|
10 KOMIKSOVÝCH ADAPTÁCII MADE IN USA |
10 KOMIKSOVÝCH ADAPTÁCII MADE IN USA |
Do našich kín sa rúti zúfalo zlé pokračovanie komiksovej Fantastickej štvorky. Recenziu si prečítate už čoskoro. Dnes vám ponúkame možnosť zaspomínať si na tie lepšie komiksové adaptácie. Výber sme zúžili na americkú produkciu a na tie filmy, ktoré ste mali možnosť vidieť v našich kinách...
|
|
Batman, Batman sa vracia, Batman začína (Batman, r. Tim Burton, USA/VB, 1989; Batman Returns, r. Tim Burton, USA/VB, 1992; Batman Begins, r. Christopher Nolan, USA, 2005)
Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov prišiel Tim Burton s prvým „prepisom“ Batmanovskej mytológie na filmové plátno. Sám Burton ešte nakrútil pokračovanie Batman sa vracia predtým, než sa sága (nanešťastie) dostala do rúk Joela Schummachera. Tak sme sa dočkali ešte ako tak prijateľného Batman navždy (Tommy Lee Jones a Jim Carrey v úlohách záporákov ešte zachránili čo sa dalo), no hlavne pekelného Batman a Robin. Už keď sa zdalo, že séria je celkom pochovaná, začalo sa hovoriť o jej oživení. Chvalabohu, na režijnú stoličku zasadol niekto talentovaný: Christopher Nolan a vďaka tomu, zdá sa, séria chytila druhý dych. Christian Bale je v úlohe Batmana výborný a tak sa celkom tešíme aj na práve nakrúcané pokračovanie The Dark Knight. S hviezdnym amsámblom a skúseným režisérom by sa Batman mohol vrátiť na výšiny komiksového žánru. (viac o filme)
Sin City – mesto hriechu (Sin City, r. Robert Rodriguez, Frank Miller, Quentin Tarantino, USA, 2005)
Sin City je legendárny komiks Franka Millera. Do jeho adaptácie sa pustil mexický enfant terrible (pôsobiaci v Hollywoode) Robert Rodriguez. K spolupráci prizval samotného Millera a, samozrejme, aj svojho „parťáka“ Quentina Tarantina. Výsledok? Podľa mnohých príliš otrocká adaptácia, kopírujúca políčko po políčku predlohu. Podľa iných, zábavná a cool jazda s hviezdnym obsadením. V každom prípade, plánované sú pokračovania, Rodriguez sa dokonca svojho času vyjadril, že chce nakrútiť všetky Millerove poviedky. Či sa niekam posunie (po vizuálnej/technickej stránke) je otázne, nechajme sa prekvapiť... (viac o filme)
|
|
X-Men, X-Men 2, X-Men 3: Posledný vzdor (X-Men, r. Bryan Singer, USA, 2000; X-Men 2, r. Bryan Singer, USA, 2003; X-Men: The Last Stand, r. Brett Ratner, USA, 2006)
Americký komiks o X–Menoch (pôvodne sa mal volať „Mutants“) patrí k tým najpredávanejším. Preniesol sa aj cez stagnáciu (začiatkom deväťdesiatych rokov sa témy chopil Chris Claremont, vyhodil nudné postavy a vymyslel Wolverinea). Prvý príbeh vyšiel v roku 1963 v Marvel Comics. Za dielom stojí marvelovský matador Stan Lee (vo filme sa mihne ako chlapík na pláži, postarší pánko s fúzmi) a Jack Kirby. Lee bol otrávený z vymýšľania spôsobov, akými prídu jeho mutanti (Fantastic Four, Avangers) k schopnostiam, a tak mu padol X-svet vhod. Vznik filmu nebol jednoduchý. Problémy boli už so scenárom. Na tom si vylámali zuby mnohí autori. Napríklad Josh „Buffy“ Whedon. Údajne vynikajúci scenár napísal autor fincherovky Se7en alebo Ospalej diery - Andrew Kevin Walker. Jeho scenár ale počítal s postavami (napr. monštruózny Juggernaut), kvôli ktorým by sa rozpočet vyšplhal na neúnosnú hranicu (nič-menej v X3 Juggernaut už je). Na projekt boli najatí aj ďalší scenáristi – Ed Salomon (Muži v čiernom), John Logan (Gladiátor), James Schamus (spolupracovník Anga Lee) a singerovec Christopher McQuarrie (Obvyklí podozriví). Konečný scenár má na zodpovednosti režisérov kamarát David Hayter. Tým sa ale problémy neskončili... (viac o filme)
Constantine (Constantine, r. Francis Lawrence, USA, 2005)
Ako dieťa dostal dar - teda aspoň "halfbreeds", ktorých vída pravidelne medzi normálnymi ľuďmi, to tak nazývajú - ktorý je ale pre Johna Constantina (Keanu Reeves) skôr utrpením a zdrojom všetkých problémov. John vidí medzi nami smrteľníkmi anjelov a démonov, posluhovačov vyššej moci, ktorí sa snažia vyhrať stávku medzi Bohom a Diablom o naše duše. Rodičia však neradi počujú podobné vyhlásenia z úst svojich ratolestí, a preto sa snažia Johna liečiť, čoho má on po istom čase dosť a rozhodne sa život ukončiť samovraždou. Tá je, ako všetci vieme, smrteľným hriechom, a John sa dostane do pekla. Na presne dve minúty. Aby bol potom vrátený na zem, keďže Boh má pre každého plán. Aby sa zbavil svojho smrteľného hriechu zabíja démonov, aby sa po smrti (ktorá je pre neho už nebezpečne blízko) dostal do neba. Ale ako sa zdá, to nie je dosť... (viac o filme)
|
|
Spider-Man, Spider-Man 2, Spider-Man 3 (Spider-Man, r. Sam Raimi, USA, 2002; Spider-Man 2, r. Sam Raimi, USA, 2004; Spider-Man 3, r. Sam Raimi, USA, 2007)
Neexistuje asi vhodnejší kandidát na post spravodlivého, nepromožiteľného hrdinu, ako outsider Peter Parker (Tobey Maguire), dobrý a vzorný študent strednej školy, z ktorého si skoro všetci spolužiaci robia srandu a podobne ako Forrestovi Gumpovi mu dokážu znepríjemniť aj banálne cestovanie v školskom autobuse. Jediný, kto sa ho zastáva je krásna Mary Jane (Kirsten Dunst), ktorú Peter pozná a miluje už od detstva, keďže býva hneď vedľa domu jeho náhradných rodičov strýka Bena a tety May. Ona samozrejme chodí s bohatými, vyšportovanými krásavcami a Petra berie ako nešikovného kamaráta. Jedného dňa sa ale všetko zmení. Na školskej exkurzii do biologického laboratória zameraného na genetické modifikácie pavúkov, poštipne fotografujúceho Petra zmutovaný pavúk. Po pár hodinách začne na sebe badať úžasné viac menej pozitívne zmeny - zlepšenie zraku, zväčšenie svalovej hmoty, nadľudskú obratnosť, schopnosť liesť po stenách a občas vystreliť nejakú tú pavučinu. Keď už teraz nezíska milovanú M.J. tak nikdy... (viac o filme)
Prízračný svet (Ghost World, r. Terry Zwigoff, VB/USA, 2001)
Z dosť divného nápadu sa zrazu stala senzácia a komiks rýchlo získal priezvisko „kultový“. Tisícky mladých američanov sa začali stotožňovať s Edin a jej kamarátkou. Aj oni začali zisťovať, že celý systém je nahnitý, že všetci naokolo sú akýsi divný. Ale keď sú všetci a všetko divné, keď sa nevieš nikde zaradiť, nie je chyba predsa len v tebe samom? A práve túto otázku sa pokúsil rozobrať neznámy režisér Terry Zwigoff, ktorý mal doteraz za sebou iba zopár dokumentárnych filmov. Terry Zwigoff nám poskytol pohľad na nudný život čerstvo nezamestnanej nezávislej Edin, ktorá sa odmieta podriaďovať akýmkoľvek pravidlám. Snaží sa rozoberať jej umiestnenie v spoločnosti, jej zmysel pôsobenia na tomto svete. Otvára tak dušu navonok vyrovnanú, ale vo vnútri rozhádzanú, popreplietanú protichodnými názormi a hodnotami. A môže sa stať, že tam nájdete aj kúsok seba. (viac o filme)
300 (300, r. Zack Snyder, USA, 2006)
Sparťania a slobodní, udatní Gréci! Deti celého sveta, vypočujte si príbeh o hrdinstve a sláve, o obete a odvahe. A o jej novom podaní plnom svetiel, farieb, krvi a krásy. Hostina pre oči, utrpenie pre uši, trochu prehnané vzývanie našich lakedónskych hrdinov a čaše testosterónu, taká je nová podoba našej najslávnejšej hrdinskej básne. Keby sa nové prerozprávanie držalo sparťanských zákonov a nebolo aténsky rozvláčne, mohlo sa jednať o jednu z najkrajších pôct padlým bojovníkom v najslávnejšej bitke staroveku. Takto ale, súkmeňovci moji, ostáva 300 iba víťazstvom Pyrrhovým – vizuálnou a brutálnou prezentáciou moderných čarov pohyblivých obrázkov bez skutočného emocionálneho dopadu, ktorý sa cez priesmyk medzi predlohou a adaptáciou nedostal ... (viac o filme)
Hulk (Hulk, r. Ang Lee, USA, 2003)
Lee chcel do Hulka dostať čo najviac komixovej atmosféry a zvolil si vizuál, ktorý sa najviac blíži svojej predlohe. Nejde len od strihanie a vkladanie viacerých políčok do obrazu. Aj v okamihoch keď máme pred sebou jeden obraz tak cítime, že sa pozeráme na rozpohybovné bublinky. Máme pocit, že listujeme stránky a že príbeh sledujeme obrázok po obrázku. Práve táto práca na forme vyjadrenia je najväčším prínosom Leeovho diela. Zdá sa teda, že rozpory medzi produkciou (daj tam viac akcie!) a režisérom (urobím to ako ja chcem....možno) sa pod film podpísali viac, než by sme boli radi. Zvláštna nesúrodosť prvej a druhej časti filmu, málo presvedčivé herecké výkony, prijateľne zelený Hulk a skvelá kamera s mimoriadne presvedčivou formou, to sú základné parametre... (viac o filme)
Blade, Blade II (Blade, r. Stephen Norrington, USA, 1998; Blade II, r. Guillermo del Toro, USA, 2002)
Blade je cool. Je to také jednoduché - pred piatimi rokmi prišiel do kín film, ktorý predstavil (z časti) nový typ hrdinu. Blade (Wesley Snipes), napoly upír, napoly človek, je hrdina chytený medzi svetmi - do ani jedného nepatrí, ale predsa chráni jeden pred druhým. Blade ako film bol typický „akčák". Veľa akcie, skoro žiaden príbeh, dobré efekty. Avšak, čo odlíšilo Blade-a od ostatných filmov bola práve coolness Blade-a aka Wesleyho Snipesa, ktorá bola počas filmu dostatočne vybudovaná a získala si veľký počet fanúšikov. (viac o filme)
V ako Vendetta (V for Vendetta, r. James McTeigue, USA/Nem., 2006)
Najfascinujúcejším momentom Vendetty (ako takej) je jej významový presah, respektíve jej aktuálnosť. Človek by až neveril, že po 11. septembri môže kladná postava povedať: „Zničením jednej budovy môžete zmeniť svet k lepšiemu.“ Či už ide o víziu alebo o iróniu osudu, je naozaj silné vnímať príbeh v tomto kontexte. Akékoľvek silené „pushovanie“ tejto témy a „bushovanie“ Vendetty mi príde ako nechutné znásilňovanie toho, čo má zostať presne také, ako je. To už nie je variácia, ale priamočiara alegória, ktorá je tak, ako vravieval Tolkien - dôsledkom nedostatku imaginácie. (viac o filme)
