PLNOTUČNÁ SEBALÁSKA

Môžu byť ženy tučné a zároveň šťastné? Preniesla sa konečne spoločnosť cez chorobnú posadnutosť dokonale štíhlym telom? Podľa dánsko-nórsko-švédskeho dokumentu Plnotučná sebaláska majú riešenie v rukách samotné ženy. Film predstavuje štvoricu mladých moletiek, ktoré sa rozhodli postaviť na odpor stereotypom konvenčných predstáv o kráse ako “body positivity” aktivistky. Svoje kypré krivky nie len že pred svetom neschovávajú, ale vystavujú ich dokonca verejne na obdiv na sociálnych sieťach aj extravagantných verejných happeningoch. Stačia však lajky a followeri na to, aby porazili nemilosrdného kritika vo svojich vlastných hlavách?

Pauline, Wilde, Helen a Marte sú štyri mladé Škandinávky vo vekovom rozmedzí 21 až 33 rokov. Už na prvý pohľad ich spája skutočnosť, že patria k nositeľkám nadmerných konfekčných veľkostí. V nasledujúcich 90 minútach ale urobia všetko preto, aby vás presvedčili, že táto škatuľka ani zďaleka nestačí na definovanie toho, kým vlastne sú. Hoci každá z nich pochádza z iného prostredia a žije po svojom, všetky si počas života prešli veľmi podobnou sínusoidou. Pár spokojných rôčkov detstva v milosrdnej nevedomosti, potom bolestné zistenie, že im ich váhu svet len tak neopustí a nekonečný kolotoč všemožných pokusov schudnúť. Napokon sa však každá z nich rozhodla osudu zakomplexovanej outsiderky, ktorý im spoločnosť podkladá, vzoprieť a nájsť cestu k spokojnosti a plnohodnotnému životu aj bez popierania vlastných proporcií.

Plnotučná sebaláska je film, ktorý dokáže upútať pozornosť diváka doslova na prvý pohľad. Veľa snímok o nadváhe, napokon, v kine nevídať, a to ani v dnešnej dobe smelého búrania mnohých iných spoločenských tabu. Láka vás do kina čistá “bulvárna” zvedavosť? Je to úplne v poriadku. Plnotučná sebaláska sa nehrá na žiadne eufemizmy a pretvárky: Tak, ako jej hrdinky otvorene používajú slovo “tučnota”, aby ho zbavili stigmatického podtónu, film zase celkom bez zábran pracuje s expresívnym vizuálom ich jedinečných tiel, ktoré ukazuje sporo odeté aj úplne nahé tak dlho, až si na to divák celkom zvykne. No a v tom okamihu sa vlastne začnete naplno zaoberať tým, čo sa za osobnými výpoveďami odvážnej štvorice hrdiniek skrýva.

Plnotučnú sebalásku nakrútila režisérska a scenáristická dvojka Louise Detlefsen a Louise Kjeldsen na podnet štúdie, z ktorej vyplynulo, že až polovica žien vo veku 15 až 25 rokov nemá pozitívny vzťah k vlastnému telu. Určite si zaslúžia pochvalu za to, ako komplexne a obsažne sa na tento problém dokázali pozrieť - ich film totiž limity samotnej “plnotučnej” tematiky celkom slušne presahuje. Na pozadí príbehov zmierovania sa štyroch žien s realitou ich tiel sa dozvedáme dosť aj o tom, ako funguje ľudská sebaúcta a sebaláska, alebo akými spôsobmi spoločnosť fyziognomické odlišnosti používa pri vyčleňovaní jednotlivcov z davu.

Film názorne ukazuje, ako sa “body shaming” podpisuje na vzťahoch v rodine aj partnerstvách; či je propagácia sebalásky bez komplexov navádzaním k nezdravému životnému štýlu, ale aj či je naozaj možné prijať vlastnú nadváhu celkom bez výhrad a vnútorného boja. Svoje plnotučné hrdinky približuje aj vo svetle ďalších okolností, poodhaľujúc napríklad aj zákulisie ich milostného života či na prvý pohľad nesúvisiacich traumatických udalostí z detstva. Hoci vás možno nie každá scéna či mikropríbeh presvedčí a zaujme rovnako, úlohu “kolorovať” zdanlivo čierno-biele osudy mladých žien s nadváhou plnia všetky celkom dobre.

Metódy, akými sa protagonistky filmu pokúšajú zmeniť vlastný aj všeobecný náhľad na nadváhu možno nebudete úplne chápať alebo schvaľovať. Jedna z nich organizuje demonštrácie v snahe prinútiť odevné značky vyrábať oblečenie v “realistických” veľkostiach, ďalšia naháňa popularitu na sociálnych sieťach provokatívnymi fotografiami svojho obnaženého tela, až kým nedostane od Instagramu stopku. Pod hlavičkou hnutia “body positivity”, teda pozitívneho prístupu k vlastným telám, idú v podstate všetky až za pomyselné hranice bežnej sebaprezentácie. A reakcie, samozrejme, nie sú vždy len pozitívne - na každý kompliment sa nájde aj nejaká urážka, neraz vyslovene nevyberaná. Nerobia polonahé XXL aktivistky svojim menej extrovertným kolegyniam v skutočnosti skôr medvediu službu?

Je celkom zaujímavé na vlastnej koži si skúsiť, či a ako odlišne takýto exhibicionizmus vnímame práve vo vzťahu k neštandardným proporciám predvádzaných tiel. Prišlo by nám rovnako šokantné či, naopak, odvážne, ak by svoje nahé vnady na plátne predvádzali 50-kilové manekýnky? A mohla by byť práve toto cesta, ako “vyliečiť” spoločnosť z chorobnej posadnutosti bezchybným vzhľadom? Plnotučná sebaláska je v podstate takým malým filmovým experimentom a práve táto experimentálna skúsenosť je asi aj jej najcennejším výstupom pre diváka. Ak vás to zaujalo, nenechajte si film ujsť v rámci práve prebiehajúceho festivalu severských filmov Scandi.

Fat Front (Dánsko, 2019, 90 min.)
Réžia: Louise Detlefsen, Louise Unmack Kjeldsen. Scenár: Louise Detlefsen, Louise Unmack Kjeldsen. Hrajú: Marte Nymann, Helene Thyrsted, Pauline Lindborg, Wilde Siem ...