|
KEĎ ÚRADUJE NOSTALGIA... |
KEĎ ÚRADUJE NOSTALGIA... |
Často omieľanou problematikou je rapídne klesajúca originalita hollywoodskych filmových scenáristov. Ako huby po daždi pribúdajú remaky, adaptácie slávnych kníh, počítačových hier, sequely blockbusterov alebo starých osvedčených klasík, o ktorých sme si mysleli, že sa ich príbehy už nenávratne uzavreli. Opak je pravdou. Legendárne príbehy a ich kultoví predstavitelia sa renovujú a prichádzajú po dlhých rokoch späť na veľké plátno. Čím to je? Žeby tvorcovia vsádzali na nostalgické rozpoloženie divákov a s ním spojené spomienky na detstvo (resp. „staré dobré časy“) a toleranciu prehliadnuť kvalitatívne nedostatky?
Za posledný rok a tri mesiace zaznamenali tuzemské kiná až tri návraty absolútnych ikôn svojich subžánrov, trojice legiend: po 17 rokoch vstúpil do ringu Rocky Balboa, po dvoch desaťročiach sa do akcie pustil vojnový veterán John Rambo a najslávnejší filmový archeológ Indiana Jones sa vybral na svoje štvrté životné dobrodružstvo po 19 rokoch (prepáč John McClane, snáď nabudúce). Rozhodol som sa pozrieť a (v prípade prvých dvoch menovaných) zaspomínať si na to, ako boli ich nové spracovania prijaté práve vami – čitateľmi nášho filmového portálu.
|
Ako dopadol Stallone s dvojicou Rocky-Rambo vo vašich očiach?
Po dôkladnom „preštudovaní“ diskusie pri titule Rocky Balboa (recenzia uverejnená: 2. marca 2007; počet komentárov: 23; hodnotenie: 7/10; autor: Michal Korec) som dospel k nasledujúcim výsledkom. Nadmieru spokojných bolo cca sedem prispievateľov, k priemernému a veľmi slabému hodnoteniu sa priklonil jeden diskutujúci. Šiesty diel o slávnom boxerovi, ktorý si americký sen vysníval, vydobyl a prežil sa niesol vo veľmi nostalgickej a pochmúrnej nálade. Viacerí z vás sa vyjadrili, že mu udeľujú plné hodnotenie už len z „vytešenosti“, že svojho hrdinu z detstva majú možnosť vidieť opäť v ringu. Tu badať typický príklad nekritického prijatia, ovplyvneného sentimentom.
Začiatkom apríla tohto roka sa Stallone (na staré kolená) vrátil znova, tento raz so svojou druhou najslávnejšou filmovou kreáciou – tretím pokračovaním Ramba so slovenským podtitulom Do pekla a späť (recenzia publikovaná: 3. apríla 2008; počet komentárov: 89; hodnotenie: 10/10; autor: Kristína Aschenbrennerová). Rambo presedlal z pozície osamelého bežca na tímovú akciu a tradičný súboj jeden na jedného (face to face) si nechal v talóne pre prípadne ďalšie krvavé orgie. Bol prijatý skutočne pozitívne: desiati z vás boli priam nadšení (spomeniem reakcie typu „tak toto si predstavím, keď sa povie krvák“; „akčný masaker robený presne pre mňa“; „skvelé pokračovanie“; „bombastický zážitok“; „neskutočné!“), dvaja boli sklamaní a traja z čitateľov zostali s hodnotením niekde v strede.
|
Indiana Jones a Diskusia plná rozporuplných názorov
Pred pár dňami k nám v (oficiálnej) celosvetovej premiére vtrhol šampión dobrodružného filmu z 80. rokov – muž s klobúkom, bičom a sympatickým úškľabkom, bažiaci neustále po vzácnej relikvii – Indy. Diskusia pri Kráľovstve krištáľovej lebky nabrala nevídane pestrých rozmerov a stala sa spúšťacím motorom pre vznik tohto textu. Hranica medzi počtom nadšených a sklamaných divákov/čitateľov bola totiž veľmi tenká. Poďme ale k číslam. S najnovším Indym bolo vrchovitou mierou spokojných asi desať prispievateľov, kým až ôsmi z vás vyslovili pomerne ostrú kritiku a sklamanie. Pätica komentujúcich zdieľala pocity, na základe ktorých som vydedukoval, že najnovšieho Spielberga a spol. hodnotia ako priemerný film: neohúril, ani nesklamal.
Zaujímavým faktom je, že priemer rezultátov recenzií troch výlučne komerčných mainstreamových záležitostí je 8,67/10, pričom až takmer 43 % diskutujúcich nebolo so spomínanými filmami vôbec spokojných (teda hodnotili film ako priemerný, podpriemerný alebo ho označili za sklamanie). O toto „nespokojné“ percento sa, samozrejme, najmarkantnejšie pričinil štvrtý Indy (viď aktuálnu anketu). Ten zdvihol vlnu vášnivých diskusií nielen u bežných divákov, ale aj na strane kritiky. Nestáva sa často, aby sa filmoví kritici/publicisti názorovo nezhodli na blockbusterovom počine. Indymu sa tak podarilo „rozhádať“ i kritikov a rozdeliť ich do dvoch táborov. Časť redakcie je spokojná, časť naopak (mierne) sklamaná. O tom už ale vypovedala samotná (dokonca vyžiadaná) multirecenzia.
|
Rocky – Rambo – Indy, kde najviac pracovali nostalgické spomienky?
Kým v Rocky Balboa vsádzal Stallone vyslovene na nostalgické nálady fanúšikov (samotná Rockyho postava prekypovala melancholickými spomienkami na minulosť), Rambo sa vydal inou, určite zábavnejšou cestou. Prešiel určitou zmenou (významná ženská postava ako spúšťač udalostí, práca v tíme) a v závere sa vrátil na začiatok. Dospievam tak k názoru, že rambovské pokračovanie ako jediné zo spomínaných kolegov najlepšie funguje ako samostatný film, kde nie je nutná žiadna znalosť jeho ostatných príbehov a zároveň sa až tak nespolieha na nostalgiu publika.
Na druhej strane nový Indy začal tam, kde sa skončili Dobyvatelia stratenej archy. Tvorcovia už len tým, že si zvolili staromódny štýl nakrúcania nemohli (a určite ani nechceli) zamedziť tomu, aby ich film nebol popretkávaný nostalgickými prvkami a pasážami z minulých častí. Kráľovstvo ide presne v intenciách doterajšej trilógie, a to pekne od samotného úvodu. Úsmev na tvári viacerým bez debaty vykreslilo staré logo štúdia Paramount Pictures, ktoré prelínačkou prešlo do otváracej scény (v predošlých dieloch nás na začiatku vítala hora v džungli, hora znázornená v kovovom gongu, či skala v Utahu). Tentoraz si tvorcovia zvolili niečo miniatúrnejšie a vtipnejšie. Takisto presuny z bodu A do B a C (prípadne i D) sa realizujú „old–fashioned“ spôsobom - prelínaním mapy a použitého dopravného prostriedku.
Pokračovať môžeme odkazujúcimi scénami: odzbrojenie bičom a mihnutie sa historickej Archy v sklade, pekelne rýchla jazda na vozíku, vyťahovanie Indyho za pomoci hada alebo plavba po divokej rieke na džípe (pripomínajúca zoskok a následne plavbu na nafukovacom člne v Chráme skazy).
S comebackom ikonických postáv po predlhých rokoch prichádza (či už vedome, alebo podvedome) u niekoho menšia, u iného väčšia dávka nostalgie. V prípade tých, ktorí sa s danou figúrkou ešte len zoznamujú bez akejkoľvek znalosti jej minulosti (teda predošlých dielov), je vysoká pravdepodobnosť, že film nedocenia do takej miery, do akej by ho docenili, keby si s postavou už svoje „odžili“. Jednoducho, nemajú s ňou nadviazané žiadne citové puto a „spoločné zážitky“ (zažité v prítmí kina alebo pohodlí domova). Otázka teda znie: ste voči nostalgii imúnni alebo sa jej vôbec nebránite? Zohráva významnú úlohu pri vašom hodnotení?
PS: Všetky uvedené číselné údaje sú orientačné a zistené na základe sledovania vývoja diskusií pri daných filmoch.
