|
10 SCI-FI FILMOV, KTORÉ MUSÍTE VIDIEŤ |
10 SCI-FI FILMOV, KTORÉ MUSÍTE VIDIEŤ |
Na Kineme sme sa rozhodli spustiť rubriku, v rámci ktorej vás chceme upozorňovať na desiatky výrazných a významných diel v najrozličnejších kategóriách. Cieľom rubriky je odporúčať do pozornosti filmy, ktoré sú nie vždy aktuálne v kinách, ale rozhodne stoja za pozornosť. Kritériá výberu zároveň budú v značnej miere subjektívne, preto v diskusiách očakávame návrhy, čo do danej kategórie patrí, na čo sme prípadne zabudli. V prvom vydaní sme sa rozhodli zostaviť desiatku sci-fi filmov, ktoré by mali byť takzvaným povinným pozeraním. Takže nech sa páči, čítajte a diskutujte. Na záver už len ostáva dodať, že rubrika sa na našej stránke bude objavovať raz za dva týždne.
|
|
Metropolis (r. F. Lang; Nem., 1927)
Začíname samozrejme úplnou klasikou. Langov Metropolis je považovaný za pilier nielen žánru sci-fi (v rámci kinematografie, samozrejme), ale aj raného kinematografického hnutia – nemeckého expresionizmu. Lang sa stal v istom zmysle vizionárom: priniesol množstvo prvkov a motívov, z ktorých čerpajú autori prakticky dodnes. Spomeňme napríklad vertikálnu štruktúru obyvateľstva, ktorá sa neskôr objavila napríklad v Blade Runnerovi Ridleyho Scotta (k tomu sa ešte dostaneme) či Piatom elemente Luca Bessona. Rovnako dodnes film podnecuje najrôznejšie ideologické interpretácie a hovorí sa o jeho spojitosti s hitlerovským režimom. V roku 2001 bol zaradený do Registra programu Pamäť sveta zriadenom organizáciou UNESCO.
2001: Vesmírna odysea (r. Stanley Kubrick; VB/USA, 1968)
Záber, v ktorom sa kosť vyhodená do vzduchu v prelináčke premení na loď letiacu vesmírom sa zapísal do dejín nielen žánru, ale aj celej sci-fi. A to možno povedať o celej Vesmírnej odysey. Kubrick žáner sci-fi posunul k filozofickému skúmaniu, aké na plátnach kín nemalo dovtedy obdobu. Filmová adaptácia slávneho románu Arthura C. Clarka je však sama ukážkou filmárskeho remesla a dodnes slúži ako študijný materiál. Obrazové kompozície, strih, hudobno-obrazová rytmizácia, všetky tieto aspekty tu režisér dovádza k dokonalosti. A práve preto patrí k „povinnému pozeraniu“ v rámci žánru.
|
|
THX 1138 (r. G. Lucas; USA, 1971)
Lucas nakrútil svoj celovečerný debut ako prvý projekt produkčnej spoločnosti Francisa Forda Coppolu American Zoetrope. Obdobie „Nového Holywoodu“ sa práve začalo, a navyše produkciu filmu zaobstaral Lucasov kamarát, takže režisér mal pri tvorbe takpovediac voľné ruky. Vizuálne pôsobivé zábery a scény (THX v čisto bielom prostredí) sa v tejto v podstate nízkorozpočtovke (777 000 dolárov) snúbia s pôsobivou klaustrofobickou atmosférou. V súvislosti s ňou sa často spomína aj Orwellov román 1984. THX 1138 bol uvedený v rámci minuloročného Projektu 100, takže aj domáci divák mal možnosť vidieť film na plátne a presvedčiť sa o jeho kvalitách na vlastné oči.
Hviezdne vojny (r. G. Lucas; USA, 1977)
A opäť George Lucas. Šesť rokov po celovečernom debute rozpútal tento tvorca Hviezdnymi vojnami šialenstvo, ktoré dovtedy kinematografia nezažila. Nasledovalo ďalších päť celovečerných dielov (z toho dva nerežíroval Lucas osobne) a množstvo kníh, počítačových hier, komiksov a vôbec všetkého možného. Postmoderna sa tu ohlásila v plnej paráde (je tu možné nájsť vplyvy od Shakespeara po Kurosawu), ukázala sa sila merchandisingu a Lucas sa stal jedným z najbohatších hollywoodskych režisérov. Celkom pekný „husársky kúsok“. Nájde sa vôbec ešte niekto, kto o ňom nepočul?
|
|
Stalker (r. A. Tarkovskij; Sov. zväz, 1979)
Dostávame sa do celkom iných sfér. Tarkovského Stalker je filmom, ktorý filmových kritikov a teoretikov nenecháva chladnými ani po takmer tridsiatich rokoch od svojho vzniku. Nakrútený na motívy novely bratov Strugackých, s tromi hlavnými postavami, odohrávajúci sa prakticky v jedinom prostredí, taký je tento komplexný a dráždivý filozofický opus. Mnohí ho vnímajú ako neuveriteľnú nudu, iní ho ospevujú ako skutočné majstrovské dielo presahujúce rámec žánru, ba aj kinematografie. Vydajte sa aj vy na cestu do Zóny a položte si so Stalkerom otázky po zmysle existencie. Za pokus to rozhodne stojí...
Votrelec (r. R. Scott; VB/USA, 1979)
Sci-fi, horor, alebo sci-fi horor? Fanúšikovia (ale aj kritici) sa ešte stále nevedia dohodnúť, kam toto dielo zaradiť. Pri prechodoch Ripleyovej (Sigourney Weaver) temnými zákutiami lode Nostromo asi nebolo všetko jedno nikomu. Scott stavil na základné pravidlo – bojíme sa najviac toho, čo nevidíme, a tak sa Votrelec v plnej paráde objaví na plátne až v posledných minútach filmu. Tri pokračovania (režisérov Camerona, Finchera a Jeuneta) boli logickým dôsledkom úspechu prvého dobrodružstva Ellen Ripleyovej. Na záver už len dodajme obligátnu frázu: „Treba vidieť!!!“
Blade Runner (r. R. Scott; USA, 1982)
Druhý režisér, ktorý sa do našej desiatky dostal hneď s dvomi filmami je Ridley Scott. Blade Runner je voľne inšpirovaný knihou Philipa K. Dicka s názvom „Snívajú androidi o elektrických ovciach?“ Hlavnú postavu Deckarda tu stvárnil Harrison Ford (a podal tu na svoje pomery nadštandardný výkon). Legendárne v prípade tohto filmu sa stali ťahanice medzi režisérom a štúdiom ohľadom konca, existuje niekoľko verzii (Director´s cutov) a ťažko povedať, ako to ten Scott vlastne naozaj zamýšľal. Tak či onak, Blade Runner je dnes už kultom, a ak ste ho ešte nevideli, je najvyšší čas túto chybu napraviť.
Terminátor (r. J. Cameron; USA, 1984)
Cameron prišiel v roku 1984 s príbehom cyborga vyslaného z budúcnosti s jediným cieľom: zabiť Sarah Connorovú, ženu, ktorá by mala porodiť „spasiteľa“ ľudského pokolenia. Oným cyborgom nebol nikto iný, ako dnešný guvernér štátu Kalifornia – Arnold Schwarzenegger. Tomu úloha natoľko „prirástla k srdcu“, že sa objavil aj v dvoch pokračovaniach, pričom Terminátor 2: Deň zúčtovania svojho staršieho bračeka v mnohých ohľadoch prekonal. Či aj kvalitatívne, to už je na osobné zváženie. Avšak ani jeden z nich by rozhodne nemal utiecť vašej pozornosti.
Brazil (r. T. Gilliam; VB, 1985)
Terry Gilliam je zrejme najproduktívnejším tvorcom z bývalej skupiny komikov Monthy Python´s. A v jeho sólovej tvorbe nájdeme hneď viacero legendárnych sci-fi titulov (okrem Brazil ešte napríklad 12 opíc). Brazil medzi nimi žiari vari najjasnejšie. Vykreslenie orwellovského sveta plného bizarných postáv a postavičiek a ešte bizarnejších udalostí sa nezmazateľne zapísalo do povedomia mnohých a tak nemôže chýbať v našom zozname. Ak ste teda Gilliamovu „úchylárnu“ ešte nevideli, nečakajte už ani chvíľu, ide totiž o „povinnú jazdu“.
Matrix (r. L. a A. Wachowski; Austr./USA, 1999)
Našu desiatku uzatvárame filmom, o ktorom sa toho už na Kineme popísalo naozaj veľa. Čítajte a pozerajte.
