|
BLÍŽI SA FRANKOFÓNNY FESTIVAL |
BLÍŽI SA FRANKOFÓNNY FESTIVAL |
Febiofest skončil iba prednedávnom a na obzore je už ďalší festival, tentoraz zameraný takmer výlučne na produkciu frankofónnych krajín, najmä teda Francúzska. Bude sa konať v dňoch 8. - 13. apríla 2010 v bratislavskom Palace Cinemas Polus. V krátkosti predstavím zopár filmov, ktoré by som si nechcel nechať utiecť, prípadne odporučím tie, čo som už videl (presný rozpis premietaní s časmi ešte nie je známy, tak len dúfam, že sa nebudú príliš prekrývať.)
Zo sekcie Predpremiéry som mal možnosť vidieť Hadewijch a Proroka. Zatiaľ posledný film Bruna Dumonta o mladej adeptke na členstvo v mníšskom ráde, ktorej láska k Bohu prechádza zaujímavým vývojom, je prenikavou a provokatívnou štúdiou fenoménu viery (nielen, ale aj) v súčasnom Francúzsku. Dumont pracuje s množstvom klišé, pričom mnohé z nich posúva až ad absurdum s cieľom znepokojiť diváka a vyvolať diskusiu o mimoriadne komplexných a naliehavých problémoch a otázkach. Domnievam sa, že napriek vyhranenému, zdanlivo realistickému režijnému štýlu, nie je možné Hadewijch chápať na tejto úrovni, skôr naopak. Dokonca si myslím, že Dumontov film sa tomu rôznymi spôsobmi a náznakmi bráni. Bez prezradenia pointy iba dodám, že záver je podľa mňa znepokojivý v tom, že ponúka viacero rôznych interpretácií. Tak ako v iných Dumontových filmoch aj tu platí, že pasívny divák si s Hadewijchom zrejme neporozumie. O to zaujímavejšie diskusie môže podnietiť na strane vnímavého publika. Pripájam odkaz na celkom zaujímavý rozhovor s Dumontom k tomuto filmu.
|
|
|
Dôvody, prečo sa podľa mňa oplatí zájsť na Proroka, nájdete nižšie na blogu, takže k ďalším filmom. V sekcii Panorama sa bude premietať Diaľnica (A l'origine, 2009) Xaviera Gianolliho. Režisér v celovečernom filme debutoval aj u nás pred rokmi uvádzanými Žiadostivými telami (Les Corps impatients, 2003), ktoré sa mi vtedy veľmi páčili, hoci neviem, ako by som na ne reagoval dnes. V každom prípade, Diaľnica bola minulý rok na festivale v Cannes nominovaná na Zlatú palmu a herečka Emmanuelle Devos (mne známa najmä vďaka filmom Arnauda Desplechina - Kráľovia a kráľovná /Rois et reine, 2004/ a Vianočná rozprávka /Un conte de Noël, 2008/) zaň získala Cézara za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Od Andrého Téchiného som videl síce iba Schôdzku (Rendez-vous, 1985) s mladučkou Juliette Binocheovou a Jeanom-Louisom Trintignantom, no na jeho novinku Dievča z vlaku (La fille du RER, 2009) som celkom zvedavý. Film má rozprávať o dievčati, údajnej obeti napadnutia černochom a Arabom. V tomto prípade však neexistujú žiadne dôkazy, podporujúce jej verziu udalosti. Vo filme si zahrala legenda francúzskeho filmového herectva - Catherine Deneuve a herečka izraelského pôvodu Ronit Elkabetz (minulý rok bol na FIFFBA uvádzaný pôsobivý film Sedem dní /Shiva, 2008/, ktorý nakrútila spolu so svojim bratom Shlomim /a stvárnila v ňom jednu z hlavných postáv/).
|
|
|
A ešte k dvom dámam: Catherine Deneuve účinkuje aj v Matkách a dcérach (Mères et filles, 2009) režisérky Julie Lopes-Curvalovej. Mladá a tehotná Audrey (Marina Hands - predviedla vynikajúci výkon v Lady Chatterley /2006/ Pascale Ferranovej), momentálne žijúca v Kanade, prichádza do rodného francúzskeho mesta. Dozvedá sa o príbehu jej starej mamy, ktorá odišla od rodiny a nikdy sa nevrátila. Treťou zaujímavou herečkou v obsadení filmu je Marie-Josée Croze. Slovenskí díváci si ju môžu pamätať napríklad zo Schnabelovho Skafander a motýľ (Le Scaphandre et le papillon, 2007), kde stvárnila jednu z ošetrovateliek Jeana-Dominica Baubyho (Mathieu Amalric). Okrem toho sa objavila aj v trileri Nikomu to nepovedz (Ne le dis à personne, 2006) Guillauma Caneta známom aj z našich videopožičovní či v Spielbergovom Mníchove (Munich, 2005). No a Ronit Elkabetz sa predstaví aj vo filme Jaffa (2009) režisérky Keren Edayovej. Tá si odniesla za svoj celovečerný debut Môj poklad (Or / Mon trésor, 2004 - uvádzaný aj na FIFFBA 2008) Zlatú kameru z Cannes ako aj Veľkú cenu z MFF Bratislava (na našom domácom festivale boli okrem režisérky ocenené aj herečky - práve spomínaná Ronit Elkabetz a Dana Ivgy, ktorá tiež hrá v Jaffe). V režisérkinej novinke ide o mladú dvojicu: Mali a Toufik tajne pripravujú svadbu. Mali je dcérou Rouvena, ktorý prevádzkuje v meste Jaffa, prezývanom aj Nevesta mora garáž a zamestnáva práve Palestínčana Toufika a jeho otca Hassana. Medzi Meirom, bratom Mali a Toufikom vzrastá napätie...
O filme Cesta na druhú stranu (L'Enfance d'Icare, 2009) som nepočul doteraz prakticky nič. Z dostupných informácií vyplýva, že ide o celovečerný debut rodáka z Bukurešti Alexandra Iordachescuho a zároveň tu svoju poslednú rolu vytvoril Guillaume Depardieu (napríklad Nesiahajte na sekeru /Ne touchez pas la hache, 2007/ Jacquesa Rivetta), syn legendárneho Gérarda, ktorý umrel 13. októbra 2008. Inak sa so smrťou skutočnej osoby spája film režisérky Mie Hansen-Love - Otec mojich detí (Le Père de mes enfants, 2009). Film vychádza z tragickej udalosti samovraždy producenta Humberta Balsana (v roku 2005 sa obesil vo svojej kancelárii v Paríži). Produkoval napríklad Muža z Londýna (A Londoni férfi, 2007) Bélu Tarra - k tejto téme sa Tarr vyjadril aj v interview, ktoré mi poskytol (pozri: Načúvanie životu. Rozhovor s Bélom Tarrom, Kino-Ikon 1/09.) Film si vyslúžil celkom priaznivé recenzie vo francúzskych médiách a zvýšenú pozornosť mu venovali aj v Sight and Sound-e (marec 2010). Pre mňa osobne jedno z najväčších lákadiel frankofónneho festivalu.
|
|
|
Tiež prevažne pozitívne recenzie si od francúzskych médií vyslúžil Yuki a Nina (Yuki & Nina, 2009) dvojice režisérov Hippolyta Girardota a Nobuhira Suwu. (Girardot je pomerne známy herec, z filmov z posledných pár rokov: už spomínané Lady Chatterley, Vianočná rozprávka či Tichý chaos /Caos calmo, 2008/ Antonella Grimaldiho - uvádzaný na MFF Bratislava 2008.) Deväťročnej Yuki, dcéry francúzsko-japonského manželského páru, sa rozvádzajú rodičia. Yuki sa na protest proti odchodu s matkou do Japonska uchýli spolu so svojou najlepšou kamarátkou Ninou k úteku do lesa.
Cenami ovenčený kanadský príspevok Zabil som svoju matku (J'ai tué ma mère, 2009) Xaviera Dolana uzatvára môj výber z festivalovej sekcie Nové svety.
Z dokumentárnej sekcie môžu byť zaujímavé tituly: Ples herečiek (Le Bal des actrices, 2009) od Maïwenn, triapolhodinová História izraelskej kinematografie (Historia Shel Hakolnoah Israeli, 2009) Raphaëla Nadjariho. Asi už len zo zotrvačnosti sa chcem pozrieť na Tŕň v srdci (L'Epine dans le coeur, 2009) Michela Gondryho. Večný svit nepoškvrnenej mysle (Eternal Sunshine of the Spotless Mind, 2004) som videl hádam 4 či 5 krát a nikdy ma nenudil, no jeho ďalšia tvorba mala podľa môjho názoru zostupnú tendenciu, pričom Prosíme pretočte (Be Kind Rewind, 2008) je celkom nevýrazný a nezáživný počin. Možno je to iba môj predsudok, no voľajako sa mi nechce veriť, že by sa Gondry ešte dokázal vyrovnať Večnému svitu (alebo aspoň Block Party /2005/ - po filmárskej stránke nijako zásadnému, no pozitívnou energiou nabitému dokumentu o veľkom hip-hopovom koncerte).
Oproti minulým rokom festival rozšíril ponuku slovenských filmov zaradených do programu. Tento rok majú diváci možnosť vidieť úspešné dokumenty Ako sa varia dejiny (2009) Petra Kerekesa, Hranica (2009) Jaroslava Vojteka, Osadné (2009) Marka Škopa, Slepé lásky (2008) Juraja Lehotského, ďalej dva filmy Viery Čákanyovej (študentka dokumentu na pražskej FAMU) - 100 dní (2009) a Alda (2009) a hraný Pokoj v duši (2009) Vlada Balka. Táto sekcia je zrejme adresovaná najmä záujemcom o domácu tvorbu spomedzi príslušníkov lokálnej francúzskej komunity.
Text je prevzatý z blogu autora pozeram.blogspot.com
