NEDOKONČENÝ FILM

Január roku 2020. Filmový štáb sa schádza blízko neslávne slávneho čínskeho Wu-chanu, aby po dobrých desiatich rokoch pokračoval v nakrúcaní svojho dávno prerušeného projektu. Produkcia sa už chýli ku koncu, keď sa začnú šíriť zvesti o nebezpečnom víruse. Vlasového vizážistu pochádzajúceho priamo z Wu-chanu pošlú razom domov, zatiaľ čo filmári sledujú spoločenské dianie na svojich telefónoch. Režisér čelí dileme, či pokračovať, alebo nakrúcanie znova raz zastaviť.

Niektorí z nich stihnú ešte včas odísť, zvyšok zostáva uväznení na hotelových izbách. Po tom, ako sa štáb ocitne v úplnej izolácii, komunikuje výhradne prostredníctvom videohovorov, zatiaľ čo hlavný herecký protagonista musí do karantény, kde bojuje so samotou a s tým, ako cez displej mobilu podporiť svoju manželku v Pekingu s ich čerstvo narodeným bábätkom.

Počin čínskeho režiséra Lou Ye vyvoláva dobré známe pocity z udalostí, ktoré sme s krátkymi prestávkami prežívali my všetci celé dva roky. Povinné rúška, neskôr respirátory, obmedzené služby, stopnutý šport, kultúra či gastro, obmedzenie pohybu, izolácia, karanténa a v neposlednom rade všadeprítomná smrť. Už vtedy sme si dobre uvedomovali, že žijeme bezprecedentné, historické obdobie. Chcete vidieť, ako vyzerala počiatočná panika priamo pri zdroji?

Veľkou brzdou tejto dokudrámy je, že po dramaturgickej stránke sa rozbieha pridlho. Expozícia trvá nekonečných, takmer 30 minút, kým sa začnú diať veci spojené s prepuknutím epidémie a uzavretím hotela bezpečnostnými zložkami. Pritom takto dlhý čas na zoznámenie diváka s postavami a prostredím nie je potrebný: východisko je odkomunikované, blížiaca sa situácia dôverne známa, hrdina je len jeden a zvyšok tvorí tím filmárov (ktorého členovia hrajú samých seba, s výnimkou režiséra).

Snímka nominovaná v Cannes na Zlaté oko za dokument či uvádzaná na súťaži v Lisabone je podľa očakávaní silnejšia vo svojej dokumentárnej než v hranej podobe. Zo začiatku sa ešte dá jasne identifikovať hranica medzi zinscenovanou scénou a autentickým materiálom, po prepuknutí paniky a nariadení uzavrieť hotel sa však mantinely hranej a dokumentárnej formy stierajú (nie je isté, čo je dielom scenáristov a čo pandémie) a strih pracuje na plné obrátky.

Faktografické titulky pomáhajú zorientovať sa v čase a priestore, keď divák vstrebáva ďalší a ďalší roztrasený záber. Na atraktivite zážitku pridáva dramatizujúci, viacnásobne rozdelený obraz, keď sa na jednu situáciu pozeráme z viacerých uhlov, neraz aj vrátane toho, čo vidia naši aktéri na obrazovke mobilu. Tento postup si na druhej strane vyžaduje zvýšenú divácku pozornosť. Ťahákom filmu je pôsobivo zostrihaný skupinový videohovor nášho štábu, ktorý vo víre eufórie a porušenia nariadení prerastie z uzavretých izieb v spoločnú párty na chodbe.

Albert Camus raz napísal: „Aby človek všetko vydržal, nesmie si príliš pamätať, musí si pripustiť len deň po dni, hodinu po hodine.“ Ako ste na tom vy so spomienkami na covidovú éru? Ste už pripravení si ju pripomenúť? Ak áno, Nedokončený film, priamo zo zdroja nákazy, je solídnym svedectvom doby a zmesou hraného i dokumentárneho realizmu. Nevyžaduje si znalého ako skôr obrneného diváka.

An Unfinished Film (Singapur / Nemecko, 2024, 106 min.)
Réžia: Lou Ye. Scenár: Lou Ye, Yingli Ma. Kamera: Zeng Jian. Hrajú: Huang Xuan, Qin Eric, Xi Uys Qi, Mao Xiaorui a ďalší.