POHĽAD SPÄŤ – OSCAR 2007

Ani tento rok sa nezaobišiel bez väčších či menších prekvapení, nebodaj sklamaní. Najväčšie šance sa pred samotným udeľovaním pripisovali Inarritovej mozaikovitej dráme Babel, Scorseseho krimi gangsterke Na druhej strane a dráme Kráľovná. Osobne som očakával vzácne vyrovnaný súboj Babel vs. Na druhej strane, resp. Inarritu vs. Scorsese. Dnes už ale vieme, že ak by už bola reč o nejakom dueli, tak ten rozhodne zviedli počiny Na druhej strane a úsmevná road movie Little Miss Sunshine.

Absolútnym víťazom sa stala krimi Na druhej strane, čo v danej chvíli nebolo vôbec prekvapením. Pred vyhlásením záverečnej kategórie mal Scorseseho film na konte Oscara za najlepší strih a dve ceny v hlavných, tzv. „kráľovských kategóriách“ – najlepší režisér a najlepší adaptovaný scenár. Scorsesemu sa tak dostavilo veľkého zadosťučinenia, lebo od roku 1981, kedy bol za réžiu za Zúriaceho býka po prvý krát nominovaný, nazbieral do roku 2005 ďalšie 4 nominácie, no nikdy sa mu nedostavilo toľkého šťastia, aby si vo vlastných rukách mohol poťažkať svojho vlastného Oscara. Podobne na tom boli jeho filmy, spomedzi ktorých nikdy ani jeden nezískal Oscara za najlepší film. Najbližšie k vytúženému cieľu mal asi Letec, no dobre vieme ako i napriek 5 soškám na konte nakoniec smoliarsky dopadol.

Scorsese tak 26. februára 2007 dosiahol svoj oscarový Olymp. Jednou ranou zabil dve muchy a v svojej bohatej, 38-ročnej kariére získal premiérového Oscara za réžiu, ba čo viac, ním režírovaný film sa po desiatkach rokoch pedantnej práce mohol tešiť z prívlastku – víťaz Oscarov. Nie každému však takýto výsledok bol po srsti. Našli sa aj takí, ktorí rozhodnutie akadémie ostro kritizovali a mierne prekvapujúce víťazstvo The Departed pripisovali ľútosti či obáv z toho, že by sa majstrovi réžie a tvorcovi plejády nesmrteľných učebnicových diel (Taxikár, Zúriaci býk, Posledné pokušenie Krista, Mafiáni) nedostavilo počas jeho aktívnej kariéry oscarového uznania. Niečo pravdy na tom určite bude (ale podobný prípad už mohol pokojne nastať v prípade na desiatich Oscarov nominovaných Gangov New Yorku alebo už zmieneného Letca). Paradoxom však bez debaty zostáva, že Na druhej strane nie je aj napriek svojím neodškriepiteľným kvalitám Scorseseho najlepším filmom.

Príjemným prekvapením boli dva úspešné zásahy Little Miss Sunshine, ktorú mnohí označovali za outsidera hlavnej päťky. Okrem Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe pre Alana Arkina za úlohu (vtipného) cholerického uhundraného dedka, šňupajúceho heroín, pribudla filmu aj soška za najlepší pôvodný scenár (pre Michaela Arndta), čím tak porazila podobne solídne scenáre k Babelu a Kráľovnej. 

Toľko favorizujúci Babel (a držiteľ Zlatého glóbusu) nepríjemne narazil kosou na tvrdý kameň, lebo z celkovo až 7 nominácií sa mu podarilo získať iba jedného Oscara, aj to za viac-menej technickú zložku - za hudbu. Ak je vám meno skladateľa hudby Gustava Santaolallu známe, má to svoj racionálny dôvod. Minulý rok si práve on odniesol Oscara za najlepšiu hudbu (príjemnú gitarovú melódiu), ktorú zložil k Skrotenej hore.

Dôvodov neúspechu Babelu v hlavnej kategórií môže byť viacero (jeden som už spomenul), ale keď sme už podčiarkli, že Na druhej strane nie je Scorseseho najlepším filmom, nedá mi nezdôrazniť, že Babel za svojimi dvoma predchodcami (Amores Perros, 21 Gramov) tiež o niečo zaostáva. Je menej komplexnejší, neoplýva tak hlbokou myšlienkou a jednotlivé príbehy spája len krehká spojnica. Avšak väčšie šance a akademicky vďačnejšiu tému mu zobrať samozrejme nemôžem. Inarritu je ambiciózny režisérsky talent a z tohto neúspechu si ťažkú hlavu nemusí vôbec robiť. Koniec koncov, Scorsese musel prejsť nesmierne dlhú a náročnú cestu, aby konečne dorazil k zastávke s názvom „oscarový zásah“. Som toho názoru, že Inarritov čas ešte len príde a pevne verím, že to nebude trvať predlhých 26 rokov, ako to bolo v prípade aktuálneho držiteľa Oscara.

Ohromné prekvapenie, priam šok som zažil pri vyhlásení najlepšieho animovaného diela. Všetkými do neba vyzdvihované Autá, ktoré nezaznamenali čo len kritickejšiu recenziu alebo ohlas, zarážajúco z úst vyhlasujúcich nezazneli. Víťazom tejto kategórie sa stal animák Happy Feet a bojím sa vôbec uvažovať nad tým, čo viedlo kritikov k takémuto rozhodnutiu.

Kráľovná, zobrazujúca krušné a depresívne chvíľky kráľovskej rodiny v období krátko po smrti princeznej Diany, zaznamenala čestný úspech v podobe „povinného“ Oscara pre Helen Mirren. Podobne istou bola situácia v mužskej hereckej kategórií, kde dominoval Forest Whitaker v úlohe ugandského diktátora. Obaja laureáti podali svoje nadživotné výkony, a tak nebolo ani čo len pochýb o prípadnom neúspechu (analogicky ako v prípade Áut).

Spočiatku príjemným prekvapením bol narastajúci počet sošiek na konte mexickej fantasy Pan´s Labyrinth. Ich počet sa ustálil na čísle 3 (make-up, výprava, kamera) a váham či sa vôbec našiel niekto, kto by vážnejšie pochyboval o tom, že nezíska i 4. Oscara v svojej najhodnotnejšej kategórií – Najlepší cudzojazyčný film. V tej však ako blesk z čistého neba triumfovala dráma z nemeckej filmovej dielne Životy tých druhých. Z miery ma tiež vyviedol neúspech krásnej kamery Potomkov ľudí, ktorá vystrúhala oku lahodiace, skutočne dlhé scény bez čo len jedného jediného strihu. Oscar za kameru mal rozhodne skončiť v rukách Emmanuela Lubezkieho.

Keď som už nazrel do technických kategórií, budem nimi pokračovať. Oscara za najlepšie vizuálne efekty si odniesli „kúzelníci“ stojaci za druhými Pirátmi Karibiku, ktorí podľa akademikov svojimi špeciálnymi efektmi predčili komiksový comeback Superman sa vracia či letné sklamanie Poseidon.

Hviezdami prešpikovaný muzikál Dreamgirls sa po vyhlásení nominácií mohol tešiť z najvyššieho počtu nominácií, ktorých bolo osem. Po skončení ceremónie mu však na konte svietili iba 2 sošky. Jennifer Hudson, neúspešná bojovníčka o titul American Idol, si na výstavnú poličku môže položiť najcennejšiu filmovú cenu, ktorú zinkasovala za svoj výkon v podpornej úlohe. Dreamgirls sa môžu ešte pochváliť najlepším zvukom. Presne 60 %-nú šancu mal tento počin v rámci najlepších skladieb, kde z piatich ašpirujúcich pesničiek až tri patrili filmu Billyho Condona. Šťastie je však neposedné, nevyspytateľné a usmialo sa na skladbu „I Need To Wake Up“ z filmu Nepríjemná pravda. 

Legendárny predstaviteľ spaghetti westernov a filmový veterán - Clint Eastwood - posledné roky svojou zrelou réžiou rozhodne prišiel akademikom na chuť a tentoraz dokonca „bojoval až na dvoch oscarových frontoch“. Jeho politicky korektný projekt však veľmi nepochodil. Listy z Iwo Jima (nominované tiež v hlavnej kategórií) sa môžu pochváliť najlepším strihom zvuku a pre Zástavy našich otcov sa nenašla žiadna cena z celkovo dvoch nominácií.