|
BÉLA TARR A JEHO FILMY |
BÉLA TARR A JEHO FILMY |
Prečo je dôležité poznať filmy Bélu Tarra? Odpovedí by sa dalo sformulovať veľa, zvoľme si však tú najpatetickejšiu a najjednoduchšiu cestu. Maďarský tvorca patrí k najvýznamnejším filmárom (minimálne) posledných dvoch dekád 20. storočia. Slovenský divák má v rámci Febiofestu 2009 jedinečnú možnosť zoznámiť sa s dielom tohto velikána, retrospektíva ponúkne dokopy šesť celovečerných titulov. Návštevníci prehliadky si tak môžu urobiť obraz o hybných princípoch jeho práce, štylistických aj tematických, rovnako aj o postupnom prenikaní rovinami existencie.
Dôležitými témami prakticky všetkých Tarrových filmov sú ľudská falošnosť, pokrytectvo a drásavé vzťahy medzi ľuďmi. V ranej fáze (Rodinný kozub, Outsider a Panelový vzťah) videl Tarr problém v zložitej sociálnej situácii protagonistov svojich príbehov (bytová kríza v Budapešti na prelome 70. – 80. rokov), neskôr opúšťa túto pozíciu a charaktery ľudí skúma z ontologického hľadiska, aby vlastnú vývojovú líniu zakončil presunom na kozmickú rovinu.
|
S tým súvisí aj neustále hľadanie primeraných výrazových prostriedkov, prehodnocovanie už dosiahnutého v záujme o čo najvýstižnejšiu formuláciu špecifického pohľadu na svet. Textovú improvizáciu charakteristickú pre prvé obdobie režisérovej tvorby strieda precízna štylizácia dialógov (tá sa rozvinula predovšetkým v dielach, na ktorých sa ako spoluautor podieľal spisovateľ László Krasznahorkai - Zatratenie, Satanské tango, Werckmeisterove harmónie). Pomyselným vrcholom profilovej sekcie bude projekcia monumentálneho, sedem a štvrť hodinového výjavu Satanské tango, ktorý popredný maďarský spisovateľ Péter Esterházy neváhal označiť za „jeden z najvážnejších duševných výkonov posledných rokov“.
Ako to najlepšie z dejín svetového umenia, Tarrove filmy nevypovedajú iba o jednom časopriestore a jeho špecifikách, ale obracajú sa k tomu, čo je univerzálne a nepodlieha obmedzeniam rámca hic et nunc. Aj preto môže byť pre diváka zaujímavé a podnetné zoznámiť sa s nimi.
Béla Tarr
* 21.7. 1955, Pécs
Maďarský režisér a scenárista. Vyrastal v robotníckej rodine. Svoju filmársku kariéru začal ako amatér, neskôr pracoval v štúdiu Bélu Balázsa, kde za šesť dní s nehercami nakrútil svoj debut Rodinný kozub. V rokoch 1977–1981 študoval na Divadelnej a filmovej vysokej škole v Budapešti. Počas štúdia nakrútil ďalší film s nehercami, Outsider (1980), neskôr Panelový vzťah (1982) ešte stále v dokumentárnom štýle, ale už s profesionálnymi hercami. V roku 1981 bol jedným zo zakladateľov štúdia Társulás. V Jesennom almanachu (1984) sa vzdialil od reality a vytvoril surreálny svet. Film Zatratenie (1987) znamenal pre Tarra skok, ktorý poznačil jeho ďalšie filmárske smerovanie a jeho typický autorský štýl. V roku 1994 dokončil gigantické dielo, sedem a štvrť hodinové Satanské tango. Od roku 1990 je hosťujúcim docentom na Filmovej a televíznej akadémii v Berlíne. Je členom európskej filmovej akadémie. Jeho stálymi spolupracovníkmi sú spisovateľ László Krasznahorkai, hudobný skladateľ Mihály Víg a jeho manželka, strihačka a spolurežisérka Ágnes Hranitzky. Doposiaľ posledný Tarrov film Muž z Londýna bol v roku 2007 zaradený do hlavnej súťaže na festivale v Cannes ako prvý maďarský film od roku 1988.
|
|
|
RODINNÝ KOZUB (Családi tűzfészek, 1977, Maďarsko, 100 min., čb)
Irénin muž je na vojne a ona je zatiaľ nútená žiť s dcérou a manželovou štvorčlennou rodinou v malom sídliskovom byte. V extrémne malom priestore sa každá maličkosť môže stať príčinou veľkej hádky. Svokrovi sa podarí zneužiť synovu žiarlivosť a rozpúta medzi mladomanželmi konflikt. Irén sa rozhodne vlámať do sociálneho bytu. Verí, že s dieťaťom ju z neho nevysťahujú a nový byt jej pomôže vyriešiť všetky problémy.
OUTSIDER (Szabadgyalog, 1980, Maďarsko, 122 min., far.)
András, ktorého prezývajú Beethoven, pracuje ako ošetrovateľ na psychiatrii, neskôr ako robotník vo fabrike. Má výnimočný hudobný talent. Bez rodinného a finančného zázemia hľadá sebarealizáciu a plnohodnotný život. Napriek empatickému prístupu zažíva neúspechy v práci, medzi kamarátmi, aj v manželstve. Príbeh, v ktorom hrajú neherci, sa končí, keď András dostane povolávací rozkaz.
PANELOVÝ VZŤAH (Panelkapcsolat, 1982, Maďarsko, 82 min., čb)
Dlhoroční manželia s dvomi deťmi žijú svoj každodenný život plný konfliktov v panelákovom byte. Ženu sužuje klaustrofóbia, muža ženino hysterické správanie. Všetky banálne pokusy o „znormalizovanie“ rodinného života (výlet, pláž, bál) skrachujú. Muž sa nakoniec odsťahuje, ale po krátkom čase sa vráti. Nevie žiť s rodinou, ani bez nej. Udobrenie a novú životnú etapu oslávia kúpou novej práčky.
|
|
|
ZATRATENIE (Kárhozat, 1987, Maďarsko, 122 min., čb)
Karrer žije v sivom baníckom meste. Cez deň nerobí nič, noci trávi v baroch. Je zamilovaný do barovej speváčky a snaží sa ju získať. Majiteľ baru mu ponúkne peniaze za pašovanie. Karrer posunie prácu Sebestyénovi, manželovi speváčky, no zároveň ho udá na polícii. Speváčku nakoniec získa majiteľ baru. A stále beznádejne prší. Karrer sa bezcieľne potuluje po smetisku na okraji mesta.
SATANSKÉ TANGO (Sátántangó, 1994, Maďarsko / Švajčiarsko / SRN, 422 min., čb)
Hrdinovia nášho príbehu žijú osamelo v dávno opustenej poľnohospodárskej osade. Ich jediným snom je únik. Každý z nich má vlastné malicherné plány, často však na úkor toho druhého. V podstate všetci čakajú na nejakého mesiáša, ktorý by ich vyviedol z biedy, zachránil ich, dal im rozhrešenie z ich doterajších hriechov. (projekcia s dvoma prestávkami a občerstvením)
WERCKMEISTEROVE HARMÓNIE (Werckmeister harmóniák, 2000, Maďarsko / SRN / Francúzsko / Taliansko, 145 min., čb)
Príbeh sa odohráva v malom maďarskom mestečku počas zimy. Na hlavnom námestí stojí v mraze niekoľko stoviek ľudí okolo cirkusového šapitó, aby konečne uzreli hlavnú atrakciu, vypchanú veľrybu. Táto zvláštna situácia naruší chod mestečka v momente, keď vzrušený dav začne likvidovať všetko okolo seba na popud zvláštnej postavy – „Princa“.
Text bude súčasťou programovej prílohy Febiofestu v denníku SME dňa 28. marca 2009.
