10 DOSPIEVANÍ PO SLOVENSKY

Katka (r. Ján Kadár, 1949, 91 min.)
Ešte predtým, než Ján Kadár vytvoril autorský tandem s Elmarom Klosom, nakrútil veselohru Katka. Išlo pritom o Kadárov debut. Hlavnou postavou, ako napovedá už názov, je Katka Jakubová (Božena Obrová), mladé dievča, ktoré napriek nevôli svojich rodičov odchádza do mesta pracovať do pančuchárne. Film sa nesie na vlne nadšeného budovania socializmu: skupiny pracovníčok sa predháňajú v napĺňaní plánu. Tvorcovia však nezabudli ani na osobný život postáv a rysujú vzťah medzi Katkou a majstrom Šimonom (Július Pántik). Z dnešného pohľadu pôsobí film naivne a nechcene vtipne, no aj vďaka tomu má svoje čaro.

Trinásťroční – Malá manekýnka (r. Andrej Lettrich, 1960, 45 min.); Trinásťroční – Strieborný favorit (r. Andrej Lettrich, 1960, 47 min.)
Dva stredometrážne hrané filmy Andreja Lettricha boli uvedené v distribúcii spoločne. Spája ich podobná téma nazeraná raz očami dievčaťa, raz pohľadom chlapca. V Malej manekýnke sa Katka stane modelkou a prebudia sa v nej negatívne sklony – pýcha, samoľúbosť. Strieborný favorit rozpráva príbeh chlapca, ktorý túži po závodnom bicykli. Obidva filmy rozprávajú o túžbach mladých a, samozrejme, prinášajú morálne poučenie.

My z deviatej A. (r. Štefan Uher, 1961, 72 min.)
Štefan Uher debutoval v hranom celovečernom filme práve snímkou zo školského prostredia. Hlavný hrdina, Ivan Garaj (Drahoš Filač), sa prisťahoval s rodičmi do mesta. Musí si zvyknúť na nové prostredie, spolužiakov. Navyše, v triede, do ktorej Ivan chodí, sa dejú zvláštne veci, za ktorými stojí niekto ukrytý za tajomným písmenom T. Uher v tomto filme kombinuje viacero línií. V „detektívnej“ línií sa žiaci snažia prísť na kĺb tajomnému „T“, zatiaľ čo Ivan rieši svoj vzťah so spolužiačkou Danou (Dáša Silovská), do ktorej sa zamiloval. Tá navyše rieši vážny problém: túži byť maliarkou, no je farboslepá. Uher vychádzal pri filme zo scenára Márie Ďuríčkovej a Dušana Kodaja, ktorý trpel viacerými neduhmi. Aj keď miestami je tento pohľad na dospievanie nie celkom uveriteľný, a plochý, určite si zaslúži pozornosť. V jednej z úloh sa objavil mladučký Ľubo Roman. 

Pieseň o sivom holubovi (r. Stanislav Barabáš, 1961, 99 min.)
Hlavnými postavami debutu Stanislava Barabáša sú traja vidiecki chlapci, Vinco (Pavol Mattoš), Rudko (Pavol Poláček) a Martin (Vladimír Brečka), ktorých očami sa pozeráme na vojnové udalosti. Dej filmu je rozložený do šiestich epizód, odohrávajúcich sa v období od leta 1944 do jari 1945. Príbeh je rámovaný symbolickým motívom holubice: na začiatku ju Vinco postrelí a Rudko sa jej ujme, aby ju doliečil. V závere filmu Rudko vypúšťa holubicu (už po skončení vojny), pričom tragicky umiera v mínovom poli. Aj keď sú hlavnými hrdinami diela deti a udalosti sledujeme prostredníctvom nich, film nie je určený detskému divákovi.

Slnko v sieti (r. Štefan Uher, 1962, 90 min.)
Slnko v sieti režiséra Uhra vychádza z troch časopisecky publikovaných poviedok Alfonza Bednára (Fajolov príspevok, Pontónový deň, Zlatá brána). Hrdinom filmu je Fajolo (Marián Bielik), gymnazista, ktorý odchádza na letnú brigádu preč z mesta. V meste necháva Belu (Jana Beláková), o ktorú prejavoval doposiaľ záujem. Na brigáde sa však zaľúbi do iného dievčaťa, s ktorým dokonca príde o panictvo. Uher priniesol v tomto filme citlivý, metaforami naplnený obraz dospievania. Väčšinu úloh obsadil neprofesionálnymi hercami, čo filmu dodáva punc civilnosti. Tomu sa na druhej strane vzďaľuje príliš umelým používaním „hovorovej“ reči mladých. Napriek tomu je Slnko v sieti dodnes pôsobivým dielom.

Zmluva s diablom (r. Jozef Zachar, 1967, 95 min.)
Pätica maturantiek je podozrivá z toho, že podpísala titulnú zmluvu s diablom potom, čo v ich laviciach našli erotické fotografie. Študentky údajne chcú prísť o panenstvo ešte pred opustením školských lavíc. To sa samozrejme nepozdáva ani vedeniu školy, ani ich rodičom. „Neškodná“ veselohra Jozefa Zachara nie je tým najodvážnejším, čo v šesťdesiatych rokoch vzniklo, no prináša úsmevný pohľad na „odvrátenú stranu“ dospievania. Zaujme najmä mimoriadne pôsobivo nakrútenou striptízovou scénou. 

Deň náš každodenný (r. Otakar Krivánek, 1969, 89 min.)
Film Deň náš každodenný sa nesie v duchu línie, ktorú začalo Slnko v sieti. Režisér Otakar Krivánek stiera hranice medzi dokumentárnym a fikčným, keď film nakrúca v skutočnej rodine Ravingerovcov. „Použitie“ neprofesionálnych hercov viedlo vo výsledku k vysokej miere autenticity. Problémy rodičov a detí, ktoré sledujeme, sú tak uveriteľné, nepôsobia umelo, naopak, často trápne ako v skutočnom živote. Už len pre zaujímavosť dodajme, že rozpočet filmu bol 600 000 KČS., pričom v roku 1969 boli priemerné náklady na výrobu filmu 2 milióny.1

Keby som mal pušku (r. Štefan Uher, 1971, 92 min.)
Predlohou k Uhrovmu filmu bol rovnomenný román Milana Ferka. Vlado (Marián Bernát) sníva počas Slovenského národného povstania (nielen) o tom, čo by bolo, keby mal pušku. Dospievanie počas vojny zažil režisér Uher na vlastnej koži (rovnako ako autor predlohy Ferko či kameraman Stanislav Szomolányi) a tak sa do filmu dostalo niekoľko udalostí a motívov z jeho vlastného detstva. Keby som mal pušku prináša pohľad dieťaťa, ktoré pod ťarchou udalostí dospieva „zrýchlene“ (podobne ako deti v Piesni o sivom holubovi). 

Otec ma zderie tak či tak (r. Otakar Krivánek, 1980, 83 min.)
Humorne ladený príbeh o chlapcovi, ktorý túži hrať v orchestri aj napriek tomu, že podľa učiteľov nemá hudobný sluch. Po mnohých problémoch doma i v škole sa Vinco napokon presadí v dedinskej kapele ako hráč na heligón. 

Fontána pre Zuzanu (r. Dušan Rapoš, 1985, 81 min.)
Fontána pre Zuzanu je hudobným filmom o dospievaní, láske a priateľstve. Hlavnými hrdinkami sú tu dve dievčatá, ktoré majú po prázdninách nastúpiť na strednú školu. Vo filme znejú piesne Vaša Patejdla a Borisa Filana. Film sa stal mládežníckou klasikou a dočkal sa (bohužiaľ) dvoch pokračovaní, pričom tretí diel sa čiastočne odohrával v Afrike.

1 Zdroj: MACEK, Václav – PAŠTÉKOVÁ, Jelena: Dejiny slovenskej kinematografie. Osveta, Martin, 1997.