NEZNÁMY - ZNÁMY: JOHN BOORMAN

V roku 1965 sa mu naskytla príležitosť naplniť si svoje ambície režiséra hraných filmov. V jeho rodnej Británii mu producent David Deutsch ponúkol, aby nakrútil film o vtedy veľmi populárnej britskej skupine, konkurentovi megaúspešných Beatles, Dave Clark Five. Producenti chceli vyťažiť a zviesť sa na úspechu beatlesáckeho filmu Ťažký deň (A Hard Day's Night, Richard Lester, 1964), a tak dali Boormanovi úplne voľnú ruku. Malo to však jeden malý háčik. Vo filme samozrejme musela hrať skupina Dave Clark Five. A tak nakrútil Chyť nás ak to dokážeš (Catch Us If You Can, 1965), skôr pesimistický čiernobiely film, cestu napriek Anglickom 60tych rokov. Putovanie krajinou plnou rozčarovania, väčšinou obývanou takými typmi ľudí, akých zobrazoval vo svojich dokumentoch. Publikum očakávalo úplne niečo iné od filmu s populárnou skupinou. Neboli v ňom skoro žiadne herecké výkony, bol niečím na pomedzí hraného filmu a dokumentu. Film svojou originalitou a inovatívnosťou zaujal pozornosť producentov za oceánom, ktorí o mladého britského režiséra prejavili záujem a pozvali ho do Hollywoodu. Mali pocit, že mladý európsky režisér zo "swingujúceho" Londýna 60tych rokov je to pravé orechové čo hollywoodsky film potrebuje. To čo pritiahne divákov a naplní kinosály.

Spolu so svojim blízkym priateľom, hercom Lee Marvinom sa pustil do riskantného projektu, ktorý sa neskôr tučnými písmenami zapíše do histórie modernej kinematografie. Bol ním neo-noir film, ovplyvnený vizuálnym štýlom filmov francúzskej Novej vlny, Bez okolkov (Point Blank, 1967). Walker (Lee Marvin) je muž, ktoré podviedli všetci. Zločinecký syndikát ku ktorému patril, jeho najlepší priateľ spolu s jeho manželkou. Keď si Walker šiel prevziať svoj podiel z lúpeže na ostrov Alcatraz, jediné čo dostal boli dve guľky do chrbta. Nechaný napospas smrti ostáva ležať na zemi, zatiaľ čo jeho priateľ a manželka svorne odchádzajú aj s jeho podielom. O rok neskôr sa vracia z hrobu, aby sa pomstil a získal späť svoj podiel - 93 000 USD. Nemilosrdne prenasleduje všetkých, ktorí ho zradili a nechali zomrieť. Nevynechá ani svoju manželku Lynn (Sharon Acker), ani kedysi najbližšieho priateľa Mala Reeseho (John Vernon) a postupne stúpa po rebríčku zločineckej Organizácie, likvidujúc všetkých, ktorí ho kedysi škaredo zradili. Walker si hľadá svoje miesto vo svete, do ktorého už dávno nepatrí. Je mužom, ktorý už viac nie je človekom a všetkými prostriedkami sa snaží získať späť svoju ľudskosť. Boorman vyjadruje extrémne násilie vo filme nepriamo. Walker na plátne nikoho nezabije. Rozstrieľa posteľ svojej manželky, zničí auto, ktorého majiteľ je zapletený do podrazu, rozstrieľa telefón. Rozpracováva jednu zo svojich obľúbených tém - konflikt človeka s prostredím do ktorého už viac nepatrí. Bez okolkov je film, ktorý započal novú éru gangsterských noir filmov, tzv. neo-noir. Svojím lyrickým prístupom, roztrieštenou chronológiou deja a vrstvením významov inšpiroval mnohých súčasných režisérov ako sú napr. Quentin Tarantino, Bryan Singer, Christopher Nolan alebo Steven Soderbergh.

Z blízkeho priateľstva medzi Johnom Boormanom a Lee Marvinom vzniklo v roku 1968 ich druhé spoločné dielo pod názvom Peklo v Pacifiku (Hell in the Pacific, 1968). Film sa odohráva v roku 1944 počas 2. Svetovej vojny na malom opustenom ostrove v Pacifiku. Americký pilot (Lee Marvin) stroskotá na ostrove. Na tom istom ostrove žije takisto stroskotaný japonský vojak, kapitán Tsuruhiko Kuroda (Toshiro Mifune, dvorný herec Akiru Kurosawu). Boorman tu rozohráva príbeh dvoch nepriateľov, akúsi vojnu v malom. Nestavia sa na stranu ani jedného z nich. Sústreďuje sa na vzájomný psychologický a fyzický konflikt oboch postáv. Zbavuje ich politických pohnútok a redukuje ich na mužov riadiacich sa prastarými inštinktmi prežitia. Obidvaja nepriateľskí vojaci potom, ako proti sebe a nehostinnej prírode ostrova urputne bojujú, pochopia, že jeden bez druhého nemajú žiadnu šancu na prežitie. Film je prakticky nemým filmom. Nie sú v ňom skoro žiadne dialógy. A ak sú, tak jednotlivé postavy rozprávajú svojim rodným jazykom, ktorému ten druhý nerozumie.

Po nezhodách s producentmi ohľadne záveru vojnovej drámy Peklo v Pacifiku sa naštvaný Boorman vracia na starý kontinent, aby nakrútil film na míle vzdialený od predstáv veľkých hollywoodskych štúdií. Je ním Leo the Last (Leo the Last, 1970) v hlavnej úlohe s Marcellom Mastroiannim. Film o strete kultúr a odcudzení človeka v spoločnosti. V roku 1970 ním získal na Filmovom festivale v Cannes Cenu za najlepšiu réžiu.

V roku 1971, už ako zrelý a úspešný filmár opäť vstupuje na americkú pôdu, aby na filmové plátno pretavil román amerického spisovateľa a básnika Jamesa Dickeyho Vykúpenie. Nakrútil tak jedno zo svojich divácky a kriticky najúspešnejších diel s rovnomenným názvom Vykúpenie (Deliverance, 1972). Štyria mestskí ľudia Ed Gentry (John Voight), Lewis Medlock (Burt Reynolds), Bobby Trippe (Ned Beatty) a Drew Ballinger (Ronny Cox) sa namiesto pravidelného víkendového hrania golfu vyberú na kanoe splavovať dravú rieku Kahulawassee, predtým než na nej postavia priehradu a premenia ju na mŕtve jazero. Spočiatku romantický výlet sa postupne mení na brutálnu nočnú moru, pri ktorej ide nielen o život. Postavy sa vracajú späť k prírode, avšak extrémnym spôsobom a na vlastnej koži poznávajú že tam už vôbec nepatria. Až mystická krása a sila nedotknutej, no pomaly a nenávratne miznúcej, prírody je tu v ostrom kontraste s jej odvrátenou, temnou stránkou. Samotný titul filmu odkazuje na bibliu, kde sa hovorí o vode, ktorá jedného dňa príde a spláchne všetky hriechy sveta.

Svoje nasledujúce dva filmy Boorman nakrúca v Británii a opäť v USA. Bizarné filozofické sci-fi Zardoz (Zardoz, 1974), nakrútené v Írsku, v hlavnej úlohe so Seanom Connerym je pesimistickou rozprávku o konci civilizácie. V roku 1977 má v kinách premiéru jeho najväčší prepadák, pokračovanie úspešného hororu Williama Friedkina Vyháňač Diabla (The Exorcist, 1973). Vyháňač Diabla II: Kacír (The Exorcist II: The Heretic,1977) v kinách doslova vybuchol a Boorman bol nútený postupne stiahnuť všetky jeho kópie z kín a prestrihať ich.