AKÝ BOL FILMOVÝ ROK 2008?

FRANTIŠEK GYÁRFÁŠ (milovník kvalitných filmov, spisovateľ, optimista, programátor, prispievateľ kultového portálu inzine.sk)

1. Zaujali ma dva naše filmy. Slepé lásky sa postavili na krehkú hranicu medzi realitou a fikciou a dokázali, že táto hranica vie byť zdrojom úžasu. Druhým filmom bola Bathory. Jeho tvorcovia zatiaľ u nás veľmi neobvykle povýšili reklamnú kampaň na najdôležitejší umelecký prejav diela. A dokázali tým, že diváci ani kritika nevideli film vlastnými očami.

2. Na MFF Bratislava ma zaujali dva fascinujúco „obyčajné“ filmy: francúzsky film Medzi stenami (Laurent Cantet, François Bégaudeau) a britský Happy-Go-Lucky (Mike Leigh). Oba prinášajú staromódny sen: žiť normálny život. Ono to z diaľky vyzerá, že Európska únia je veľký rozmaznaný raj, v ktorom ľudí už zaujíma iba, do ktorého turistického raja pôjdu na dovolenku a ako zneužijú benevolentný sociálny systém. Skutočnosť je iná a stále viac Slovákov sa o tom presviedča na vlastnej skúsenosti. Bežný človek sa borí s nájomným, s udržaním si práce a s túžbou po šťastí. A niekedy, ako v týchto dvoch nádherných realistických filmoch o dobrých učiteľoch, snahou byť slušným človekom.

3. Verím, že nikoho nenapadne snívať za naše dane o opakovaní megaprodukcie typu Bathory. A dúfam, že sa nájdu prostriedky na poskytnutie šance talentom a na tvorbu malých ambicióznych projektov.

MARTIN CIEL (filmový teoretik, pedagóg Filmovej a televíznej fakulty VŠMU)

1. 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, r. Cristian Mungiu, 2007

2.  Divoké pole, r. Michail Kalatazosvili, 2008

3. Očakávania mám veľké, len či sa splnia? Konkrétne: veľa nových filmov mojich obľúbených režisérov v slovenskej distribúcii, veľa nových slovenských filmov v distribúcii európskej.

ADRIÁN ŽIŠKA (dramaturg filmového klubu Charlie Centrum)

1.  Čierna krv,  Temný rytier, Michael Clayton, Dvanásť (12),  Útek do divočiny

2. Rough Cut, resp. Film je film (réžia: Hun Jang, Južná Kórea, 2008), Southland Tales (réžia: Richard Kelly, USA, 2006), Valčík s Bašírom (réžia: Ari Folman, Izrael, 2008), Kuro-obi (réžia: Shunichi Nagasaki, Japonsko, 2007), Vpustiť toho pravého (réžia: Tomas Alfredson, Švédsko, 2008), Fighter (réžia: Natasha Arthy, Dánsko, 2007), Achilles a korytnačka (réžia: Takeshi Kitano, Japonsko, 2008)

3. Avatar (réžia: James Cameron, USA), Smäd /Thirst, príp. Bakjwi/ (réžia: Park Chan-wook, Južná Kórea), Matka /Mother/ (réžia: Bong Joon-ho, Južná Kórea), Strom života /Tree of Life/ (réžia. Terence Malick, USA), Shutter Island (réžia: Martin Scorsese, USA), Merantau (réžia: Gareth Evans, Indonézia)

MÁRIA FERENČUHOVÁ (filmová teoretička, redaktorka Kino-Ikonu, autorka básní)

1. Jednoznačne Čierna krv P. T. Andersona a 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni Cristiana Mungiu. Prvý ma ohúril skvelou prácou so zvukom a minimalistickým stvárnením, ktoré možno práve vďaka emotívnej strohosti pôsobilo monumentálne, druhý – tiež v istom zmysle minimalistický, no generujúci obrovské napätie - mi nedal ani na okamih vydýchnuť.

2. Zaujal ma kórejský film režiséra Hong-jin Naa The Chaser, pretože ma donútil premýšľať nad povahou katarzie, ktorú pri tomto type thrillerov prežívajú kórejskí diváci, ak sa u nich vôbec nejaký katarzný efekt dostaví. Ak sa nedostaví, ostáva pátrať po tom, či dokonalá dramaturgia a budovanie napätia môžu byť sami o sebe dostatočným uspokojením diváckych potrieb.

3. Dúfam, že sa mi podarí uvidieť čo najmenej gýčov. Tradične očakávam, že uvidím aj filmy, ktoré ma pobavia a nič viac. A samozrejme, teším sa na nečakané prekvapenia, preto priveľmi neštudujem, čo ma v najbližších mesiacoch čaká a a neminie. :)

MICHAL MICHALOVIČ (redaktor magazínu Kinema.sk a pracovník edičného oddelenia SFÚ)

1. 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni; Čierna krv; Prísľuby z východu; Funny Games U.S.; Slepé lásky; Dvanásť (12)...

2. Delta (Delta, r. Kornél Mundruczó, Maď./Nem., 2008) – mimoriadne sofistikované, premýšľavé, pomalé, uhrančivé, vynikajúco nakrútené podobenstvo „od susedov“. Tiché svetlo (Stellet licht, r. Carlos Reygadas, Mex./Franc./Hol./Nem., 2007) – pohľad na náboženskú komunitu takpovediac zvnútra – podaný vyhraneným režijným štýlom. O tom, že tvorbu Carlosa Reygadasa sa oplatí sledovať, ma presvedčila už jeho Bitka na nebi, Tiché svetlo ukazuje, že sa tento autor vyvíja a hľadá vždy nové možnosti vyjadrenia svojich tém. Medzi stenami (Entre les murs, r. Laurent Cantet, Franc., 2008) – Zlatá palma z Cannes pre francúzsky film po dlhej dobe – a podľa mňa nie nezaslúžene. Obdivujem Cantetovu metódu – jednoduchú, no mimoriadne efektívnu – a výsledky, ku ktorým sa pomocou nej dopracoval. Siedme nebo (Wolke Neun, r. Andreas Dresen, Nem., 2008) – po režijnej, scenáristickej a hereckej stránke veľmi vyvážený a do detailov zvládnutý film. Vďaka tomu pre mňa bolo Siedme nebo jedným z najsilnejších zážitkov roka. Holka Ferrari Dino (r. Jan Němec, ČR, 2008) – Jan Němec je pre mňa dlhodobejšie jedným z najzaujímavejších českých režisérov, film Holka Ferrari Dino ma v tom iba utvrdil... Jedným z najpríjemnejších objavov bol pre mňa film Bahrtaló! Veľa šťastia (Bahrtalo! Jó szerencsét!, r. Róbert Lakatos, Maď., 2008), kde režisér vyťažil z minima (2 základné situácie) očividne úplné maximum.

3. Veľmi som zvedavý najmä na novinky Bélu Tarra (o tom, ako sa Nietzsche zbláznil), Wernera Herzoga a Jima Jarmuscha... a aj na dianie na domácej scéne, kde nás čaká, podľa všetkého, poriadne rôznorodá nádielka.

JAROSLAV VANČO (titulkový prekladateľ zahraničných filmov v našich kinách a na DVD)

1. Ťažko hodnotiť objektívne. Myslím, že každý má svoj subjektívny názor. Filmom sa zaoberám dosť dlho a preto mám rád všetky žánre a v každom sa snažím oddeliť zrno od pliev, čo je pri súčasných cenách lístkov dosť dôležité ☺. No rád by som vás upozornil, že som predovšetkým komerčne zameraný divák, takže komercia bude dominovať. Tak čo ma zaujalo? Skôr, čo sa mi páčilo. Čierna krv, Zbohom, bejby, Táto krajina nie je pre starých, Sweeney Todd, Tropická búrka, Kým si po nás príde, Pavučina lží, Mamma Mia! (keďže nie som žiadny tínedžer) a čo mi možno budú mnohí vyčítať Indy 4 (ale na tom som vyrastal a som veľmi rád, že je späť). Chýbali mi kvalitné horory a kvalitné sci-fi (moje obľúbené žánre). Sklamaní bolo až-až.

2. Videl som tri filmy, ktoré prídu k nám až tento rok a páčili sa mi. Dve sú čisté komédie a myslím, že hoci nemajú veľkú hodnotu, čo sa týka ich hlavných predstaviteľov, patria medzi to kvalitnejšie, čo za svojej tvorby vytvorili: Jim Carrey - YesMan! a Adam Sandler - Príbehy na dobrú noc. No najviac sa mi páči RocknRolla Guya Ritchieho. Odporúčam každému, fakt inteligentná a tvrdá „pecka“ s geniálnymi Markom Strongom, Gerardom Butlerom a Karlom Rodenom.

3. Pôjdem asi chronologicky, nie podľa dôležitosti. Nájdete tam fakt všetky žánre. Okrem vyššie uvedených sa teším na Výmenu/Changeling Clinta Eastwooda, Podivuhodný prípad Benjamina Buttona s Bradom/mám ho doma, ale pozriem si ho až v kine/, Mendezov Núdzový východ s osvedčenou dvojicou, Valkýru s Tomom, na počudovanie aj na Ružového partnera 2, rozhodne neuvidím tínedžerský Twilight, sľubne pre mňa ako psíčkara vyzerá Marley a ja s O. Wilsonom a Annistonkou, pri Watchmen/Strážcovia by som bol opatrný, aby nedošlo k drvivému sklamaniu. Potom v marci si rád pozriem Clintovo Gran Torino, Anjelov a Démonov iného Toma zrejme nevynechám, ale veľmi sa teším na opätovné spojenie dua Cameron/Weaverová v sci-fi Avatar. Ďalej samozrejme Terminator: Salvation s Baleom, katastrofické sci-fi 2012, veveričiak, Sid, Manny a ich Ľadová doba 3, hoci mám rád Bruckheimera s obavami sa pozerám na Princ of Persia (môže prekvapiť len príjemne), určite si nenechám ujsť Burn After Reading od Coenovcov, nový Star Trek, Transformers 2 (ak to stihnú) a Rýchlo a zbesilo 4 (new model/original parts) ☺. Ešte dúfam, že nám Rodriguez a Miller konečne dodá Sin City 2. A uvidíme, či uvidíme Wolverine a Piatok trinásteho.

MARTIN KAŇUCH (šéfredaktor časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon)

1. Slepé lásky (r. Lehotský), Štyri (r. Šebestová, KF)

2. Nesiahajte na sekeru (r. Rivette), Nechajte vojsť toho pravého (r. Alfredsson), Tulpan (r. Dvorcevoj), Lonera (r. Trapero), Tabló (r. Dettre)

3. Che (r. Soderbergh), Milk (r. Gus Van Sant), Liverpool (r. Alonso), Celluloidiva (r. Schleicher; KF)

MICHAELA PAŠTEKOVÁ (filmová novinárka na voľnej nohe, bývalá redaktorka Hospodárskych novín)

1. Priznám sa, že pri bilancovaní som zistila, koľko filmov mi tento rok (hoci neviem prečo) ušlo. Avšak, keďže aj z toho mála som hneď zostavila minimálne desiatku pre mňa dobrých filmov, asi to bol naozaj celkom silný rok. Jeden vybrať určite nedokážem, ale mojimi favoritmi sú Faunov labyrint (vďaka výnimočnej atmosfére a ešte výnimočnejšej vizuálnej stránke), Prísľuby z Východu (pre brilantne nakrútený skvelý príbeh s brilantným herectvom), Pokánie (aj pre majstrovskú kameru a zvuk), Čierna krv (s výbornou hudbou a dokonalým Danielom Day-Lewisom) a Americký gangster (ktorý ma priklincoval do kresla kina, hoci gangsterky rada nemám).

2. Festivalového favorita žiaľ nemám, keďže azda okrem Cinematiku mi dátumy festivalov tento rok akosi nesadli. Avšak v pamäti mi ako pekný utkvel napríklad film Fatiha Akina Na druhej strane.

3. Z toho, o čom, viem, že sa chystá, sa teším na nové slovenské filmy – Tango s komármi, Pokoj v duši a najmä na dokument Petra Kerekesa Ako sa varili dejiny. Určite si pôjdem pozrieť novinku Clinta Eastwooda Výmena, pretože mám rada atmosféru jeho filmov, zvedavá som (a nie len pre výborné herecké obsadenie) na film Woodyho Allena Vicky Cristina Barcelona. A odporúčam Burn After Reading bratov Coenovcov. Ujsť si nenechám ani Ghost Town Davida Koeppa (keďže hlavnú úlohu hrá Ricky Gervais z môjho obľúbeného seriálu The Office). V lete sa zas už celkom teším na ďalšieho Harryho Pottera.

EVA MICHALKOVÁ (filmová kritička, redaktorka mesačníka Film.sk)

1. Z hraných filmov bratia Coenovci a ich Táto krajina nie je pre starých, zážitkom pre mňa bol Nolanov Temný rytier s jedinečnou hereckou kreáciou Heatha Ledgera a nesmiem zabudnúť ani na českých Karamazovovcov Petra Zelenku. Potešili ma aj dva (takmer) domáce dokumenty – Ztracená dovolená českej režisérky Lucie Královej a právom ospevované Lehotského Slepé lásky.

2. Rumunský film Boogie, premietaný na MFF Bratislava 2008, čínska snímka Neustále v pohybe, uvedená na minuloročnom Artfilme a nočná projekcia nadčasovej klasiky Blade Runner pod holým nebom na filmovom seminári 4 živly v Banskej Štiavnici.

3. Teším sa na nové slovenské filmy, ktoré, dúfam, budú stále lepšie. Potešia ma aj prehliadky národných kinematografií v bratislavských kinách. Najbližšie sa teším na Febiofest a Festival frankofónnych filmov a popritom neskromne dúfam, že sa nám nad očakávania vydarí druhý ročník festivalu študentských filmov Early Melons.

MAROŠ HEČKO (scenárista básnik a hudobník, zakladateľ online projektu krátkych filmov Azyl)

1. Slepé lásky / Slovensko, r. Juraj Lehotský

2. Ex Drummer / Belgicko, r. Koen Mortier,  Eden Lake / UK, r. James Watkins, L’Ennemi intime / Francúzsko, r. Florent Emilio Siri

3. Duplicity / USA, r. Tony Gilroy, Che: Part I., Part II. / USA, r. Steven Soderbergh

VLADIMÍR ŠTRIC (riaditeľ MEDIA Desk Slovensko, filmový režisér, umelecký riaditeľ MFF Piešťany)

1. Viac ma zaujali slovenské dokumentárne filmy, než hrané. Na hraných je ešte stále priveľmi vidno veľa starých chýb „kolibského„  štýlu (či už ide o koncepčnú nemohúcnosť, málo vynaloženej práce na scenári, alebo infantilné režijné predstavy). Zaujali ma Slepé lásky, a to i napriek tomu, že nemám rád filmy o postihnutých ľuďoch (už v samotnej téme je zárodok citového vydierania). Tento film sa síce tvári ako dokumentárny, ale v skutočnosti to je film hraný. Zvíťazil preto, lebo prišiel v správnej dobe a tiež preto, že to je predzvesť nového typu slovenského filmu. Čo sa týka zahraničných titulov, celkom rád som si pozrel Be Kind Rewind Michela Gondryho (mimo distribúcie) a Čiernu krv Paula Thomasa Andersona. O to viac, že som ich (podobne ako film v odpovedi na Vašu druhú otázku) videl na svojom obľúbenom festivale Cinematik Piešťany.

2. Španielsky film V Sylviinom meste José Luis Gerina je typ filmu, ktorý mám veľmi rád, pretože sa vracia k podstate filmovej tvorby (a tou je vyjadrovanie obrazom ) .

3. Nechám sa prekvapiť.

DANIEL BERNÁT (filmový kritik denníka Pravda)

1. Temný rytier, Táto krajina nie je pre starých, Slepé lásky, Občan Havel, Faunov labyrint

2. René

3. Hlavne nové slovenské filmy – Tango s komármi, Pokoj v duši, Nebo, peklo... zem, Kvety sakury, Nedodržaný sľub a ďalšie.

RÓBERT ŠVEDA (filmový a televízny režisér)

1. 4 mesiace 3 týždne 2 dni. Aj keď som bol k pozretiu tohto filmu prinútený, bol som nakoniec rád, lebo moje očakávania poplatného festivalového filmu sa nenaplnili a skôr ukázali, ako sa dá príjemne a zmysluplne cez jednozáberové obrazy prerozprávať príbeh a vyhnúť sa „festivalovej“ maniere, ktorú si povedzme umelo drží maďarská kinematografia. A na rozdiel od nej, v 4 mesiacoch boli herci nepatetickí a skvelo hrali.

2. Momentálne žiaden z časových dôvodov

3. Nerobím si očakávania, lebo až tak film konzumne nehlcem... Čo príde má prísť, kto chce tvoriť tvorí a ponúkne. Ale teším sa, že Campionova by sa mala vrátiť s novým dlhometrážnym filmom Bright star, Opäť v kostýmovke, ktorá aj keď by nevyšla, stále je tam niečo čo zaručene prekračuje „hollywoodske“ rozprávacie dekréty. A ešte jeden novozélanďan Peter Jackson sa vráti s Lovely bones, čo dúfam bude mať aspoň niečo spoločné s jeho najlepším filmom Heavenly Creatures z roku 1994.

KRISTÍNA KÚDELOVÁ (filmová kritička denníka SME)

1. Slepé lásky (Juraj Lehotský), 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni (Cristian Mungiu), Control (Anton Corbijn), Útek do divočiny (Sean Penn), Faunov labyrint (Guillermo del Toro), Skafander a motýľ (Julian Schnabe), Karamazovi (Petr Zelenka)

2. Ivetka a hora (Vít Janeček), Sviatočný augustový obed (Gianni di Gregorio), Maradona by Kusturica (Kusturica), Che (Steven Soderbergh), Milk (Gus Van Sant), Medzi stenami (Laurent Cantet), Silence de Lorna (Dardennovci), Mesrine (Inštinkt smrti a Verejný nepriateľ č.1), Il Divo (Paolo Sorrentino), Belle personne (Chistophe Honnoré), Una palabra tuya (Ángeles González Sinde), Be Kind Rewind (Michel Gondry)

3. Veľa vecí sa asi bude diať mimo našej distribúcie, ale želám si aspoň to, aby do kín išla Hranica Jara Vojteka!

JANA ONDÍKOVÁ (produkcia nultého priestoru A4, scenáristka a PR manažérka filmových podujatí)

1. 4 mesiace, 3 týždne, 2 dni,, Korytnačky môžu lietať, Kto je tu riaditeľ?

2. Strach(y) z tmy / Fear(s) of the Dark (Franc., 2007, r. Blutch, Charles Burns, Marie Caillou, Pierre di Sciullo, Lorenzo Mattotti, Richard McGuire)

3. Ako sa varia dejiny

JURAJ MALÍČEK (teoretik popkultúry, šéfredaktor Fantázie)

1. Okrem veľkých mainstreamových vecí, ku ktorým mám najbližšie mi najväčšiu radosť urobil Darjeeling s ručením obmedzením Wesa Andersona, respektíve skutočnosti, že sa síce takmer po roku od vzniku, ale nakoniec predsa len objavil aj v slovenskej kinodistribúcii, takže sa dal vidieť na veľkom plátne. A samozrejme Tropická búrka, pre mňa osobne jednoznačne film roka.

2. Už tradične sa toho u nás viac vidieť nedalo, ako dalo, čo ma mrzí, ani nie kvôli artistným, respektíve inak umelecky ambicióznym projektom, ale kvôli obyčajným diváckym kúskom, za všetky spomeniem Pineapple Express z produkčnej a scenáristickej dielne Judda Apatowa, ktorý sa síce v kinodistribúcii objaviť mal, ale nakoniec sa neobjavil.

3. Jednoznačne Fanboys Kyle Newmana, film, ktorého sa neviem dočkať od roku 2006, kedy sa začal nakrúcať.

SIMONA NÔTOVÁ-TUŠEROVÁ (šéfredaktorka filmového mesačníka Film.sk)

1. Je len zhodou okolností, že v slovenskej kinodistribúcii ma jednoznačne najviac zaujal slovenský film. Páčili sa mi Slepé lásky Juraja Lehotského pre autorovu originálnu a jedinečnú schopnosť uchopiť tému a pravdivo a citlivo ju zobraziť. Ale nie som len patriotka a dodávam, že pravdivosť výpovede ma oslovila aj v rumunskom filme 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni Cristiana Mungia a v rakúskom filme Import Export Ulricha Seidla.

2. Úprimne priznávam, že nie som typický festivalový návštevník, takže film volím z menšieho okruhu titulov - nemilosrdná Gomorra talianskeho režiséra Mattea Garrone.

3. So záujmom vždy sledujem predovšetkým priestor slovenskej kinematografie a audiovízie, preto sa aj moje očakávania viažu k slovenským tvorcom. Zvedavá som na film Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny, ktorý by sme mali v kinách vidieť už čoskoro. Ešte viac by som na veľkom plátne chcela vidieť dokument Jara Vojteka Hranica a pri týchto slovách pevne verím, že sa tak stane, aj keď na Slovensku je ťažké film vyrobiť a dostať ho k divákom. Verím, že v tejto situácii slovenským tvorcom pomôže Audiovizuálny fond. Želanie, aby tento rok zdarne odštartoval a postupne ozdravil prostredie slovenskej audiovízie, je mojím očakávaním nielen v roku 2009, ale aj na niekoľko ďalších rokov.
     

ŠTEFAN VRAŠTIAK (tajomník klubu filmových novinárov, filmový publicista)

1. Korytnačky môžu lietať – Irán-Irak, Svätá  hora – Mexiko, Rolling Stones – USA, Control - UK

2. Gomorra– Tal., Happy-Go-Lucky – UK,  Pora umierać – Poľsko, Le  silence  de Lorna – Bel.-Fran., Yuriev den – Rusko-Nem., Il divo - Tal., Tulpan – Nem.-Kazachsta-Poľ.-Rakús.-Švajč.

3. Pravdivá história o Jurajovi Jánošíkovi a Tomášovi Uhorčíkovi (Poľ.-SR-ČR) r. Agnieszka Holland, Kasia Adamik