JEAN-LUC GODARD: PRÍBEH(Y) FILMU

JEAN-LUC GODARD: PRÍBEH(Y) FILMU

článok



„...příběhy filmu
v množném čísle
všehny příběhy které by mohly být
které budou nebo by mohly být
které byli...“
1

príbehy príbehov tvoriacich dejiny
tej zvláštnej a prenikavej ľudskej činnosti
s názvom kinematografia
Godard sám tieto dejiny vytvára takmer 50 rokov
a teraz aj inak:
obrazom a slovom a obrazom maľovaným slovom

tam, kde sa spája obraz a slovo
sa môže spojiť história (veda) s poéziou a filozofiou
a vytvoriť veľké dejiny, to znamená
„...dějiny filmu
(ktoré) 2 jsou větší než ty ostatní
protože se promítají
...“ 3
a je to filmár v ktorom sa spája povolanie historika, filozofa, básnika a jeho vlastné
to práve on píše tieto veľké dejiny

a on vytvára nie obsah, ale formu, podobne ako Hitchcock
ktorého tak obdivuje (a niet sa čomu čudovať)
a on zotiera hranicu medzi kritikou a praxou
keď svoje kritiky nakrúca a keď svoje filmy píše
nie nadvláda obrazu nad slovom (alebo vice versa)
ale komplementárnosť, koexistencia jedného s druhým
je posvätná

Jean-Luc Godard: Príbeh(y) filmu

toto sú dejiny videné nie ako evolučná línia
ale z vtáčej perspektívy, rozprestreté na plochu
kde jedno nenasleduje za druhým
podľa presne určiteľnej (temporálnej) kauzality
ale obidve ležia vedľa seba a nažívajú si a reagujú na seba

„...Pravidla hry

Šepoty a výkřiky

Zlomený květ...“ 4

poézia týchto dejín vytvára svoje formy pomocou obrazov a príbehov
ktoré už sú, ktoré by mohli byť
ktoré budú alebo by mohli byť
ktoré boli

veď v podstate nie je vôbec dôležité
v akom poradí spomenieme Renoira, Bergmana, či Griffitha
sú to dejiny, ktoré sa premietajú,
to je to jediné, na čom naozaj záleží
pretože to z nich robí tie najväčšie dejiny

v nich je tok slov a obrazov často plynulejší
než v Textoch a rozhovoroch 5, pretože nie tak prísny
oveľa voľnejší, čím oslobodzuje aj ducha svojho autora
a umožňuje mu vyjadriť sa tak, ako to naozaj chce a cíti

tento duch uzákoní voľnosť slovu a obrazu
podobne ako to učinil v decembrovom autoportréte 6
a príbeh(y) filmu nakrúti na video a vydá knižne
ale nie na filmovom páse

a dôvod?
kto ho potrebuje, ten si ho nájde aj sám
a tým ostatným to môže byť ukradnuté
a tak je to aj s príbehom/mi
kto ich chce pochopiť ten sa bude snažiť

nie Godard neponúka vysvetlenia
ponúka svoju víziu, možno intímnu, možno osobnú
no v prvom rade svoju
a je na čitateľovi/divákovi (aký je medzi nimi rozdiel?)
aby ju prijal alebo odmietol

nič nie je kategorizované, preč s kategóriami!!
akoby znel autorov bojový pokrik
uzákoňme slobodu dejín, osloboďme ich z retrográdne prisúdenej kauzality
iba tak naozaj môžeme hovoriť o príbehoch v množnom čísle
a vytvoriť tie najväčšie dejiny, ktoré sa budú premietať
táto cesta nie je ukončená, pretože dejiny nekončia
kinematografia stále žije
aj keď je vskutku otázne dokedy

otázok je vždy viac než odpovedí
preto ak je položená otázka nevyžaduje vždy definitívnu odpoveď
čo podnecuje je pohyb ducha, samotný pohyb
bez presne stanoveného cieľa
a ten je dôležitý
aby duch nezastal
pretože ako vieme od slávnych filozofov
duch (vedomie) = pohyb

a tak ani Godard vedomý si tohto javu
nedáva odpovede a ani nekladie priveľa otázok
iba zopár
a namiesto toho vytvára zvláštne priestory
v ktorých sa takpovediac nezáväzne
stretáva literatúra s poéziou, filozofiou, históriou
a v neposlednom rade s kinematografiou

túto formu pritom netreba pomenovať
ale vnímať a premýšľať
prijať ju alebo polemizovať s ňou
to je to hlavné
ako ostatne pomenovať tento zvláštny priestor
ktorý je v podstate synonymom pohybu ducha?
hlavné je zachovať tento pohyb

Godard pracoval takmer desaťročie na vytvorení príbehov
a nie je isté či niekto povie o jeho práci
opus magnum
ale nie je to ani dôležité
pretože tak či onak
je jeho práca extenziou týchto dejín
najväčších dejín
tých dejín ktoré sa premietajú
a dajú sa aj čítať

nech teda jeho dejiny provokujú
nech vyvolávajú búrlivé ohlasy
nech sa o nich hovorí
nech sú sledované a čítané
to im želám v záujme niečoho čo ich presahuje a zároveň vytvára
v záujme slobodného ducha ( = pohybu)
často implicitne (niekedy dokonca ilegálne)
no vždy prítomného v ľudskom spoločenstve

1 GODARD, J.-L.: Příběh(y) filmu. Příbram, Camera Obscura, 2006. s. 37
2 Dodané autorom.
3 GODARD, J.-L.: Příběh(y) filmu. Příbram, Camera Obscura, 2006. s. 89
4 GODARD, J.-L.: Příběh(y) filmu. Příbram, Camera Obscura, 2006. s. 37
5 GODARD, J.-L.: Texty a rozhovory. Jihlava, 2005.
6 JLG/JLG: Decembrový autoportrét. (r.: Jean-Luc Godard, 1994)


autor Michal Michalovič 6.12.2006
ROK VDOVY
[RECENZIA ]
HERETIK
[RECENZIA ]
3
Gladiátor II
GLADIÁTOR II
[RECENZIA ]
KONKLÁVE
[RECENZIA ]
RED ONE
[RECENZIA ]
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 24748
02 |
návšt. 6614
03 |
návšt. 6732
04 |
návšt. 5632
05 |
návšt. 4024
06 |
návšt. 3905
07 |
návšt. 4379
08 |
návšt. 7618
09 |
návšt. 3984
10 |
návšt. 2637
REBRÍČEK US
01 |
$32,0 mil.
02 |
$7,3 mil.
03 |
$5,3 mil.
04 |
$5,2 mil.
05 |
$4,2 mil.
06 |
$2,9 mil.
07 |
$2,8 mil.
08 |
$2,3 mil.
09 |
$2,2 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.