KNIHA VS. FILM: PREDČÍTAČ |
KNIHA VS. FILM: PREDČÍTAČ |
Od februárového oscarového večera už nejaký ten čas prešiel a rozruch okolo oceneného filmu The Reader (Predčítač - Kúpiť knihu) mierne ustál. Jeho víťazstvom bolo už samotné nominovanie na Oscara, čím sa zvýšil dopyt po jeho knižnej adaptácii, ktorá bola donedávna doslova v kurze. Spisovateľ Bernhard Schlink a filmový režisér Stephen Daldry (Hodiny, Billy Elliot) prinášajú síce jeden rovnaký príbeh, no každý v inom umeleckom médiu, s rozdielnym prejavom a odlišným pocitmi.
Obe umelecké predlohy opisujú zrodenie netradičného citového vzťahu medzi adolescentom Michaelom Bergom a zrelou ženou Hanou Schmitzovou. Zvedený Michael začína spoznávať pocit neskonalej túžby, ktorý ho prinúti k odhodeniu všetkých zábran. Hana je oveľa komplikovanejšia postava. Je v pozícii ženy – analfabetky, ktorá je príliš chladná na to, aby dokázala opätovať jeho lásku. Z môjho pohľadu tu ide len o vyvolanie iných pocitov, aké zažíva počas svojich ,,pracovných dní“ v koncentračnom tábore, či ako revízorka v električke.
Bernhard Schlink je vo svojom povolaní sudcom a profesorom právnickej univerzity, ktorý zároveň presedláva na spisovateľskú stoličku. Hádam jeho najznámejším dielom je práve opisovaný titul. Ten sa ako prvá nemecká kniha ocitol na liste bestsellerov v New York Times.
Ako nadšenec témy druhej svetovej vojny ju zakomponoval aj v románe The Reader, ktorý paradoxne do momentu odhalenia, nevzbudzuje dojem vojnového diela. Skôr hľadá odpoveď, či je vôbec láska ohraničená (či už vekom alebo zrelosťou) a aký mala vplyv táto vtedy tabuizovaná téma na fašizmom postihnutú nemeckú spoločnosť.
Stephen Daldry bol presvedčený o sfilmovaní The Reader už v 90-tych rokoch, no autorské práva mu dovolili zrealizovať film až o pár rokov neskôr. Vytvoril dvojhodinové dielo s obsadením jedinečnej Kate Winslet (s tohtoročným Oscarom za najlepší ženský herecký výkon), ktorá sa po výkone v Revolutionary Road opäť zaskvela na plátne po boku, doteraz neobjaveného, Davida Krossa.
Keď som čítala úvod, predstavila som si vážne chorého malého chlapca nesmelo utekajúceho zo školy a príde mu nevoľno pri rodinnom dome na vidieku. Začala som pozerať film a vidím, ako v daždivom počasí vracia teenager na ulici v meste. To je ten úžasný rozdiel medzi vnímaním knihy a filmu.
Ďalší okázalý rozdiel je vidieť v tom, ako sa v jednej scéne stretli zavčasu v električke. V knihe ide o vopred dohodnuté "rande“, no vo filme to vyzerá na mladíkovu spontánnu túžbu vidieť Hanu (ako revízorku) v práci. Onedlho sa vytratí bez jediného slova a necháva po sebe "prázdneho“ milenca. V knihe je krásne vystihnuté jej zjavenie Michaelovi na kúpalisku. Táto istá scéna je aj vo filme, ale ukrátená o obraz Hany, čo je podľa mňa náramná škoda.
Tak ako bol spisovateľ študentom práva, aj svoju postavu Michaela poveril rovnakou cestou vrátane štúdie nacistických zločinov. Práve pasáž debatujúcich mladých učňov pri analyzovaní obvinenia Hany Schmitzovej v posluchárni je ďalším odklonom od knihy. Zaujímavé je aj to, že Michael si pýta životnú radu nie od svojho otca – filozofa, ako je to v knihe, ale od univerzitného profesora.
Rozdiely, či už väčšieho alebo menšieho rázu, sú pri porovnávaní dvoch rôznych médií stále. A to nielen z pohľadu konkrétnych výkonov, či scén, ale predovšetkým z dvoch subjektívnych pohľadov – čitateľa a diváka. Filmové spracovanie je síce dielom úspešného režiséra, ale naplní "divácky pohár“ skôr do poloprázdna, ako poloplna.
B. Schlink sa od prvého písmena venuje rozpracovaniu Michaelovho vedomia, začínajúc prvým osudným stretnutím s Hanou a končiac jej samovraždou (SPOILER). Rozpitváva totiž nekonečné myšlienky a úvahy o Hane, na ktoré sa snažil nájsť odpovede. Tie sa vynorili na súdnom procese - očistili by Hanu od obvinenia (a ozrejmeniu názvu). Nestalo sa tak a u Michaela sa prebudila skôr povinnosť urobiť z Hany plnohodnotného človeka schopného čítať.
K záveru sa obaja umelci dopracovali takmer rovnako. Hana sa "oslobodila“ ešte skôr, ako mala byť oficiálne prepustená z väzenia. Jediná anomália v tejto etape filmu je tá, keď je Michael aj s dcérou pri hrobe Hany, ktorej sa nepodarilo odniesť si svoje tajomstvo do hrobu.
Kniha mi jednoznačne zaimponovala oveľa viac ako jej filmová podoba. Hoci spočiatku som sa musela mierne prekonať, aby som ju vôbec otvorila a začala čítať. Či sa necháte unášať ako čitateľ alebo divák (alebo oboje), netradičný príbeh lásky, čaká iba na vás a vašu reakciu.