SPOMIENKA NA SAMARITÁNKU

Ide o veľmi osobný prejav Kim Ki-Duka nielen tým, že sa snaží reagovať na problémy týkajúce sa prostitúcie maloletých či referovať o určitých morálnych aspektoch kórejskej spoločnosti, ale najmä tým, že sa usiluje o vykreslenie dôležitosti ľudskej blízkosti spôsobom permanentnej absencie prejavovania citov medzi postavami či osamotenia jednotlivca v spoločnosti. Prvky známe aj z jeho predchádzajúcich filmov sú v prípade Samaritánky prevedené do vzťahu otca a dcéry. (Tým nechcem povedať, že tretia postava nehrá dôležitú úlohu v tomto príbehu.)

Štruktúra filmu je vystavaná ako triptych rozdelený na časti Vasumitra, Samaria, Sonata, ktorý asociuje svätú trojicu a skúma základné spirituálne témy ako sú hriech, úpadok morálky alebo vina. (Takisto môže pripomínať tripartitnú štruktúru Božskej komédie Dante Aligieriho, kde sa rovnako ako v Samaritánke rieši vykupiteľská tematika.) Rovnako dobre však môžeme túto snímku chápať aj ako neustálu dilemu, či je človek schopný niesť aj bremeno iných, či dokáže prijať svoj údel vo svete, v ktorom sa nachádza, či dokáže priznať svoju vinu a či je schopný odpúšťať vinu ostatným.

V každej časti sledujeme „samostatný“ príbeh jedného z troch protagonistov, pričom vzťahy medzi nimi sú úzko prepojené, respektíve Yeo-Jin tvorí styčný bod medzi nimi. Vasumitra – žena z budhistického príbehu, ktorá sa prostitúciou snažila dosiahnuť zblíženie medzi ľuďmi ako aj ich premenu na oddaných stúpencov budhizmu. S pozíciou Vasumitry sa identifikuje Jae-Young, zo začiatku rozmarná, chápajúca prostitúciu ako hru, pomocou ktorej získava peniaze. Postupne však z hry prechádza na spirituálnu cestu (aspoň v mysli), kde pomáha ľuďom vymaniť sa zo samoty alebo nájsť pochopenie u iného človeka. Nechápe čisto fyzickú či psychickú potrebu druhej strany, ktorú si uvedomuje len jej kamarátka, stvárňujúca v tejto časti jej proťajšok. Obe študentky sú uzatvorené v zvláštnej hre, ktorá ich presahuje, nedá sa z nej ujsť a takisto v nej nemôžu zvíťaziť. Ich vzťah je založený na klamných zdaniach a dualitách.

Samaria – žena obetujúca sa pre iných (podľa biblického mesta Samaria). Príbeh sa orientuje predovšetkým na zo začiatku konzervatívnu Yeo-Jin, ktorá sa po smrti kamarátky postupne mení a berie na seba údel martýra. Tu sa ukazuje už spomínaná dilema (zvládnuť bremeno iných), motivujúca konanie márnotratnej dcéry. Premieňa, respektíve obracia pôvodnú kamarátkinu pozíciu. Kým prvá prijala svoj osud a snažila sa pomáhať ľuďom, druhá v tej istej pozícii neprijíma pozemský údel človeka a verí vo vykúpenie, ktoré je možno dosiahnuť špecifickým konaním, v tomto prípade prostitúciou a vrátením peňazí získaných Jae-Young. Inšpiráciu nadobúda aj v príbehoch o svätcoch, ktoré jej každé ráno rozpráva otec. Vasumitra sa pokúša zmeniť človeka, Samaria usiluje oveľa viac o zobrazenie prehnitej spoločnosti, preklína úpadok tela. Spoločnosť „infikovaná“ rôznymi druhmi ideológie verí v zmenu života, či už počas prítomnej existencie alebo inej, ktorá bude nasledovať. Kim Ki-duk svoj názor vyjadruje v poslednej časti.