10 NEZABUDNUTEĽNÝCH SLOVENSKÝCH FILMOV |
10 NEZABUDNUTEĽNÝCH SLOVENSKÝCH FILMOV |
Takmer pol roka od premiéry Rozhovoru s nepriateľom sa do kín dostáva nový slovenský film – Návrat bocianov. Pri tejto príležitosti možno nezaškodí zaspomínať si na desať skvelých filmov, ktorými sa môže naša domáca tvorba pochváliť...
Boxer a smrť (r. Peter Solan, 1962, 110 min.)
Štefan Kvietik vyniká v hlavnej úlohe drámy z obdobia druhej svetovej vojny. Komínek je väzeň v koncentračnom tábore, no keď veliteľ tábora Walter Kraft (Manfred Krug) zistí, že býval boxerom, začne s ním trénovať. Komínek je fyzicky značne oslabený, no postupným tréningom sa opäť dostáva do formy a získava isté výhody. Jeho spoluväzni považujú Komínkove počínanie za zradu a tak sa hrdina ocitá medzi dvoma pólmi a musí prijať morálnu zodpovednosť za svoje konanie. Solan sa vo filme sústredil práve na morálnu dimenziu konania postáv vo vypätej situácii. Film ponúka precízne psychologické profily a vynikajúce herecké výkony Kvietika aj Kruga. Viac si môžete prečítať tu.
Organ (r. Štefan Uher, 1964, 99 min.)
Do františkánskeho kláštora prichádza poľský zbeh. Ako sa neskôr ukáže, Poliak vie bravúrne hrať na organ a jeho talent ostro kontrastuje s priemernou hrou regenschoriho Bachňáka (František Bubík). Jednou zo základných tém filmu sa tak stáva protiklad geniality a priemernosti v umení. Samozrejme, dôležité je vo filme aj vykreslenie vojnových udalostí a konania postáv v ťažkých časoch. Organ je iba tretím hraným celovečerným filmom režiséra Štefana Uhra, no ten dokázal vytvoriť majstrovské, metaforami nasýtené podobenstvo, ktoré býva označované za jedno z najdôležitejších diel slovenskej kinematografie vôbec. Nemalý podiel na výnimočnosti filmu má bezpochyby aj úžasná práca kameramana Stanislava Szomolányiho, a majestátna Bachova hudba, ktorá znie počas filmu. Viac si môžete prečítať tu.
Panna zázračnica (r. Štefan Uher, 1966, 100 min.)
Podľa novely Dominika Tatarku nakrútil Štefan Uher film, ktorý sa v rámci domácej kinematografie najdôslednejšie hlási k odkazu surrealistov. Titulná panna zázračnica je Anabella (stvárnila ju poľská herečka Jolanta Umecká), mladá dievčina, ktorá rozvíri stojaté vody sveta mladých umelcov, miestnych bohémov. Prišla nevedno odkiaľ a má namierené nevedno kam, a vlastne môže byť celkom pokojne iba kolektívnym snov mladých „snílkov“. Aj na tomto filme spolupracoval Uher s kameramanom Szomolányim a podarilo sa im vytvoriť snovú, nadreálnu atmosféru a umožniť divákom vstúpiť do krajiny „za zrkadlom“. Viac si môžete prečítať tu.
Kristove roky (r. Juraj Jakubisko, 1967, 90 min.)
Svoj celovečerný hraný debut nakrútil Juraj Jakubisko podľa scenára Lubora Dohnala. Maliar Juraj práve prežíva Kristove roky a musí sa začať rozhodovať o svojom vlastnom živote, prijať (alebo odmietnuť) zodpovednosť zaň. Rovnako si musí dať do poriadku aj vzťahy so svojimi blízkymi (partnerka Marta, brat Andrej...). Skrátka, cíti, že musí nastať zmena. teda, aspoň by mala. Dohnal a Jakubisko nadviazali na tú líniu slovenskej kinematografie, ktorá smerovala k uvoľneniu zovretých dramatických štruktúr a vo filme sa sústreďujú hlavne na zachytenie Jurajovho (pocitového) prežívania viac či menej dôležitých životných udalostí. Viac si môžete prečítať tu.
Obrazy starého sveta (r. Dušan Hanák, 1972, 70 min.)
Režisér Dušan Hanák vychádzal pri nakrúcaní filmu z fotografických cyklov Martina Martinčeka. Hanák zachytáva ľudí, „...ktorí ostali sami sebou. Zabudnutí a prostí, vrastení do zeme, z ktorej vyšli. Nemožno ich presadiť pretože by zahynuli." Ich svet pomaly odumiera, je nahradzovaný „modernou“ spoločnosťou a oni žijú na jej okraji, alebo celkom mimo nej, no stále ctia svoje vlastné hodnoty. Obrazy starého sveta sú pilierom slovenskej dokumentárnej tvorby a film bol ocenený na rade zahraničných festivalov. Viac si môžete prečítať tu.
Ľalie poľné (r. Elo Havetta, 1972, 80 min.)
Elo Havetta bol zjavom z režisérsky silnej generácie Hanáka a Jakubiska. Kvôli predčasnému úmrtiu nakrútil iba dva celovečerné hrané filmy, no oba sú pozoruhodné. Ľalie poľné majú svoj predobraz v novele Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec. Zachytávajú príbeh dvoch tulákov, vojnových veteránov, ktorí sa bezcieľne potulujú krajinou. Havetta vo filme spája motívy náboženské, historické, národnostné aj prvky karnevalu a vytvára tak mimoriadne svojrázne podobenstvo o ľuďoch, ktorých vojna pripravila nielen o domov. Viac si prečítajte tu.
Ružové sny (r. Dušan Hanák, 1976, 80 min.)
Pri písaní scenára k svojmu tretiemu celovečernému filmu sa Dušan Hanák spojil so spisovateľom Dušan Dušekom. Divákom ponúkli príbeh mladého poštára Jakuba (stvárnil ho mladý Juraj Nvota) a cigánky Jolanky (vynikajúca Iva Bittová). Hanák okrem romantickej línie vynikajúco zachytil stret rozdielnych kultúr (bieli/Rómovia, dedina/mesto). Ružové sny dodnes pôsobia mimoriadne sviežo a majú divákom čo povedať. Viac si prečítajte tu.
Noční jazdci (r. Martin Hollý, 1981, 92 min.)
Martin Hollý sa preslávil ako nadaný rozprávač silných a epických príbehov. Stačí si spomenúť na jeho „tatranskú sériu“ (Medená veža, Orlie pierko). Nie inak je to aj v „slovenskom westerne“ Noční jazdci. Do slovensko-poľského pohraničia prichádza veliteľ pohraničnej stráže Halva (Radoslav Brzobohatý) a musí sa vysporiadať s pašerákmi koní vedených Markom Orbanom. Ani jedného zo súperov nemožno pritom označiť za vyslovene zlého, pretože každý z nich má veľmi jasnú motiváciu konania. Hollého film je dobrodružný, napínavý a zaujme kvalitnými hereckými výkonmi, najmä Brzobohatého a Dočolomanského.
Sedím na konári a je mi dobre (r. Juraj Jakubisko, 1989, 120 min.)
Príbeh dvoch charakterovo rozdielnych priateľov - komedianta Pepeho a frontového vojaka Prengela - sa odohráva tesne po konci druhej svetovej vojny. Spoločne nájdené zlato ich postupne premení v nerozlučnú dvojicu. Do ich osudu vstupuje židovské dievča Ester, ktoré sa vracia z koncentračného tábora. Náhoda tak spojí troch ľudí bez domova, z ktorých každý sa snaží sebe vlastným spôsobom naplniť svoju predstavu o šťastí. Viac si prečítajte tu.
Záhrada (r. Martin Šulík, 1995, 95 min.)
Film Záhrada je príbehom tridsaťročného Jakuba v čase, keď čelí mnohým problémom. Nedokáže vyriešiť svoj vzťah s vydatou ženou Terezou, zamestnanie ho neuspokojuje, a nerozumie si ani s otcom, s ktorým býva v spoločnej domácnosti. Jakub sa preto rozhodne radikálne zmeniť svoj život a odchádza na pár dní na vidiek do opusteného starootcovského domu obklopeného veľkou záhradou. Netuší, že zostane na tomto podivnom mieste oveľa dlhšie, ako čakal. Neobyčajný svet, v ktorom sa ocitá, mu pomôže obnoviť vzťah s otcom a vidieť veci inak.