NÁVRAT DO 3D

ZAUJÍMAVOSTI O VÝROBE FILMU

Profesor a MAX si uvedomia, že vedenie Ústavu 3D technológií chce skončiť svoju činnosť a že pre nich by to mohlo znamenať, že navždy zostanú uväznení medzi dimenziami. Rozhodnú sa preto vytvoriť špeciálnu prezentáciu, ktorá by vedenie ústavu presvedčila o dôležitosti trojrozmernosti. Ak by sa im to podarilo, zachránili  by Ústav a mohli by sa vrátiť do tretej dimenzie.

A tak Profesor a Max začnú vizuálne pôsobivým spôsobom demonštrovať, ako človek vníma svet v troch rozmeroch. Ich prezentácia divákom ukáže ako funguje náš zrak, ako vznikajú rôzne optické ilúzie a aké vizuálne pomôcky používa náš mozog na to, aby to, čo vidíme spracoval do trojrozmernej reality.

Kameraman filmu, špecialista na 3D-technológie Sean Phillips vysvetľuje: "Čím viac sa touto problematikou zaoberám, tým viac si uvedomujem, aké subjektívne je naše vnímanie a ako ľahko sa naše zmysly dajú oklamať. Rozmýšľame totiž len v presne vymedzených rozmeroch, ktoré nám boli dané našou výchovou. Na našom filme je zábavné hlavne to, že sa snaží toto vnímanie nabúrať a núti Vás pozrieť sa na veci trochu inak."

Profesor a Max postupne odhaľujú tajomstvá trojrozmernej reality a to tak, že demonštrujú príklady šiestich kľúčových vizuálnych efektov, ktoré človeku umožňujú vidieť svet v troch rozmeroch.  Ide o priestorové videnie, perspektívu, oklúziu, tieňovanie, relatívny pohyb  a vzdušný rozptyl.

Za priestorové videnie vďačíme schopnosti nášho mozgu interpretovať rozdiely medzi dvoma obrazmi (jedným pre každé oko) ako hĺbku priestoru. Perspektíva zjednodušene znamená, že čím ďalej je určitý objekt od nášho oka, tým menším sa jeho obraz javí na našej sietnici. Oklúzia vzniká, keď jeden objekt prekryje iný a náš mozog to vníma tak, že objekt ktorý je ukrytý pred našim pohľadom, musí byť ďalej od nás. Tieňovanie zasa vzniká, keď svetlo a tieň dopadajú na povrch objektu a tým tomuto objektu dávajú kontúrovanejší a jasnejší vzhľad. Relatívny pohyb popisuje náš dojem, že objekt v popredí prejde pri pohybe väčšiu vzdialenosť ako objekt v pozadí. No a vzdušný rozptyl je spôsobený časticami, ktoré sa nachádzajú v atmosfére a ktoré rozptyľujú slnečné svetlo a spôsobujú, že vzdialenejšie objekty sa nám zdajú byť menej kontrastné a ostré. Či už tieto vizuálne podnety pôsobia súčasne alebo individuálne, sú to ony, ktoré sa starajú o to, že vnímame náš svet trojrozmerne. 

Na filmovom odhaľovaní tajomstiev tretej dimenzie vo filme Návrat do 3D sa podieľalo viacero talentov veľkoformátovej kinematografie v Spojených Štátoch i v Európe. Zábery naživo sa nakrúcali v Los Angeles na klasický 35-milimetrový  film, ktorý sa potom zoskenoval  a prenášal sa do digitálneho formátu. Živé akcie sa potom zakomponovávali do počítačmi vytvoreného prostredia v 3D.
 
Producentka filmu Charlotte Hugginsová hovorí: "Chceli sme nakrútiť film, ktorý diváka pobaví a pritom ho aj čosi naučí. Išlo nám o to, aby deti, ich učitelia a rodičia hneď ako vyjdú  z kina, začali na svet pozerať inými očami a pritom si ani neuvedomovali, že sa práve čosi naučili".