KULT: VŠETKO, ČO STE CHCELI VEDIEŤ O SEXE ... |
KULT: VŠETKO, ČO STE CHCELI VEDIEŤ O SEXE ... |
Film „Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa opýtať“ vôbec nedáva odpovede na všetko, čo ste chceli vedieť o sexe a z pohľadu dnešnej doby dokonca ani na to, na čo ste sa báli opýtať. Ale to vôbec nevadí, pretože (možno práve preto, že neberie svoju ústrednú a mierne „tabu“ tému vážne) ponúka oveľa viac. Zábavu.
Allen Stewart Konigsberg sa narodil 1. 12. 1935 v New Yorku. O šestnásť rokov neskôr, keď ako mladý a talentovaný autor gagov a anekdôt začal publikovať v novinách, vytvoril si pseudonym „Woody Allen“, pod ktorým sa preslávil. Svoj zmysel pre humor začal verejne predvádzať, zdokonaľovať a na svojom typicky „allenovskom“ trademarku začínal pracovať už veľmi skoro. Veď už prvé filmy natočené v šesťdesiatych rokoch, v ktorých ešte len hľadal témy a spôsob ich autorského vyjadrenia, vykazujú charakteristický rukopis jedného z najznámejších Newyorčanov.
V poradí piatym filmom (režiséra) Woodyho Allena (šiestym scenáristickým a siedmym v ktorom účinkoval) bol snímok z roku 1971, v dobe vzniku kontroverzne prijatá a na Allena netradičnou poviedkovou formou rozprávaná „falošná“ adaptácia rovnomennej knihy Dr. Davida Reubena. Kniha „Everything You Always Wanted to Know About Sex* (*But Were Afraid to Ask)“ bola jednou z prvých sexuálnych príručiek, ktoré (aj vďaka ovzdušiu šesťdesiatych rokov) v roku 1969 vyšla, aby poskytla pre širokú verejnosť viacero odpovedí na ľudskú sexualitu, ktorá prežívala veľké BOOM! Stala sa veľkým úspechom a nečudo, že vtipkár a veľký cynik Allen siahol po tomto bestselleri a nechal sa ním inšpirovať. Film, ktorý podľa knihy vytvoril, som nazval „falošnou“ adaptáciou, pretože okrem názvu a témy (ľudská sexualita v rôznych podobách) si z knihy prepožičal už len názvy jednotlivých kapitol = poviedok.
Tých je vo filme dovedna sedem. Každá je odpoveďou na otázku v názve kapitoly a každá svojským a do bizarnosti dotiahnutým spôsobom rozoberá jednu zo stránok sexuálneho života, ktorá nie je práve najbežnejšia. Defilé drobných príbehov otvára „Do Aphrodisiacs Work?“: Shakepsearovsky ladené rozprávanie o dvornom šašovi (v podaní Allena), ktorý sa zaľúbi do kráľovnej a tak jej ponúkne afrodiziakálny nápoj, aby ju získal. Druhá poviedka s názvom „What is Sodomy?“ (podľa viacerých jedna z najpodarenejších spomedzi septeta) sleduje osudy doktora (Gene Wilder), ktorý sa zaľúbi do milenky jednéjo zo svojich pacientov. Najväčším problémom je, že dotyčná milenka je ovca. Tretí príbeh sa volá „Do Some Women Have Trouble Reaching Orgasm?“ a Woody Allen v ňom stvárňuje talianskeho „macha“, ktorý nedokáže uspokojiť svoju mladú ženu. „Are Transvestites Homosexuals?“ je sociálnou štúdiou utláčaného transvestitu, manžela v stredných rokoch, ktorý pred svetom tají svoju krutú úchylku. „What Are Sex Perverts?“ nám ukazuje niektoré vybrané perverznosti formou čiernobielej televíznej show na spôsob „snívajte s nami“. Predposlednou v poradí je epizóda „Are the Findings of Doctors and Clinics Who Do Sexual Research Accurate?“ kde sa hlavný hrdina opäť v podaní Allena dostane do laboratória šialeného vedca, ktorý vyvinul (okrem iných) obrí prsník, ktorý v závere terorizuje krajinu a na samotný záver „What Happens During Ejaculation?“ ukazuje dopodrobna, čo sa deje v mužskom tele pred a počas sexuálneho vyvrcholenia. Do filmu sa nedostala kapitola s názvom „What Makes a Man a Homosexual?“, v ktorej Woody hral pavúka a Louise Lasserová čiernu vdovu – Woody mal však problémy s vypointovaním a ukončením sekvencie, tak ju napokon vypustil.
Film je okrem poviedkového formátu a faktu, že predlohou bola kniha (takže sa jedná u Allena o vzácnu adaptáciu, keďže v jeho filmografii prevažujú autorské scenáre), zvláštny aj po iných stránkach. Zo siednym poviedok hrá Allen v štyroch, pričom neurotický charakter, na aký sme zvyknutí z neskorších filmov, je najmarkantnejší práve v poslednej, kde má Woody prezlečený za „židovskú“ spermiu iba malý štek. Aj rola šaška sa blíži typicky allenovským hrdinom, podčiarknuté to je už len tým, že aj keď celá časť je štylizovaná do obdobia stredoveku, Woody hrajúci šaša si ponecháva svoje typické okuliare stále na očiach. Je to tiež jeden z mála filmov, ktoré sa neodohrávajú výhradne v New Yorku, čo však je častou črtou práve v raných Allenových filmoch („Bananas“, „Sleeper“).
Každá z častí je zároveň odkazom na určitý žáner, filmový smer či konkrétneho autora alebo film. V týchto „odkazoch“ spája prvky paródie s akýmsi svojským vzdávaním holdu žánru, ktorým sa nechal inšpirovať. Začíname akousi ponáškou na historický film s miestami shakepsearovskými odkazmi (napr. na Hamleta) a končíme sci-fi ladeným exkurzom do mužského tela. Okrem týchto máme vo filme už spomínanú „televíznu show“, kde si okrem formátu takýchto programov a samotných úchyliek berie na mušku aj jeden zo svojich večných terčov – svoje náboženstvo, tretia poviedka je odkazom a poctou talianskym filmom a špeciálne Michelangelovi Antonionimu, štvrtá môže byť pokojne alúziou na Eda Wooda, najznámejšieho filmového transvestitu (a zároveň je táto časť najkrutejšia vo svojom rozriešení, kde manželka pokladá svojho transvestitného muža za chorého) a šiesta epizódka je jednoznačnou poctou klasickým hororom s tajuplným zámkom, bláznivým vedcom, jeho zvieracím znetvoreným sluhom, „frenkensteinovským“ syndrómom oživovania človeka (alebo aspoň jeho častí) a podobne . . .
Na prvý pohľad preto film môže vyzerať rozbito, je však tematicky stmelený a vtipné podanie jednotlivých skečov divákovi nedovolí, aby vnímal film nesúrodo. Je pravda, že niektoré kapitoly majú väčší humorný potenciál a rýchlejšie tempo, niektoré môžu ku koncu pôsobiť na celkový dojem retardačne, no film ako komplex netrpí na zdĺhavosť či nudnosť. Niektorým poviedkam navyše chýba briskné vypointovanie a tak ostáva len bizarný námet či originálne spracovanie témy bez dotiahnutia záveru, to je však dostatočne bizarné a originálne, že mierne váhanie s ukončením Woodymu ľahko odpustíme (to, že po ťažko dosiahnutej ejakulácii v záverečnej poviedke sa partnerka hrdinu, v ktorého tele sa nachádzame, rozhodne zopakovať si sex znovu, je pointa pomerne jednoduchá, ale po toľkých geniálnych vtipoch, ktoré sa v tej poviedke nachádzajú, to vôbec nevadí). Aj po vyše tridsiatich piatich rokoch je (vďaka vždy aktuálnej témy sexu) stále svieži a najmä vtipný. Je pravda, že „kontroverznosť“ filmu spôsobená dobou vzniku, pominula, no niektoré kapitoly práve vďaka súčasným trendom a módnym výstrelkom v oblasti ľudského pohlavného života získalo novú dimenziu.
Allenov cynický a ironický pohľad na najintímnejšiu z ľudských stránok vyčnieva z jeho filmografie po viacerých stránkach, typicky allenovský humor nachádzajúci si pomaly cestu do sveta a originálne podanie skečov dali tomuto filmu prívlastok kultový. Právom mu patrí. Okrem toho je to jeden z najdlhších názvov amerického filmu (spolu s Kubrickovým Dr. Strangelovom) aký som videl a pokojne môže poslúžiť učiteľom anglickej gramatiky na vysvetľovanie časovej súslednosti.