TAJOMSTVÁ (AMERICKÝCH) TV SERIÁLOV II.

Už bežiace seriály sa produkujú väčšinou dva až tri mesiace pred ich odvysielaním – mesiac trvá nakrúcanie s hercami, štábom, atď. a mesiac postprodukcia (ozvučenie, špeciálne efekty, hudba, atď.). Obyčajne herci a štáb pracujú od začiatku leta, aby pri odvysielaní prvej časti danej sezóny mali aspoň pár častí už nakrútených (na poskladanie napr. titulkovej sekvencie), a končia v marci. Televízne stanice si objednávajú počet epizód dopredu – pri populárnych seriáloch (Nezvestní, Zúfalé Manželky, ...) je od začiatku objednaný plný počet častí, či už 22 alebo 24; pri problematických seriáloch je na začiatok objednaných 12 alebo 13 častí, t.j. polovica sezóny, a až sledovanosť počas nej rozhodne o predĺžení, alebo pozastavení produkcie. Často sa preto stáva, že je v skutočnosti odvysielaných len pár častí seriálu (napr. 4 ako v prípade Wonderfalls) a zvyšok je potom dodatočne vydaný na DVD. Seriál tak dokáže zarobiť peniaze napriek tomu, že bol pred svojim plným nasadením vyňatý z programu televízii.

Pre prípad zosadenia seriálu pred regulárnym koncom sezóny existuje v USA vnútro-sezónna náhrada („mid-season replacement“), ktorá popisuje seriály, ktoré obyčajne v januári zaujmú miesto ukončeného seriálu. Tu občas prichádza k nedorozumeniam, keďže aj niektoré „plné“ seriály začínajú v januári, ale nič nenahradzujú, keďže sú naplánované na tento termín od začiatku sezóny. Opačným extrémom predčasného ukončenia sú seriály, ktoré prekročia 100 častí a idú do syndikácie. Kedysi to bol jediný spôsob, ako sa americké seriály dostávali do Európy – iba časom a vkusom overené seriály (100 častí zodpovedá zhruba štyrom úspešne odvysielaným sezónam) sa mohli ďalej predávať. Dnes na príklade Nezvestných je ale jasne vidieť, že tie časy pominuli ... aspoň pre Európu. V USA si stanice týmto limitom chránia práva a zárobky, keďže až po tejto dobe môžu vysielacie práva na seriál predať iným staniciam. Napriek tomu, hlavne vďaka syndikácii, prežívajú aj stanice bez vlastnej produkcie.

Sledovanosť seriálov

Keďže produkčné hodnoty moderných seriálov prekračujú 20 miliónov dolárov na sezónu, zohráva sledovanosť v Amerike a od nej odvodené ceny za reklamu, obrovskú úlohu. V roku 2005 bolo v Amerike evidovaných 110,2 milióna televíznych domácností. Nielsen Media Research ponúka staniciam merania sledovanosti ich programov v týchto domácnostiach. Výsledný Nielsen Rating je však veľmi nepresný. Sledovanosť je zisťovaná dvoma spôsobmi – dotazníkmi, kde diváci zapisujú čo pozerajú, a malou skupinou ľudí, ktorí majú nainštalovaný tzv. „set meter“. To je elektronický systém pripojený k televíznemu prijímaču presne zaznamenávajúci čo bolo kedy pozerané, kedy a kam prepnuté, atď. Na základe týchto dát je potom každo-týždenne zostavený Nielsen Rating pre každý seriál v tvare „body/podiel“. Tak napríklad rating 9,2/15 znamená, že 9,2% všetkých domácností pozeralo daný program (tento údaj sa potom ľahko prepočíta na presný počet domácností, keďže 1% je 1.102.000 domácností) a to predstavovalo 15% domácností, ktoré práve vtedy pozerali televíziu. Náš rating by potom predstavoval zhruba 10.138.400 domácností, čo je veľmi slušné.

Z pripravených seriálov („scripted shows“), t.j. seriálov ktoré sú napísané a produkované pred ich vysielaním a nie počas neho (čo by bolo „reality TV“), už niekoľko rokov za sebou vyhráva Nielsen Ratingy CSI: Kriminálka Las Vegas s 22 až 24 miliónmi domácností a predstavuje najsledovanejší seriál USA. V minulosti boli nositeľmi tejto cti seriály ako Pohotovosť, Priatelia, alebo The Cosby Show. Z ostatných seriálov má CSI: Miami okolo 14, CSI:NY okolo 10 miliónov, Nezvestní majú 11 miliónov, Zúfalé Manželky 15 miliónov a 24 približne 9 miliónov domácností každý týždeň. Malá perlička: najsledovanejšou časťou seriálu všetkých čias v USA bolo finále M*A*S*H-u, ktoré si 28. februára 1983 pozrelo 105,9 milióna Američanov (50,15 milióna domácností).