AKÝ BOL KLUBOVÝ FILM V ROKU 2009? |
AKÝ BOL KLUBOVÝ FILM V ROKU 2009? |
(Tento text si nenárokuje na kompletnú sumarizáciu filmov uvedených v slovenských kinách ASFK v rok 2009. Ide o prehľadné zhrnutie s krátkou anotáciou k vybraným snímkam.)
I v pomaly odchádzajúcom roku 2009 Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) pripravila pre svojich priaznivcov množstvo príjemných projekcií. Okrem časom (ako i divákmi) overených klasík bolo možné vo svojom preferovanom filmovom klube zhliadnuť viac ako dve desiatky nových, na Slovensku doposiaľ nedistribuovaných filmov. Po žánrovej stránke tomuto roku dominovali dramatické príbehy, často i na rozhraní presného zaradenia. Taktiež sa predstavilo niekoľko českých a slovenských dokumentov, zbierajúcich ocenenia doma i v zahraničí. Treťou skupinou boli animované filmy, ktoré však nemožno prvoplánovo odsúdiť ako detské a infantilné. Práve naopak išlo o snímky, ktoré rozmanitými animačnými technikami bavili, desili ale i reflektovali vojenské traumy.
Nechýbala ani prehliadka desiatich snímok zabalená do spoločného Projektu 100, ktorú už pätnásť rokov pripravuje ASFK v spolupráci so svojou českou sesterskou organizáciou.
Poďme pekne poporiadku. V januárovej ponuke sa predstavila katalánska režisérka Isabel Coixet a jej Umierajúce zviera. Príbeh o generačne nesúrodom partnerskom vzťahu medzi profesorom a študentkou. O niečo temnejšiu atmosféru nastolil Gus Van Sant medzi americkou skejtbordovou mládežou v Paranoid parku. Dospievajúci Alex sa v nechronologicky radenej narácii vyrovnáva s vnútorným pocitom viny.
I druhý mesiac v roku ponúkol filmy zacielené na problematiku súkromných pomerov. Severská dráma Susanne Bier o zabudnutých i zatajených veciach z minulosti, s názvom Po svadbe, bola za Dánsko nominovaná na prestížnu cenu akadémie v sekcii cudzojazyčný film. Nemec Anreas Dresen poukázal na lásku a romantiku v pokročilom veku vo filme Siedme nebo (V nasledujúcom roku sa diváci môžu tešiť na zatiaľ posledný film Andreasa Dresena Whisky s vodkou.)
Marec predstavil začínajúceho holandského režiséra Erika de Bruyna a jeho druhý celovečerný film Nadine. O žene, ktorá z nevysvetliteľných príčin ukradne dieťa svojho bývalého milenca a vydá sa s ním na juh Európy. Za mierne ironickým názvom Ukrutne šťastní Henrik Ruben Genz rozvíja príbeh zapadnutého severského mestečka vyznávajúceho svojské, miestami mysteriózne zákony.
Apríl bol mesiacom dokumentov. Diváci mali možnosť pomocou časozbernej metódy sledovať osud nenapraviteľného recidivistu Reného v réžii Heleny Třeštíkovej, či snímku Ivetka a hora Víta Janáčka o dospievaní a dospelosti dievčaťa ktorému sa v detstve na hore Zvir zjavila Panna Mária. Ivetka sa na rozdiel od svojich kamarátok vzoprela predurčenej úlohe rehoľnej sestry a rozhodla sa ísť vlastným životom.
V piatom mesiaci sa do slovenskej kino distribúcie vrátila (v roku 2000 už uvádzaná v rámci projektu 100) snímka Sud prachu, od Gorana Paskaljeviča. Mozaikovo vystavaný príbeh o jednom dni a jednej noci v Belahrade bol v čase svojho vzniku prelomovým dielom. Pri hodnotení tejto snímky sa dve znepriatelené strany jednohlasne zhodli na jeho pozitívnom prijatí. Ako novinka sa predstavil animovaný Valčík s Bašírom v réžii Ariho Folmana o masakri v palestínskych utečeneckých táboroch. Film bol ocenený na viacerých prestížnych festivaloch. Získal napríklad Zlatý glóbus v sekcii cudzojazyčný film, či cenu divákov na medzinárodnom filmovom festivale vo Varšave.
Júlové premiéry potešili predovšetkým priaznivcov mafiánskych príbehov. Gomora Mattea Garroneho je inšpirovaná rovnomennou knihou Roberta Savianiho o praktikách talianskej Camorry. Na rozdiel od predlohy film nezachádza do detailov, či podrobností (za čo sa napokon sám autor uvrhol do nepriazne členov gangu a stal sa ich živou korisťou) a postavy zobrazuje skôr objektívne. O tom, že báť sa možno i pri animovanom filme nás presvedčil odvážny projekt animátorov a výtvarníkov (Blutch, Charles Burns, Marie Caillouová, Pierre di Sciullo, Lorenzo Mattotti, Richard McGuire) zastrešený spoločným názvom Strach(y) z tmy. V šiestich príbehoch sa za použitia prevažne bielej a čiernej farby autori popasovali so zlými snami a nočnými morami.
Počas letných prázdnin sa slovenskému divákovi predstavila napríklad poľská snímka Fígle režiséra Andrzeja Jakimowskeho - o desaťročnom Stefkovi snažiacom sa nájsť svojho pravého otca a upevniť tým rodinné zázemie. Filmu sa dostalo vrelého privítania na festivaloch v Európe ako i za oceánom, čím si vydobyl čestné uznanie v podobe Poľského nominanta na cenu Oscar.
V septembrovej ponuke sa diváci mohli tešiť na dlho očakávané putovanie starostu, popa a rusínskeho karikaturistu do Bruselu. Dokumentárny film Osadné Marka Škopa za osobnej účasti tvorcov ako i protagonistov premiérovali v šiestich slovenských mestách.
Od októbra si priaznivci klubových filmov mohli pozrieť dojemný i úsmevný príbeh z kazašskej stepi o nešťastnej láske krachujúcej na neestetickej vizuálnej črte, Tulpan Sergeia Dvorstevoya, i mladú kontroverznú režisérku Zuzanu Piussi a jej prvý celovečerný dokument s názvom Babička. Intímnu a osobnou výpoveďou päťdesiat-ročnej Tamary hľadajúcej si o generáciu mladších partnerov.
November predstavil snímku Jara Vojteka Hranica. Je o bariére, ktorá už viac ako šesťdesiat rokov rozdeľuje dedinku Slemence na východnom Slovensku a zabraňuje rodičom objať vlastné deti. Ale i animovanú adaptáciu kritiky Georga Orwella na totalitnú po vojnovú spoločnosť. Farma zvierat je úsmevnou alegóriou prasiat striedajúcich sa pri koryte.
V poslednom mesiaci v roku si na svoje prišli milovníci rozvláčnych a emóciami prehustených scén vo filme 35 panákov rumu francúzskej režisérky Claire Denis.
Tohtoročný Projekt 100 svojim divákom ponúkol argentínsku poctu nemeckému expresionizmu dvadsiatych rokov minulého storočia filmom Anténa Estebana Sapira. Nemú hororovú klasiku zo spomínaného obdobia v réžii Friedricha Wilhelma Murnaua Upír Nosferatu. Balkánsku veselohru plnú komiky, surrealizmu ale i tragiky v Dome obesenca, réžia Emir Kusturica. Príbeh francúzskych študentov Medzi stenami (réžia Laurent Cantet), na pomedzí dokumentu. Sociálnu drámu Jean-Pierrea a Luca Dardennovcov, z prostredia albánskych prisťahovalcov v Belgicku, Mlčanie Lorny. Druhú časť trilógie, režiséra Theodorosa Angelopoulosa, reflektujúcu osud Grécka a jej obyvateľov od čias prvej svetovej vojny po súčasnosť Prach času. Mysterióznu klasiku Psycho Alfréda Hitchcocka, ktorá bola pre menšie pobúrenie verejnosti nasnímaná na čiernobiely materiál. Rekviem za sen Darrena Aronofskeho -. vizuálne pôsobivú drámu o závislosti zrážajúcej človeka na úplne dno. Petera Greenawaya a jeho svojsky pojatú autobiografiu spojenú s kontroverznou interpretáciou obrazu holandského maliara s názvom Rembrandtova nočná hliadka. Ázijský epos z dielne Akiru Kurosawa Sedem samurajov, ktorý sa stal predlohou slávneho amerického westernu Sedem statočných.
Podľa štatistických údajov ASFK na prvom mieste návštevnosti dominuje bratislavské Charlie centrum, za ním nasleduje FK Nostalgia a tretiu priečku obsadil banskobystrický FK Európa. V prvej desiatke sa ďalej umiestnilo bratislavské kino Mladosť, košický FK Cinefil, FK Naoko v Trnave, trenčianske Artkino Metro, Kinoklub Fajn v Humenom, popradský Tatran či kino Fontána v Piešťanoch.
Tešme sa už dnes na ďalšiu dávku skvelých filmov, ktorými nás ASFK poteší i v nastávajúcom roku.