BLOG: KAŽDÝ CHCE MAŤ VLASTNÝ ANIMÁK

Renderované animáky

Ručná animácia kvalitatívne i kvantitatívne klesala. Ale už do roku 1998 sa blysla iskra nádeje. Najprv prvým Príbehom hračiek a potom MravcomZ i Životom chrobáka. Pekné kúsky. Chýbajú im síce pesničky, ale majú skvelé scény, milovaných hrdinov a celkovo sú osviežujúce. Tadiaľ vedie cesta.  Vie to Disney, ktorý ťažil čoraz viac z filmov Pixaru – prišiel druhý Príbeh hračiek, ukázali sa Príšerky, Hľadal sa Nemo, zasahovala Rodinka úžasných a nostalgické retro zvládli Autá. A popritom nezaháľal ani DreamWorks a vytvoril giganticky úspešnú sériu menom Shrek.

A ako to už v Hollywoode býva, keď má niečo úspech, treba sa na tom priživiť. A tak analogicky prichádza štúdio Fox a Blue Sky Studios v roku 2002 s Dobou ľadovou. Medzitým ubehlo pár rokov a na poli tohto žánru sa často presadzoval najmä DreamWorks, hoci kvantita začína u neho nemilosrdne biť na poplach – Príbeh žraloka, Madagascar či Za plotom kvalitu Shreka nedosahujú.

História sa opakuje... v roku 2006

Tento rok sa zdá byť pre renderované animáky taký bohatý ako rok 1998 pre animáky s ručnou animáciou. Každé štúdio chce mať svoj, odkrojiť si kúsok trhu, a výsledky snaženia sú rôzne. 

Zaujímavá je pozícia Disneyho. Odkúpenie Pixaru síce trošku zaťažilo peňaženku, ale na druhej strane bolo stávkou na istotu. Autá sa zdajú byť najlepším animákom roku, neboja sa opäť prihadzovať do žánru novinky alebo presadzovať svoje (viď. dvojhodinová stopáž). Na druhej strane vlastný počin menom Divočina je asi najväčším sklamaním americkej produkcie v danom subžánri. Vyluhovaný dej, mizerný scenár a nulová invencia, to sú prekvapivo atribúty Disneyho filmu. A pretože tento rok nebol v kinách ani Čarovný kolotoč alebo niečo podobné, nelichotivé posledné miesto mu asi zostane.

Fox sa po minuloročných Robotoch vrátil k osvedčenej látke. Doba ľadová 2 je aj v slovenských kinách megaúspech lámajúci hranicu štvrť milióna divákov. Obsahová kvalita sa posudzovala trošku ťažšie. Na jednej strane ide o variáciu na prvý diel, na druhej strane neprináša príliš veľa nového. Animácia mohla byť aj lepšia. Toľko k prvému zhliadnutiu, ktorý zatienili vyššie očakávania. Ale opakované návštevy kina (celkovo štyri) ukázali vysokú kvalitu filmu.

DreamWorks prichádza do kín dvakrát. Za plotom bola pekná satira, hoci pri nej nastal v mojej mysli opačný prípad ako u Doby ľadovej 2. Počiatočne prechválenie trošku opadlo a na druhýkrát to už taká pecka nie je. Ale na pomery žánru stále silno nadpriemerný kúsok, za ktorý sa štúdio hanbiť nemusí. Uvidíme, ako si povedie Spláchnutý...

Celkom slušne vstupuje na pole renderovaných animákov Sony. V tom dome straší dokázalo priniesť trošku iný pohľad a spracovanie žánru – zakomponovanie hororových prvkov nebolo vôbec na škodu, práve naopak, film dokázalo osviežiť. V USA stredný úspech, u nás, žiaľ, menší, ale nádej na ďalšie kvalitné filmy ostáva. Očividne sa bude viac dariť Loveckej sezóne – hovoriace zvieratká málokedy sklamú, nutný kus satiry i ľahkosť vtipu ukazujú cestu k úspechu. K mamutím štyridsaťmiliónovým otváracím víkendom má ešte Sony ďaleko, ale svoje počiny si zaplatí a môže skúšať šťastie i um svojich tvorcov ďalej.

Warner Bros. sa môžu tento rok podobať na Disneyho. Po zhliadnutí Mravčej polepšovne ostáva v ústach horká chuť ako po Čarovnom meči, absolútne priemerný kúsok, ktorý do žánru nič nové nepriniesol (ani dosť dolárov do pokladní). Ale Happy Feet sa zdá byť inou kávou. Veľmi, veľmi pozitívne kritiky i silný otvárací víkend môžu vyústiť do najväčšieho prekvapenia roka. U nás je film nasadzovaný ako posledný a nejeden našinec môže vykríknuť: To najlepšie nakoniec! Šanca na porazenie Áut nie je až taká veľká, ale osmičkových hodnotení bolo v tomto žánri veľmi málo...