4 ŽIVLY O PREMENÁCH TELA

Štvrtok 18. 8.

Do Banskej Štiavnice prichádzame krátko pred 15:00, takže prvú projekciu semináru, Slonieho muža Davida Lyncha, sme nestihli. Našťastie ho väčšina z nás už videla, takže sme mali aspoň čas vybaviť si akreditáciu, ubytovať sa na skautskom dome a zájsť na obed. Po všetkých týchto organizačno-technických aktivitách sa teda dostávame o 17:30 prvý krát do kina. Sledujeme film Kimberly Peirceovej z roku 1999 Chlapci neplačú. Ako príspevok k téme ideálny film - aspoň témou. Problém sexuálnej identity sa k premenám tela viaže pomerne úzko. Avšak kvality Peircovej snímky ako celku sú už diskutabilné, na čo poukazuje aj jeden z Martinov ešte počas svojho úvodu. Keď vychádzame z kina pochopíme, prečo sa večerná projekcia presunula z amfiteátru do kina. Výrazne sa ochladilo a mraky na oblohe neveštia nič dobré. O 20:30 je na programe Veľká žranica Marca Ferreriho. Štyri herecké hviezdy európskeho filmu, Marcello Mastroianni, Michel Piccoli, Ugo Tognazzi a Philippe Noiret sa idú užrať k smrti. Spoločnosť im robia prostitútky a učiteľka kyprých tvarov Andrea z okolia sídla, v ktorom sa ich gurmánsko - sexuálne orgie odohrávajú. V dobe svojho vzniku rozporuplne prijatá snímka dnes už síce nepôsobí síce tak kontroverzne, napriek tomu ponúka mimoriadny zážitok. Zábavné, miestami mrazivé podobenstvo o konzumnej spoločnosti, alebo lacná provokácia? To si už každý zodpovie pravdepodobne sám, ja sa prikláňam k prvej možnosti. Prvý deň je za nami. Po skončení projekcie zapadne naša pomerne veľká skupina do podniku neďaleko od Námestia sv. Trojice. S prekvapením zisťujeme, že si máme všetci deviati kam sadnúť, rovnako milo nás prekvapujú aj ceny v podniku. Táto noc nebude krátka, spieva Karel Kryl v jednej piesni a my si hovoríme to isté. Asi o pol jednej sa presúvame inam, pokračujeme v zábave. Na ubytovňu sa dostávame v skorých ranných hodinách.

Piatok 19. 8.

Po pár hodinách spánku sedíme o 11:00 už opäť v kine. Na programe je Korida lásky Nagisu Ošimy. Výjav o uskutočnení túžby ženy vlastniť penis, doslovne, nemusí byť po ránu každému po chuti. Z filmu však veľa ľudí neodíde, aj my ho dopozeráme. Stieranie hraníc medzi erotikou a pornografiou je v tomto filme výrazné, no napriek tomu dvaja Martinovia naznačia, že diskusia vzhľadom k téme a tomuto filmu by sa mohla odvíjať iným smerom. Aj text Jany Dudkovej v katalógu poukazuje na iné kontexty diela, no napriek tomu tentoraz diskusiu ponechávame bokom a ideme na obed. O 14:00 pokračujeme dokumentom Rakúšana Ulricha Seidla - Modelky. Osobne som pri sledovaní nemal pocity ako nemecký režisér Werner Herzog, ktorý na margo filmu poznamenal: "Ešte nikdy som sa v kine tak priamo nedíval do pekla", no napriek tomu ide o pôsobivé svedectvo viacerých mladých žien pôsobiacich (alebo snažiacich sa o pôsobenie) v modelingovej branži. Seidl sa pohráva s formou dokumentu zaujímavým spôsobom. Často využíva dlhé statické zábery (vari najzaujímavejšie sú tie z toalety, či kúpelne, kedy kamera supluje zrkadlo). Filmu možno trochu ubližuje jeho dĺžka, je možné, že divák sa po určitej dobe začne nudiť, keďže Seidl stavia skoro len na výpovediach. Tie dve hodiny však vydržíme bez väčších problémov. Nasleduje krátka prestávka a po nej sa vraciame do kina. Dôvodom je tentoraz Diplomovka Alejandra Amenábara. V redakcii máme vari povolanejších, ktorí by o filme mohli rozprávať, konkrétne nášho šéfredaktora PK. Ten dostal priestor aj pred filmom, aby sa rozhovoril na tému urbánnej legendy - snuffu, ktorej sa, podobne ako predstaviteľka Aménabarovho filmu, venoval vo svojej ročníkovej práci. Po filme vznikla medzi nami menšia diskusia na tému či ide o film - paródiu žánru, alebo iba thriller s množstvom chýb. V diskusii s PK som zastával druhú možnosť, no jeho názor bol vraj podporený dvomi Martinmi (pričom som osobne nebol). Dohodli sme sa, že film podrobíme spoločnej analýze, no napriek tomu sa môžete so svojím názorom podeliť aj vy, čitatelia. Diplomovka totiž pôsobí vskutku rozporuplne. Ide teda podľa vás o paródiu, alebo o thriller s chybami? Diskusné fórum znesie naozaj všetky názory, tak smelo do toho...

Zatiaľ čo sme sa my násilia chtiví dostávali hlbšie a hlbšie do organizovanej siete snuff produkcie, v Art Café si diváci o 16:00 mali možnosť pozrieť blok dokumentov Jeden svet. Neskôr o 19:30 bol na rovnakom mieste na programe koncert skupiny Živé kvety. Na amfiteátri sa zase o 20:30 začala večerná projekcia, tentokrát už bez presúvania miesta. Krátky animovaný film Ivany Zajacovej a Jozefa Mitaľa bol nasledovaný dielom majstra českého surrealizmu Jana Švankmajera - Spiklenci slasti. Exkurz do bizarných svetov sexuálnych úchyliek a deviácii je natočený ako čiernohumorná komédia s prvkami animovaného filmu. Zaujímavým spôsobom "nemý" film má v záverečných titulkoch uvedených ako odborných poradcov Markíza Donatien Alphonse François de Sadea, Leopolda von Sacher Masocha, Sigmunda Freuda, Luisa Buňuela a Maxa Ernsta. Treba niečo dodávať?

Po skončení poslednej projekcie pokračovala piatková noc v rytme ska/reggae/dancehall v čajovni Klopačka. Nebolo to však v Štiavnici jediné miesto, kde sa dalo zabaviť.

Sobota 21. 8.

Opäť iba pár hodín spánku, čo však neodradilo od návštevy rannej projekcie, aj keď išlo o známu záležitosť - Scorseseho Zúriaci býk. Robert De Niro dostáva a rozdáva rany nielen v ringu. Odnesie si to aj jeho mladá žena, aj brat - Joe Pesci. Po filme prestávka na obed. 14:00 - nástup pred kinom. Vraj najlepší film seminára (podľa jedného z Martinov). Pekná práca Claire Denisovej. Prostredie francúzskej cudzineckej légie vykreslené naozaj nápaditým a zaujímavým spôsobom. Pomerne ťažké pozeranie, žiadalo by sa vidieť ešte raz, najlepšie samostatne, nie medzi ďalšími troma filmami. Súkromná diskusia sa v našej skupinke tentoraz nevedie. Blok filmov študentov VŠMU a Ženy pro měny v Art Café vynechávam, oboje som už videli. O 19:00 sa do Art Café predsa len vyberiem. Dávajú dokument o Alejandrovi Jodorowskom, chilskom režisérovi, o ktorom mi zhodou okolností nedávno rozprával mrvertigo (pre všetkých, ktorí sú s nami a majú radi "undergroundové" mená). Po 25 minútach Jodorowského rozprávania naozaj chcem vidieť jeho filmy. Pokračujeme na amfiteátri - Pasoliniho si nemôžme nechať utiecť. A Kyticu z Tisíc a jednej noci som ešte nevidel. Tradične nesklamala. Filmová bodka za dnešným dňom, môžeme ísť na pivo.

Nedeľa 21. 8.

O 11:00 už sedíme v kine, čakáme na projekciu Buňuelovej Tristany. Pre mňa jeden z najkrajších filmových zážitkov seminára. Príbeh mladej Tristany (vynikajúca Catherine Deneuve) a jej prerodu na dospelú ženu je majstrovským dielom. Buňuel do filmu vkladá svoje klasické témy, ako odpor a kritiku malomeštiactva, či cirkvi. Film je vďaka tomu na malom priestore nasýtený motívmi a ponúka skutočne množstvo tém na uvažovanie. Krásny film, aj keď možno smutný. Nasleduje Machatého Extáza a Doktor Jekyll a pán Hyde Alexandra Orlova. Extáza je klasika a Doktor Jekyll sa k téme hodí. O 18:00 druhý blok dokumentov Jeden svet. Na amfiteátri je o 20:00 premietaný film Samsara, ktorý bol pekným zavŕšením akcie.

Tohtoročný seminár bol teda vydarenou akciou pre milovníkov filmu, ktorí sa chcú pozerať na iné filmy, ale aj sa niečo dozvedieť o rozličných kontextoch a diskutovať na zaujímavé témy. Takže dovidenia o rok - zas - tu, priatelia...