ART FILM 2008 - ČO MUSÍTE VIDIEŤ

2. 7. 2008
STREDA

Osama (Osama; r. Siddig Barmak, Afg./Jap./Írs./Irán/Hol., 2003, 83 min.)
Festivalové kino ODA 11:30
Osama je prvý afganský film vyrobený po páde talibanského režimu. Výrobu Barmakovho filmu podporila produkčná spoločnosť známej iránskej filmovej rodiny Makhmalbaf Film House. Iránsky vplyv je citeľný v spôsobe, ako je tento realistický príbeh zobrazený poeticky, ale bez lesku či prikrášľovania. Barmak týmto filmom o mladom dievčati z Kábulu počas vlády Talibanu podáva svoje vlastné posolstvo. V Kábule žije 12-ročné dievča preoblečené za chlapca. Vlasy jej ostrihali nakrátko, burku odložila, oblieka si mužské šaty. Je to drastický, no jediný možný spôsob ako prežiť. Dievča žije so svojou matkou a starou mamou, no talibanský režim zakazuje vychádzať na ulicu ženám bez sprievodu mužského príbuzného. Našťastie Osama, ako dievča odteraz nazývajú, môže pracovať v obchode, ktorý patrí mužovi, ktorý je starým priateľom jej otca ešte z armády. Jedného dňa ale Osamu odvedú spolu s desiatkami chlapcov na náboženský a vojenský výcvik. Dostáva sa tak do nebezpečnej situácie - ak jej klamstvo vyjde najavo, môže jej hroziť i trest smrti.

Stratená zbraň (Xun qiang; r. Lu Chuan, Čína, 2002, 90 min.)
Festivalové kino ODA 15:30
Pôsobivý debut režiséra Lu Chuana Stratená zbraň nakrútený na motívy poviedky Fan Yipinga má rytmus modernej rozprávky, v ktorej sa malá komunita ľudí zrazu ocitne v nezvyčajnej situácii po strate služobného revolvera, ktorý patril bezúhonnému policajtovi. Stratená zbraň, ktorá je obdarená dušou ako džin v rozprávke, hrá vo filme dôležitú úlohu, postavu, ktorej absencia má rovnakú silu ako jej prítomnosť. Film je viac než len obyčajný detektívny príbeh, popiera všetky definície žánru a plynie v rýchlo napredujúcom rytme. Pútavé rozprávanie filmu sa odohráva v dvoch dejových líniách: príbeh záhady, ktorú treba vyriešiť, a vnútorný, mysteriózny dej, ktorý riadi stratená zbraň svojimi psychologickými a sociálnymi implikáciami. Lu Chuan ponúka inovatívny, vizionársky štýl, ktorý je umocnený znamenitým výkonom herca Jiang Wena v úlohe policajta Ma Shana. Zábavný a chvíľami naozaj úsmevný film „Stratená zbraň" je však aj ďalším sviežim pohľadom na nevyrovnanosť vyvíjajúcej sa spoločnosti.

Zrazu (Tan de repente; r. Diego Lerman, Arg., 2002, 94 min.)
Kino Prameň 17:30
„Vyspíš sa so mnou?" - vyblafne prostitútka Mao na Marciu, bacuľku z obchodu so spodnou bielizňou. Šokovaná Marcia, ktorá sotva prišla do mesta, odmietne. Mao ju s pomocou svojej priateľky Lenin unesie. V ukradnutom taxíku mieria k pobrežiu, aby dokázali svoju lásku k Marcii tým, že jej ukážu more, ktoré nikdy nevidela. Tak sa začína zvláštny film štýlu road movie. Po výlete k moru sa trojica vyberie do mesta Rosario za Lenininou tetou. Tam sa postavy, ktoré doposiaľ boli celkom neprístupné, menia na ľudí z mäsa a kostí. V láskyplnom prostredí osamelá Marcia, tichá Lenin a dokonca aj manipulátorská Mao pookrejú. Lermanov úspešný debut pripomína Jarmuscha či skorého Wendersa, čiastočne aj vďaka čierno-bielej kamere. Tento prekvapivý film predstavuje sondu do problémov Lermanových súčasníkov a ich vzťahov so staršou generáciou. Film vyhral Strieborného Leoparda na MFF Locarno v roku 2002.

             

3. 7. 2008
ŠTVRTOK

Fujian Blue (Jin bi hui huang; r. Weng Shou-ming, Čína, 2007, 91 min.)
Tatra banka cinema – kinostan 11:30
Fujian, provincia na juhovýchode Číny, je dejiskom celovečerného debutu čínskej režisérky Robin Weng. Provincia patrí medzi oblasti, ktoré sa v osemdesiatych rokoch čiastočne otvorili svetu. Zároveň je centrom, v ktorom pašeráci ľudí sprostredkovávajú cestu za lepším životom na Západ. Celé rodiny sa zadlžia, aby jednému zo svojich členov mohli kúpiť nádej na lepší život. Tá často hasne deportáciou naspäť do Číny alebo vo väzení. Weng vo Fujian Blue rozohráva dva prelínajúce sa príbehy. V prvom gang mladistvých vydiera bohaté osamelé ženy, ktorých manželia odišli pracovať do zahraničia a ony si krátia čas v náručí iných mužov. Jeden z členov gangu, Amerika, sa rozhodne vydierať aj svoju bohatú matku. Protagonistom druhého príbehu je člen gangu Dragon. Aby pomohol svojej rodine, rozhodne sa odísť na idealizovaný Západ. Chce na to použiť peniaze, ktoré mu dal gang do úschovy. Film, ktorý je aj obrazom vplyvu globalizácie na čínsku mládež (pospevujúcu si hit moldavských O-Zone či ústrednú melódiu filmu Titanic), si odniesol cenu pre mladého tvorcu Dragons and Tigers z festivalu vo Vancouveri.

Delta (Delta; Kornél Mundruczó, Maď., 2008, 93 min.)
Tatra banka cinema – kinostan 14:00
Po úspešnom filme Šťastné dni (Strieborný Leopard v Locarne) a druhej Johanne (Un Certain Regard, 2005), bol tretí film jedného z najvýraznejších talentov súčasnej európskej autorskej kinematografie - Kornéla Mundruczó - nominovaný na Zlatú Palmu na MFF Cannes 2008, kde bol zároveň ocenený cenou FIPRESCI (Medzinárodná federácia filmových kritikov). Film v nádhernom prostredí dunajskej delty znázorňuje klaustrofobický mikrokozmos dysfunkčnej rodiny. Mladý muž sa vracia po mnohých rokoch domov a zisťuje, že má nevlastnú sestru a jeho matka nového muža. Mladík sa rozhodne, že sa usadí a postaví si drevený dom na mieste, kde kedysi stála chatka jeho otca. Jeho introvertná sestra, ktorá je doma nešťastná, sa rozhodne, že bude žiť v dome s ním. Avšak jej odchod spustí rad tragických udalostí. „Jadrom príbehu nie je incest, ale odvaha akceptovať prirodzenú príťažlivosť, ktorá sa však vymyká konvenciám. Netolerovateľný je jedine prístup ľudí, ktorí si myslia, že majú právo prenasledovať tých, čo sa vymykajú normám." Kornél Mundruczó.

Doktor Živago (Doctor Zhivago; r. David Lean, USA, 1965, 197 min.)
Kursalón 20:00
Slávna adaptácia románu Borisa Pasternaka Doktor Živago rozpráva príbeh muža stojaceho medzi dvoma ženami. Dej sa odohráva v Rusku, na pozadí revolučných udalostí roku 1917 a následnej občianskej vojny v rokoch 1918 - 1920. Román sa v hlbších súvislostiach zaoberá osudom človeka vo chvíli, keď život, ktorý dovtedy žil a poznal, dramaticky narušia udalosti mimo jeho kontroly. Príbeh doktora Živaga bol viackrát sfilmovaný i zinscenovaný. Jedna z adaptácií (Doktor Živago, 2002, réžia Giacomo Campiotti) sa nakrúcala aj na území Slovenska. Prvou filmovou verziou Doktora Živaga bol brazílsky televízny film z roku 1959, najnovšou je jedenásťdielny seriál, ktorý mal premiéru v Rusku v roku 2006. Adaptácia z roku 1965 je však najslávnejšia. Film získal 13 Oskarov, vrátane Ceny za najlepší film a najlepšiu réžiu, Ocenenie BAFTA za najlepší film a šesť Zlatých glóbusov. Zlatý glóbus za najlepší herecký výkon získal Omar Sharif za stvárenie úlohy doktora Živaga.

Čoskoro bude koniec sveta (Biće skoro propast sveta; r. Aleksandar Petrović, Juhosl./Franc., 1968, 75 min.)
Bažant kinematograf 22:00
Aleksandar Petrović sa v tomto filme vrátil do podobného prostredia, v akom sa odohrávala jeho predchádzajúca snímka Nakupovači peria. Tentoraz inšpirovaný Dostojevského románom Besy a správou v novinách o zločine v jednej srbskej dedinke nakrútil film o ľuďoch, ktorých životnú filozofiu vyjadrujú slová ústrednej melódie: „Čoskoro bude koniec sveta, všetko so sebou zoberie voda... Zrúť sa, svet, zrúť sa, svet, nebude ťa žiadna škoda..." Hudba má vo filme dôležitú funkciu a je postavená na úroveň dialógov. Jeho hlavnými hrdinami sú miestny pastier svíň Triša (Ivan Palúch), bláznivá Goca (Eva Ras) a nová učiteľka, krásna a mladá Réza (Annie Girardot), do ktorej sa zaľúbia takmer všetci chlapi z dediny. Potom, ako sa Réza zblíži s pilotom havarovaného lietadla, začína sa schyľovať k nešťastiu... Film bol uvedený v súťaži na MFF Cannes 1969 a na Festivale juhoslovanských filmov v Pule 1969 získal film Veľkú bronzovú Arénu a režisér Bronzovú Arénu. „Chcel som jej bozkať ruku, ona ju stiahla a hneď mi vycapila na líce pusu. Okamžite odbúrala také to, že ‚svetová umelkyňa a okresný umelec zo Slovenska‘. Bolo to proste báječné," povedal Ivan Palúch o prvom stretnutí s Annie Girardot v rozhovore pre TV Oko.

4. 7. 2008
PIATOK

Marketa Lazarová (Marketa Lazarová; r. František Vláčil, ČS., 1967, 162 min.)
Kino Prameň 9:30
Marketa Lazarová býva často označovaná za najlepší český film všetkých čias. Táto monumentálna poetická kompozícia s náročnými výtvarnými a významovými podtextami je kongeniálnou interpretáciou (variáciou) rovnomennej Vančurovej predlohy. Vláčilova filmová báseň predstavuje svet divej krásy, balansujúci na pomedzí drsnej historickej skutočnosti a starodávnej báje. Odohráva sa v dobe, keď nastupujúce kresťanstvo vyzdvihlo nevyhnutnosť lásky k blížnemu, ale zároveň postavilo hrádzu pohanskému obdivu k bezhraničnosti prírody; v čase lúpežných rytierov, prepadávajúcich pocestných na kráľovských cestách, stredovekého násilia a krutosti, boja s vierou v pohanských bohov, krvavej pomsty a vášní, keď ľudský život mal len nepatrnú cenu. Jednoduchá zápletka vojny dvoch lúpežníckych rodov a odklon od popisného zobrazovania udalostí slúžili režisérovi na vytvorenie diela s hlbším myšlienkovým obsahom. Ak sa o literárnej predlohe hovorí ako o básni v próze, tak potom Vláčilov film je básňou v obrazoch. Ivan Palúch vo filme stvárnil Kozlíkovho syna Adama, zvaného Jednoručka.

Syn leva (Son of a Lion; r. Benjamin Gilmour, Austr., 2007, 92 min.)
Kino Prameň 12:30
Muž, žijúci v severozápadnej pohraničnej oblasti Pakistanu, práve ovdovel a od svojho jediného syna očakáva, že sa vydá v jeho šľapajach. Darra Adam Khel je miesto, kde žijú Paštuni a tradične sa tu vyrábajú zbrane. Trvá to roky - a bolo to tak už dávno pred začiatkom vojny proti terorizmu. Jedenásťročný Niaz Afridi pomáha otcovi a postupne sa učí, ako vyrábať a skúšať zbrane, rovnako ako sa to Sher Alam kedysi naučil od svojho otca. Lenže Niaz nechce v tradícii pokračovať. Chce ísť do školy... „V čajovniach a holičstvách sa muži vyjadrujú ku všetkému - od Usámu bin Ládina až po úlohu, ktorú v tomto regióne zohrávajú Spojené štáty. Prenikáme do uvažovania prostých ľudí z tohto regiónu a vďaka tomu lepšie rozumieme kultúre, ktorá obklopuje Niaza, túžiaceho sa zdokonaľovať a získať širší rozhľad... Úspech filmu tkvie najmä v jeho prostote. Gilmour, ktorý je pôvodným povolaním záchranár, dokázal vynikajúco pracovať s nehercami, a práve ich expresívne výkony dodávajú celému príbehu autentičnosť. Dojem umocňuje i kompozícia filmu, v ktorej sú na minimum potlačené cestopisné črty." (Richard Kuipers, Variety, New York, 7. október 2007.)

Soľ tohto mora (Milh hadha al-bahron; r. Annemarie Jacir, Palestína/Belg./Franc./Špan./Švajč., 2008, 109 min.)
Festivalové kino ODA 15:30
28-ročná Brooklynčanka Soraya sa rozhodne pre život v Palestíne, krajine, z ktorej jej rodina v 1948 emigrovala. Po príchode do Ramalláhu sa pokúsi získať peniaze z účtu po starých rodičoch, ale v banke ju odmietnu. Stretáva Emada, mladého Palestínca, ktorý má jediný cieľ - navždy opustiť krajinu. Aby sa vyhli prekážkam, ktoré sa viažu na situáciu v Palestíne, a tiež aby získali slobodu, Soraya s Emadom vezmú veci do vlastných rúk, aj keď to znamená porušenie zákona. Popri sledovaní ich urputného boja zároveň spoznávame príbeh stratenej Palestíny. Film bol vybraný do sekcie Un Certain Regard na MFF Cannes 2008.

Vlk (Farkas; r. Tamás Tóth, Maď., 2007, 71 min.)
ArtKino Metro 18:30
Nikolaj Sergejevič je muž zo Sibíri, ktorý už zažil aj lepšie dni. Jeho súčasnou profesiou je riešenie problémov. Vďaka svojim bohatým skúsenostiam a zvláštnym, skrytým schopnostiam môže riešiť hocijaké problémy. Vraj hovorí aj jazykom zvierat. Život jednej malej sibírskej dedinky závisí plne od chovu sobov. Nové časy a zmeny prinútili aj vlkov, aby sa správali kruto. Sajú sobom krv, a tým ničia ich stáda - nie tým, že ich zabijú a zjedia. Nechávajú za sebou iba telá. Pastieri požiadajú Nikolaja Sergejeviča (ktorý je všeobecne považovaný za potomka šamanov), aby im pomohol.

Berlín (Berlin; r. Julian Schnabel, 2007, 85 min.)
Bažant kinematograf 22:00
Jedinečná zmes filmu, výtvarného umenia a hudby. Berlin je rocková opera a koncertný film, ktorý sa točí okolo dvojice narkomanov Caroline a Jima. O albume Berlin, ktorý vyšiel v roku 1973, sa často hovorilo ako o neznámom veľdiele Lou Reeda, ktoré nikdy nebolo zahrané naživo... až doteraz. Skupina legendárnych hudobníkov pomohla v rámci piatich pamätných predstavení priviesť Lou Reedovu stratenú klasiku k životu. Scénu vytváral režisér filmu Julian Schnabel osobne, krátke filmy v pozadí režírovala Lola Schnabel, spolu s Emanuelle Seigner (Frantic) v úlohe Caroline. Režisér Schnabel a renomovaná koncertná kameramanka Ellen Kuras zachytili úchvatný vizuálny, zvukový a emočný zážitok. Taký je Berlin.

5. 7. 2008
SOBOTA

Hodina vlkov (Vargtimmen; r. Ingmar Bergman, Švéd., 1967, 90 min.)
Kino Prameň 10:00
Šialenstvo a posadnutosť démonmi sú témy, ktoré nájdeme v mnohých Bergmanových filmoch. Hlavnou témou sú i vo filme Hodina vlka. V tomto diele sú spojené s umeleckou kreativitou. Alma (Liv Ullmann) rozpráva o svojom živote s manželom-umelcom, ktorý zmizol a zanechal po sebe iba denník. „Ide o prvý z trojice filmov, kde Max von Sydow stvárňuje Bergmanovo alter ego - umelca, ktorý sa utiahol na ostrov (sám režisér žil na ostrove Fårö). Práve tu sa môžu naplno prejaviť všetci démoni a príšery z jeho predstáv; hrozia, že sa zmocnia svojho stvoriteľa a nechajú ho zmiznúť v temnote jeho vlastného vnútra. Gotický hororový príbeh Hodina vlka v mnohom pripomína Drakulu od Brama Stokera - umelcových obdivovateľov i trýzniteľov predstavuje ako upírov, kŕdle krvilačných vtákov a mračná hmyzu." (Ingmar Bergman tvárou v tvár) Názov filmu je vysvetlený hneď v úvodných titulkoch. „Hodina vlka je hodina medzi nocou a svitaním. Hodina, keď väčšina ľudí zomiera, keď je spánok najhlbší a nočné mory nám pripadajú najskutočnejšie. Je to hodina, v ktorej majú démoni najväčšiu moc. Hodina vlka je zároveň hodinou, v ktorej sa narodí väčšina detí."

Sklenené ústa (Glass Lips; r. Lech Majewski, Poľ./USA, 2008, 94 min.)
Festivalové kino ODA 13:30
Krv básnika, unikátny cyklus prepojených prvkov videoartu, otvoril v roku 2006 Retrospektívu Lecha Majewskeho v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Odmietanie dialógu a chronológie bol inovatívny prístup k tradičnému filmovému rozprávaniu. Simultánny prúd obrazov, udalostí a vizuálnych asociácií vytváral prierez ľudskou mysľou. Na základe tohto cyklu poskladal Lech Majewski dlhometrážny celovečerný film Pery zo skla, ktorý rozpráva príbeh mladého básnika nachádzajúceho sa v rozpore so sebou samým aj s celým svetom. Zápasiaca mladá myseľ je súčasťou motívu, ktorý sa znovu vynorí zo skorších Majewskeho prác ako Basquiat (bol autorom námetu) a Wojaczek, a ktorý vizuálne reprezentuje a skúma existenciu kreatívneho vedomia a psychologických prototypov, ktoré sa objavujú medzi „detstvom" a „dospelosťou". Po smrti svojej matky - hoci možnosť „po" je v prípade filmu Pery zo skla relatívna - sa mladý básnik ocitne zavretý na psychiatrickej liečebni. Zo svojej izolácie vidí matku, svojho násilného otca a jeho milenky. Prostredníctvom tohto procesu rozpamätávania sa vízie prelínajú a komunikujú navzájom, neustále vyzývajúc diváka, aby rozvíjal nové metódy interpretácie.

Predstavenie (Predstavlenie; r. Sergej Loznica, Nem./Rus./Ukr., 2008, 82 min.)
ArtKino Metro 16:00
Vo svojom filme Blokáda použil režisér Sergej Loznica filmové materiály z rozsiahlych archívov z obdobia Sovietskeho zväzu a ukázal divákom neznámu stránku blokády Leningradu počas Druhej svetovej vojny. Po úspechu tohto dokumentu sa režisér opäť vrátil k práci s archívnymi materiálmi. Tentoraz si však našiel celkom inú tému a zvolil si aj iný spôsob jej prezentácie. Vo filme Blokáda bola použitá pôvodná hudba a zámerom bolo vtiahnuť diváka do deja. Loznicovo najnovšie dielo Predstavenie využíva archívne sovietske propagandistické žurnály z päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Zmenou štylizácie sa zároveň snaží zmeniť úlohu diváka. Hoci režisér opäť kreatívne využíva propagandu, tentoraz sa publikum stáva jej objektom. Vo filme Predstavenie Loznica odhaľuje dnes už takmer zabudnutú tvár sovietskeho obdobia a vtedajší spôsob myslenia. Sleduje život ľudí v obrovskej „sovietskej vlasti". Život tvrdý, plný odriekania a absurdných rituálov, no zároveň zaliaty obrovskou žiarou komunistickej ilúzie. To všetko nám autor podáva z pohľadu, ktorý je svojský svojím strihom, použitou hudbou a formou.

Tiché svetlo (Stellet licht; r. Carlos Reygadas, Mex./Franc./Hol./Nem., 2007, 142 min.)
Tatra banka cinema – kinostan 19:00
Tiché svetlo je jednoduchým príbehom a hlbokou psychologickou štúdiou ľúbostného trojuholníka zasadenou do komunity Mennonitov v Mexiku. Mennoniti sú potomkami európskych prisťahovalcov hovoriacich Platdietsch - jazykovou zmiešaninou nemčiny a holandčiny. Väčšina protagonistov sú neherci hrajúci samých seba. Film je rámcovaný šesťminútovým otváracím záberom - východom slnka, v ktorom svetlo a ticho navedú divákov do magickej atmosféry príbehu a sprevádzajú ho až do záverečného záberu prichádzajúcej noci. Hra svetla, farieb a zvukov sú také silné, že umocňujú dramatický, ale aj triviálny ľúbostný príbeh do maximálneho zážitku, ktorý naberá až metafyzický rozmer. V divákovi navodzujú pocit, akoby sa stal súčasťou príbehu týchto ľudí. Film Tiché svetlo je často porovnávaný s klasickým dielom dánskeho režiséra Carla Dreyera Ordet (Slovo) z roku 1955, v ktorom sú podobne viera a mimomanželský vzťah leitmotívmi príbehu, ale aj k filmovým dielam Andreja Tarkovského. To, že je mexický režisér Carlos Reygadas je jedným z najväčších majstrov súčasného svetového filmu, je neodškriepiteľný fakt, ktorý potvrdzujú mnohé ocenenia, a najmä Hlavná cena poroty v Cannes 2007.

6. 7. 2008
NEDEĽA

Konštanta (Constans; r. Krzysztof Zanussi, Poľ., 1980, 87 min.)
Kino Prameň 10:00
Tragický konflikt mladého muža, ktorý hľadal svoju nemennú životnú istotu. Hrdinom filmu je mladý človek, ktorý po základnej vojenskej službe nastupuje na výhodné miesto. Jeho mravné ideály sa ostro stretávajú s pragmaticky chápaným úspechom a všeobecne tolerovanými praktikami: zľahčovaním problémov, obohacovaním sa, úplatkami a protekciou. Film hľadá odpovede na otázky: Nakoľko je človek strojcom svojho osudu? Nebýva často náhoda silnejšia ako vôľa, ktorou chceme život usmerniť podľa svojich predstáv a ideálov? Existuje v ľudskom živote nejaká konštanta, na ktorú sa možno vždy spoľahnúť? Film získal Cenu poroty a Cenu Ekumenickej poroty na MFF Cannes 1980, Zvláštnu cenu poroty na Festivale poľských hraných filmov v Gdansku a Veľkú cenu na MFF Panama 1981.

Problém s komármi a iné príbehy (Problemat s komarite i drugi istorii; r. Andrej Paounov, Bulh., 2007, 100 min.)
Kino Prameň 12:30
V úsmevnom dokumente Andreja Paounova sa stretneme s pestrou zmesou obyvateľov severobulharského mestečka Belene, ležiaceho blízko Dunaja. Napríklad s klaviristom, zanieteným geológom, miestnym Kubáncom zbierajúcim samorasty či s bývalou dozorkyňou z tunajšieho komunistického lágra. Príbehy postáv sa pretínajú v temnej minulosti, atómovej budúcnosti i v bodajúcich komároch, ktoré sú tu stále a spájajú ich osudy. Ospalé mesto pri Dunaji sa totiž neslávne preslávilo ostrovom s komunistickým táborom nútených prác a rozostavanou jadrovou elektrárňou, ktorá bola zakonzervovaná v roku 1990 a odvtedy je predmetom spoločenského sporu. Film získal Grierson Award za najlepší dlhometrážny dokument na The Times BFI London Film Festival a Zvláštne uznanie za dlhometrážny dokument na MFF Karlovy Vary.