DARWINOVE CENY

...a uplietol si na seba bič, pretože v snahe urobiť celý film absurdným nasadil vyššiu latku debility aj hlavným postavám a ich dobrodružstvu. Tými sú bláznivý detektív Michael Burrows (Joseph Fiennes), ktorý je svojím spôsobom geniálny, má výborne vyvinutú schopnosť empatie, pozná snáď všetky ľudské povahy a možnosti ich konania, no zároveň má fóbiu z krvi, čo sa mu vypomstí pri naháňaní sériového vraha. Ten mu ujde, jeho vyrazia z polície, a tak spojí svoje sily s racionálne založenou vyšetrovateľkou Siri (Winona Ryder). Jej úlohou je cestovať po USA, hľadať nešťastníkov vrhajúcich sa do absurdných smrtí a zaistiť tak poisťovni menšie šance na vyplácanie peňazí. A tak už putujú po krajine obaja a narážajú nielen na množstvo zaujímavých smrtí, ale aj na vlastné city vyvíjajúce sa vďaka známej ľudskej múdrosti, že protiklady sa priťahujú...

Najväčším prekvapením je, že Darwinove ceny napriek zvolenej téme i interesantnému hereckému obsadeniu značne nudia. A to pri stopáži iba 87 minút! Tento spôsob spracovania totiž bolestne naráža na slabo vytvorenú vatu medzi jednotlivými prípadmi. Lovestory je slabučká, medzi Fiennesom a Ryder chýba chémia, resp. aj celý spôsob budovania je fádny. Vyšetrovanie prípadov je štylizované tak ako samotné nominácie na cenu, t.j. keď sa točíme okolo absurdnej záležitosti, musí byť vo filme absurdné všetko. Iste, ale väčšia miera humoru (aj nutne čierneho) by neuškodila. Takto ústredná dvojica len putuje a putuje, sem-tam narazí na nešťastníka a pokračuje k ďalšiemu prípadu.

Akýkoľvek vývoj alebo skôr snaha o vývoj vypálila naprázdno. Hrdinovia sa miestami chovajú už podľa napísania svojich charakterov takmer tak vyšinuto ako prípady, ktoré vyšetrujú. A tento fakt nevyplýva iba z ich protikladu empaticko-geniálneho chlapíka a racionálnej žienky. Ba čo je ešte horšie, čím ďalej sa dostáva, tým sa film stáva statickejším a menej zaujímavejším. Dialógy sú prakticky o ničom a len vypĺňajú čas medzi miestom A a miestom B. Napasovanie motívu naháňania vraha, ktorý Michaelovi unikol v začiatku filmu a on sa týmto faktom stále zožiera, tiež nepomáha... Skôr vyšumí doprázdna.

Horšie je, že úmysel tvorcov vypálil v konečnom dôsledku naopak. Pôvodne si chceli vypomôcť absurdnými epizódkami a na ne nahodiť rovnako absurdné spojivo. Napríklad v štýle viacerých filmov od bratov Coenovcov alebo ich nohsledov. Lenže v skutočnosti sa im podaril smutný obrat – zaujímavá séria smrti neurobila zaujímavý film, ale nudné intermezzá vplývajú aj na epizódky bláznivých samovrážd. Je to mierny šok, pretože práve na tie scény sa najviac tešíte, no Finn Taylor je tak neschopný, že aj na papieri vtipnú záležitosť pretaví do ťažko vytvorenej epizódy s prevahou nudy a takmer nulovou pointou. Zo všetkých absurdností vám tak v hlave najviac utkvie už legendárna smrť o automechanikovi, ktorý si na chevrolet namontuje raketu... Pritom takých nápadov je vo filme viac (chlapíci idú na rybačku s dynamitom a pod.) a sú dostatočne lákavé na návštevu kina. Ale ich spracovanie je také fádne, že treba radšej urobiť krok vzad.