RIEKA

Rieky boli odpradávna predmetom náboženskej úcty. Pritom ťažko nájdeme v prírode niečo skromnejšie, než je rieka. Jej jediným účelom je padať – do inej rieky, mora alebo oceánu. Toto prosté tajomstvo divokej rieky je nad rámec chápania moderného človeka. Ten stratil svoj archaický vzťah k vodným tokom a v prospech vlastného blaha ich zdevastoval.

Austrálska režisérka Jennifer Peedom nadviazala na svoj predchádzajúci film Hora. Zo vznešených vrcholov, ktorým sa ľudia po veky s bázňou vyhýbali, zostúpila do údolí a nekonečne rozľahlých pláni. Film Rieka nadväzuje na Horu tematicky aj poetickou intenzitou. Globálne zmýšľajúci film nerozpráva o jednej rieke, ale o všetkých riekach sveta.

V čiernobielom prológu si členovia Austrálskeho komorného orchestru pripravujú nástroje a Willem Dafoe sa chystá k mikrofónu. O chvíľu jeho hlas rozoznie na pozadí sláčikovej hudby. Film by však mohol dobre fungovať aj bez Dafoeovho komentára. O tom nás presvedčia nasledujúce momenty, ktoré sú natoľko vizuálne a hudobne pôsobivé, že si vystačia bez akéhokoľvek verbálneho vysvetlenia.

V spomalených záberoch sledujeme vodu padajúcu z obrovských útesov. V jednom prúde sa objaví kajak. Dobrodruh odhodí veslo – nebude ho potrebovať – a spustí sa spolu so svojou lodičkou dolu vodopádom. Aj keď by sa z tohto popisu mohlo zdať, že tvorcovia z nás robia svedkov napínavého športového výkonu, opak je pravdou. Kajakár s vodným prúdom nezápasí, nesnaží sa ho ovládnuť a nevidí v ňom rivala. Akoby odhodením vesla demonštroval svoju oddanú dôveru prúdu vody. Zladený s vodopádom nám za sprievodu sláčikovej hudby predstavuje svojho nového priateľa – rieku.

Film rozpráva o rieke ako ho tragickej božskej postave; zradenej tými, ktorým vliala život. Voda s trpezlivosťou vytesala povrch Zeme. Odnášala so sebou celé hory, vytvarovala pláne a údolia. Kam zavítali tieto cievy Zeme, tam rozkvital život. Vytvorili úrodné údolia, v ktorých sa ľudia mohli usadiť.

Človek po tisícročia uctieval rieky, avšak postupne s rozvojom civilizácie stratil svoj zmysel pre posvätné a riekam vnútil praktický účel. Stali sa cestami, po ktorých sa šíril obchod. Boli však nekontrolovateľné; spôsobovali povodne, v obdobiach sucha hladomor. Ľudia našli prostriedky, ako rieky ovládnuť a skrotiť ich divokú silu. Z božských tokov sa stali služobníci poddaní civilizačným potrebám. Dnes sotva nájdeme rieku, ktorá by nebola kontrolovaná.

Okrem tejto všeobecnej sumarizácii film nezabieha do faktografických detailov. Nedozvieme sa aké špecifické ekologické problémy spôsobili priehrady alebo kde sa konkrétne rieky nachádzajú. Tvorcovia oslabili informačnú úroveň v prospech audiovizuálnej poézie, v rámci ktorej vyvstanú filozoficko-etické úvahy. Snímka sa pokúša diváka priblížiť k vode v najrôznejších podobách a krásach.

V vzhľadom k poeticko-filozofickej rovine sa nedá prehliadnuť podobnosť Rieky s dielom Terrence Malicka. Jeho filmové meditácie pripomenie predovšetkým prvá časť Rieky. Nájdeme tu kameramanské prostriedky známe z Malickovej hranej tvorby a z jeho vizionárskeho dokumentu Cesta času. Plynulý prechod medzi dynamicky tečúcimi zábermi akoby naznačoval jednotu všetkých kútov sveta, živých aj neživých elementov. Typicky „malickovské“ sú zábery nakrútené počas tzv. zlatej hodinky, teda tesne po východe alebo pred západom slnka. Svetlo je v tú dobu neobyčajne mäkké a z vodných plôch činí tichého spoločníka.

Druhá časť filmu pripomenie tvorbu Godfrey Reggia. Tento autor vo svojej esejistickej trilógii „Qatsi“ varoval pred bezohľadne devastujúcim prístupom ľudstva k Zemi. Rieka sa uberá podobným smerom, odhaľuje spätosť ľudskej aktivity a prírody. Čo spôsobíme riekam dnes, to dopláva do budúcich vekov našich potomkov. Ekologické posolstvo je však až nadbytočne akcentované Dafoeovým komentárom, ktorý modernú civilizáciu vidí jednostranne negatívne. Reggio sa naopak vo svojich filmových esejach komentáru úplne vyhol a pozýval diváka ku kreatívnemu zážitku – k rozhovoru s mnohoznačným, ale zároveň zrozumiteľným filmovým obrazom.

Každopádne Rieka v prvom rade nie je pamfletom ekologických aktivistov, ale pútavým audiovizuálnym dielom. Je filmovou básňou, ktorú treba sledovať bez svojvoľného prerušovania na veľkom plátne, ako jeden podmanivý tok.

River (Austrália, 2021, 75 min.)
Réžia: Jennifer Peedom, Joseph Nizeti. Scenár: Robert Macfarlane, Joseph Nizeti, Jennifer Peedom. Hlas: Willem Dafoe