SLOVENSKÉ KINÁ – KDE JE PROBLÉM? |
SLOVENSKÉ KINÁ – KDE JE PROBLÉM? |
... alebo prečo príde Wrestler až v septembri a Slováci nikdy neuvidia všetky oscarové filmy pred odovzdávaním sošiek.
Keď som mal trinásť rokov a do kín išla Skala, čakal som na ňu v miestnom kine sedem mesiacov. V USA išla začiatkom júna, na Slovensku (v Bratislave a veľkých mestách od 8. augusta) a do sotva 20-tisícového mestečka dorazila 30. decembra.
Po 13 rokoch je situácia na Slovensku odlišná. Aj veľká premiéra typu Podivuhodný prípad Benjamina Buttona už nechodí do mestečka 7 mesiacov, prišla sem za deväť a pol týždňa, čo je obrovský úspech (a tretinový čas). Vo viacerých slovenských mestách už zažívame globálne premiéry. Napríklad Monštrá vs. Votrelcov, bolo možné vidieť v Žiline, Poprade, Skalici či Bratislave v rovnakom čase, ako v New Yorku či Los Angeles. A v troch kinách aj v 3D!
Je však globálna premiéra pre distribútora výhoda?
Z hľadiska návštevnosti áno, pretože má šancu vyhnúť sa pirátstvu a zaskórovať medzi divákmi čo najskôr. No keď sa bližšie pozrieme na uvádzanie globálnych premiér, rýchlo zistíme, že si ich zaslúžia iba veľké filmy so zvučnými menami, rozpočtami a aj zahraničnou marketingovou kampaňou.
Navyše distribútor musí pri globálnej premiére rátať s vlastnými novými kópiami a ich okamžitým natitulkovaním. Preto sa veľké pecky k nám dostávajú hneď (hoci kampaň u nás nebýva taká silná, ako za oceánom), no aj to nie všetky. Občas sa objaví odstup jedného týždňa až dvoch mesiacov, ale to skôr kvôli vlastnému kalendáru premiér (pozri Poseidon, Shrekov či tohtoročného Terminátora).
Martin Hájek z distribučnej spoločnosti Saturn dodáva ku globálnym premiéram: „Niekedy filmu pomôže istý časový odstup, napríklad keď medzičasom získa nejaké Oscary, prípadne sa mediálne rozšíri, že je úspešný.“
Globálna premiéra za každú cenu tak u nás zatiaľ nehrozí, neraz sa oplatí počkať na renomé filmu. S tým súvisí aj ďalšia otázka na margo oneskorenia filmov:
Slúži posúvanie domácich premiér (oproti americkým), aj ako posúdenie kvalít titulu?
Keď máte veľký film typu Doba ľadová 3, neváhate nad jeho globálnou premiérou. Je to osvedčené pokračovanie, stávka na istotu a ak má dobrý americký termín zlučiteľný so slovenským, prečo by ste ho neuviedli? No pri toľkom množstve amerických premiér a aj mnohých neznámych, sa môže slovenskému distribútorovi oplatiť počkať, ako sa filmu bude dariť a či ho vôbec uvedie.
Na Slovensku si pamätáme viaceré plánované premiéry, ktoré boli v harmonograme distribútora, no potom z neho zrazu vypadli. A to už mohli byť nasadené aj ich trailery v kinách – napríklad vlaňajší horor Ruiny. Nezažiaril v USA, ako sa čakalo, a tým pádom k nám neprišiel.
Náš distribútor Saturn si myslí, že také posúvanie premiér na posudzovanie kvality neslúži a pri globálnych premiérach ide čisto o ekonomickú záležitosť, t.j. pri veľkých filmoch distribútor zaplatí za novú kópiu niekoľkonásobne vyššiu sumu, no pri menších (rozumej ne-blockbustroch) čaká s premiérou, kvôli nižším nákladom.
V praxi pre distribútora a divákov platí, že veľké filmy u nás idú čoraz častejšie spolu s US premiérou, no zaručene nie všetky. Okamžité uvedenie má zmysel, no musí vopred garantovať vysokú návštevnosť, aby sa oplatilo kupovať nové drahé kópie a nečakať dva-tri mesiace na „ošúchané“...
Pri lokálnych zastúpeniach veľkých štúdií však môže za otázku posunutia aj ďalší faktor:
Do akej miery vplýva na uvádzanie, či rušenie premiér rozhodnutie US štúdia?
Nejeden film bol v USA uvedený, na Slovensku sa objavili jeho ukážky a nakoniec sa premiéra nekonala. Tento osud postihol Mariu Antoinettu, no podobne nebol uvedený ani Pineapple Express. Skrátka Sony uvážilo, že v strednej Európe sa tieto filmy uvádzať nebudú.
Naši distribútori sa zhodujú, že vplyv štúdia nie je zanedbateľný. Podľa Saturnu je veľmi dôležitý názor distribútora a so zahraničným partnerom diskutuje. Celkovo vidí šance fifty-fifty. Na jednej strane miestny distribútor pozná svoj trh, na druhej má zahraničný partner výstupy z exaktných analýz.
Peter Novák zo slovenského SPI Filmu poukazuje aj na rozdiely medzi trhmi. Napríklad oba filmy Let’s Dance boli v USA priemerne úspešné, no na Slovensku z nich vyrástli hity.
(Pravda, za úspech Let’s Dance môže aj vhodné načasovanie s rovnomennou TV šou, no návštevnosť v rámci žánru, je skoro desaťnásobne vyššia, ako ďalší film z rovnakej škatuľky – tohtoročné Dokáž to!)
Špecifický česko-slovenský model: keď si dve krajiny vypomáhajú
Slovenský filmový trh je zaujímavý aj tým, že sa na ňom uvádzajú filmy s českými titulkami. Je to opäť dané ekonomickou situáciou, že sa české kópie objavia na Slovensku, prípadne vice versa.
Peter Novák z SPI poukazuje, že slovenský trh je veľmi malý, a tak dochádza k podobnému uvádzaniu filmov. SPI takto strieda premiéry medzi Českom a Slovenskom v oboch smeroch... Napríklad Súmrak išiel v ČR do kín 27. novembra 2008 a u nás 15. januára 2009. Sex Drive mal opačné garde – slovenská premiéra bola 12. februára, česká 19. marca.
Martin Hájek zo Saturnu tvrdí, že sa to týka najmä nezávislých filmov, pri filmoch veľkých štúdií k takým posunom nedochádza. Český a slovenský trh sú na sebe nezávislé. Väčšinou sa takto dostanú z Prahy do Bratislavy stredné a menšie premiéry, kde sa dá českými kópiami vypomôcť. Schválne si však pozrite, koľko filmov išlo so slovenskými titulkami v dobrých časoch a prepadlo...
Obaja distribútori sa zhodujú, že tento model funguje najmä z ekonomických dôvodov, pretože cena kópií je dosť vysoká a treba rátať s nákladmi na titulkovanie.
Zmení sa slovenský kalendár premiér na americký?
Pamätám si, ako išla do slovenských kín trilógia Múmia. Prvý diel (1999) dorazil tri a pol mesiaca po USA, druhý (2001) cca po mesiaci a tretí (2008) išiel rovnako ako v USA.
Pri množstve globálnych premiér, by mohla byť na mieste otázka, či sa postupne náš kalendár premiér úplne zmení, bude kopírovať americký, alebo si ponechá ešte vlastný charakter. Hoci počet globálnych premiér rastie, najmä z ekonomických dôvodov prevládne zrejme druhá možnosť.
Distribútori sú opatrní – veľké hity či pokračovania prichádzajú hneď a týka sa to už aj menších filmov. Dokonca Ružový panter 2 prišiel len týždeň po USA a komédii Nie je z teba až tak paf to trvalo necelé dva týždne. I keď tam zase distribútor nepochopiteľne uviedol film päť dní po Valentínovi...
Fakt je, že zatiaľ čo v 90. rokoch 20. storočia bola v našich kinách mimoriadne silná jesenná sezóna, dnes idú mnohé filmy hneď v lete. V roku 1999 ste museli čakať na blockbustre tri až štyri mesiace: Matrix a Múmia šli v auguste, Star Wars: Epizóda I v septembri, no v USA sa premietali už na jar. V roku 2009 si jarné i májové hity užijeme hneď: Monštrá vs. Votrelci, Rýchli a zbesilí, Wolverine, Star Trek, Anjeli a Démoni či Noc v múzeu 2 - štartujú globálne naraz.
Rozdiely v uvádzaní premiér však pretrvávajú. Napríklad Peter Novák podotkol, že v USA polomŕtvy 15. január už slúži na Slovensku ako dlhoročný štart veľkých filmov (Súmrak, vlaňajší Asterix, Alexander, trilógia Pána prsteňov). Na druhej strane Novák poukazuje, že slovenskí diváci si na sviatočnú vianočnú sezónu v kine zvyknúť nevedia a s výnimkou veľkých hitov ako Harry Potter sa vtedy filmy neujmú a je lepšie počkať až po Vianociach či Silvestri, najlepšie na polovicu januára.
Ani Martin Hájek si nemyslí, že by došlo k zmene slovenského harmonogramu na americký. Zatiaľ, čo v USA je sezóna máj-august nesmierne bohatá, u nás vedia zabodovať veľké tituly, no teplé leto dokáže menšie filmy „spoľahlivo zabiť“.
Obaja distribútori sa však zhodujú, že pred pár rokmi sa skutočne začali nasadzovať silné tituly aj počas leta, a to vďaka klimatizovaným kinosálam. Hoci to nemusí byť pravidlo, s ich nástupom sa dokážu v lete premlieť kinami státisíce divákov.
A čo premiéry oscarových filmov?
Na záver ostáva otvorená otázka premiér oscarových nominantov. V Čechách sa tento rok podarilo celkom slušne zoradiť štyri z piatich hlavných filmov do mesiaca február s týždňovým odstupom – Benjamin Button 5.2, Milk 12.2, Frost/Nixon 19.2 a Milionár z chatrče 26.2. Na Slovensku išiel Button a Milionár v rovnakých termínoch, no Milk pôjde v polovici mája a Frost/Nixon kto vie kedy.
Má slovenský divák šancu vidieť filmy s oscarovými nomináciami, pred samotným ceremoniálom? V praxi ani nie. Situácia je z roka na rok mierne odlišná (vlani sa dalo vidieť Pokánie mesiac a Čierna krv tri dni pred oscarovou nedeľou). Ale distribútori s Oscarmi radi kalkulujú, no až po ich odovzdávaní, pretože potom má už film šmrnc a vezie sa na vlne úspechu.
Peter Novák z SPI hovorí, že slovenský divák zaujímajúci sa o oscarové filmy, však nemusí toľko filmov vstrebať a aj preto na našom trhu nejdú nominované filmy naraz, ako napríklad v Čechách. Skrátka by došlo ku kanibalizácii premiér a tým pádom volia stratégiu neskorších premiér – takto išiel Michael Clayton až v apríli a Wrestler sa dostane do kín až koncom septembra (hoci za to môže aj snaha uviesť titul najprv na festivale v Karlových Varoch, až potom ho doviezť k nám). Na otázku, či Wrestler takým neskorým termínom nestratí množstvo divákov, odpovedal Novák konštatovaním, že strata bude minimálna...
Slovenské premiéry v skratke
V uvádzaní filmov na Slovensku došlo v poslednom období k určitým zmenám. Globálnych premiér blockbustrov je čoraz viac, no úplne prevzatie amerického kalendára nám nehrozí. Môže za to malosť trhu, rozhodnutia amerického i slovenského distribútora a najmä ekonomických možností. Preto si náš trh vypomáha ako môže – veľké filmy uvidíte hneď, stredné s určitým odstupom (často prídu z Čiech) a tie menšie oveľa neskôr v minimálnom nasadení, čo svedčí aj o malom rozvinutí nezávislých filmov a ich diváctva.