PRÍBEH NARODENIA

Po úvodných titulkoch sa prekvapivo dostávame k bodu vraždenia neviniatok. Je to tmavá scéna, z ktorej prýšti smútok a beznádej, ktorú rázom ukončí nový záber s nápisom „O jeden rok skôr“. Bodaj by aj nie, bolo by veľmi prekvapivé sledovať príbeh od začiatku po niekoľkých dňoch od narodenia Ježiša. Preto sa dostaneme hneď do iného momentu – vstupu Zachariáša do chrámu, v ktorom sa mu zjaví Pánov hlas a neveriaci Zachariáš onemie, pretože pochybuje, že sa jeho manželke Alžbete v pokročilom veku môže narodiť dieťa. Stane sa. Potom sa presunieme do Nazaretu, kde spoznáme Máriu a Jozefa. Medzitým sa objaví na scéne Herodes, ktorému sa po kráľovstve ponevierajú povery o židovskom kráľovi. A potom už ide všetko pekne po poriadku a chronologicky – Máriu stretne anjel a absolvujeme nepoškvrnené počatie, Jozef má sen, v ktorom mu Pán povie, že sa nemá báť a má chrániť svoju manželku. V druhej polovici nás už čaká road movie z Nazaretu do Betlehema, pretože Herodes nariadil sčítanie ľudu a Jozef musí putovať podľa zákonov aj s celou rodinou. A keď je Mária v pokročilom stave tehotenstva a blíži sa k Betlehemu, všetkým je už jasné, čo má prísť... Vrátane narodenia, poklony pastierov, príchodu Troch kráľov a finálnemu odchodu Svätej rodiny do Egypta tak, ako im poradil Pán.

A to je vlastne všetko. Predtým ako po mne začnete hádzať kamene v domnienke, že som vám prezradil celý dej... Hm, drvivá väčšina divákov ho vlastne pozná aj tak. Či už z detstva, keď chodili s babkou do kostola alebo aj zo súčasnosti, keď sa už postupne číta v nedeľňajších evanjeliách. Je len veľmi málo divákov, ktorí nevedia do akého príbehu idú. Ale pri nich by ma zaujímal dôvod, prečo sa do kina vydali a ako na nich môže tento príbeh pôsobiť. Príliš veľa náhod? Pár nečakaných zázrakov? Nepochopenie vtedajšej doby. Áno, to všetko sa tu strieda a brnká na inú zaujímavú nôtu, ktorú si môžeme uvedomiť pri sledovaní my všetci – ako pôsobia vtedajšie problémy prenesené do dnešnej doby? Neľahké živobytie, rodičovské názory, snaha byť dobrým otcom a chrániť svoju manželku a pod. Elementárne záležitosti, ktoré si počas bežného dňa nemusíme uvedomiť, ale pri sledovaní niektorých častí Príbehu narodenia sa môžu tisnúť do hlavy podobné témy a zároveň aj otázky, aký som ja? Dokázal by som sa starať o rodinu ako Jozef či niesť bremeno ako Mária? Doba sa mení, ale životné ciele ostávajú rovnaké.

Pretože Catherine Hardwicke nakrútila kedysi Trinástku, zamerala sa primárne na príbeh Márie, ktorá nemá od drsnej tínendžerky až tak ďaleko. Tiež tu nachádzame nepochopenie a konvencie rodičov, neľahký životný údel, akurát pred dvetisíc rokmi v takmer neživotnej pustatine. Nič nemám proti režisérkinmu zámeru, ale Mária v podaní Keisha-Castle Hughes (Pán veľrýb) je strašne nevýrazná a jej výraz tváre dokáže byť nečakane iritujúci a pri sledovaní rušivý. Možno ide o subjektívny problém, ale tu sa casting mierne pomýlil. Za to Jozef alebo Máriina rodina vychádzajú celkom dobre. Odohrajú svoje party a spokojne prichádzajú/odchádzajú z diania. To Herodes pôsobí trochu vykonštruovane a tvorcovia sa až príliš veľmi snažili urobiť z neho zápornú postavu, ktorá by tak dobre sadla na strieborné plátno. Úprimne, miestami pôsobí Herodesova konšpirácia i súhra činov ako typický plán zloducha. Pritom z Biblie som taký pocit nemal, takže si ho dodali samotní tvorcovia, no pôsobí dosť umelo.

Forma filmu je veľmi tradičná. Žiadne zbesilé uhly kamery, bleskový strih či rušivá moderná hudba. Všetko sa odohráva jemne, ale nie príliš sterilne. Širokouhlý formát 2,35 je vítaný, pretože celý príbeh je nakrútený tak, že na striebornom plátne sa dobre vyníma, hoci nemá príliš bombastické efekty. Ale kus výpravy je fantastický a na taký Betlehem či Jeruzalem sa na širokouhlom zábere pozerá výborne a máte z filmu skutočne dobrý pocit, hoci nestál príliš veľa (35 miliónov dolárov). Strih je pokojný, pretože aj pri dĺžke cca 92 minút tu skutočne nie je veľa na rozprávanie a mnohí si po zhliadnutí uvedomia, že celý ten rok pred narodením Mesiáša vydá vlastne len na obyčajný a dosť krátky príbeh. Hudba je štandardná, ale kvalitná (občas aj na samostatné počúvanie) a samozrejme obsahuje aj pár chorálov. Akurát pri kamere si mohli tvorcovia odpustiť vykrádanie niektorých záberov, napríklad aj z Pána prsteňov.

Určitý problém môžu predstavovať dialógy a hovorené slovo. Tvorcovia si totiž vypožičali približne polovicu z Biblie tak, že celé repliky prerozpráva buď rozprávač, alebo sa objavujú v dialógoch príslušných osôb. Sú jednoznačne rozpoznateľné, pretože na súčasné pomery pôsobia dosť strnulo, ale na druhej strane ide o najlepší spôsob prenesenia Biblie na plátno – rekognizácia príslušných momentov z Biblie je okamžitá. Druhá polovica dialógov je vymyslená a tiež nie je úplne bezchybná. Vytvorené dialógy sú nielen veľkým kontrastom k úryvkom z Biblie, ale miestami sú príliš filmové a obsahujú množstvo klišé (rozhovor Herodesa so svojím synom).