PREVIEW: ALEXANDER VEľKÝ

Alexandrov príbeh dobyvateľa sa začína odvíjať na začiatku invázie z Macedónie, keď vedie svoje armády najskôr do boja, aby ukradol Západnú Áziu spod perzskej nadvlády, a potom zvedie neuveriteľnú víťaznú bitku i so samotnou perzskou armádou. Alexander rozšíril svoju ríšu aj do dnešnej Strednej Ázie, a potom dokonca prekročil Himaláje a pokračoval v dobýjaní až do exotickej Indie. V žiadnej bitke ho nikto neporazil, a tak neúnavne hnal svojich bojovníkov cez púšte, hory a džungle neznámych krajín a podmaňoval si všetkých protivníkov, ktorí sa mu odvážili postaviť. Príbeh zachytáva Alexandrov život nehynúcej legendy od jeho mladosti, plnej snov, mýtov, slávy a dobrodružstiev, cez pevné zväzky s blízkymi ľuďmi a boj s otvorenými i skrytými nepriateľmi, až po jeho osamelú smrť ako vládcu obrovskej ríše. Je to neuveriteľný príbeh o živote človeka, ktorý si podmanil svet, a ak nič iné dokázal, že šťastie praje odvážnym.

Pre tento svoj vysnívaný a dlho a precízne pripravovaný film Oliver Stone získal niekoľko z najväčších súčasných hviezd - v hlavných úlohách tohto strhujúceho eposu hrajú Colin Farrell, Angelina Jolieová, Val Kilmer, Jared Leto, Anthony Hopkins, Jonathan Rhys Meyers či Christopher Plummer.

Alexander Veľký dobyl svet nielen svojim vodcovským duchom a vojenským umením, ale čo je dôležitejšie, i myšlienkami. O tom, čo dokázal za 33 rokov svojho života sa po stáročia rozpráva nielen v krajinách, ktoré si pred dvetisíc rokmi pokoril, ale i v tých, ktoré nedobyl. A teraz opäť ožíva v epose o živote muža - kráľa, ktorý zvíťazil takmer nad všetkým... svojimi vlastnými ľudskými slabosťami a strachom, a v istom zmysle, ako to povie rozprávač filmu Ptolemaios, i nad smrťou. Výsledok Alexandrovho ťaženia je ohromujúci podľa akýchkoľvek merítok - jeho ríša zahrnovala čiastočne či úplne dnešné územia Grécka, Albánska, Turecka, Bulharska, Egypta, Lýbie, Izraela, Jordánska, Sýrie, Libanonu, Cypru, Iraku, Iránu, Afganistanu, Uzbekistanu, Pakistanu a Indie. V čase jeho smrti mala dva milióny štvorcových míľ. Bolo o ňom napísaných mnoho kníh - historických, fiktívnych či psychologických, jedna príručka dokonca preniesla princípy Alexandrovej vojenskej stratégie do praktického návodu pre moderných biznismenov. Okrem jedného prípadu pred takmer 40 rokmi však žiadny filmár nenašiel dostatok odvahy preniesť jeho výnimočný osud na filmové plátno.

Slávny a uznávaný režisér Oliver Stone vraví: "Jedna z najvzrušujúcejších vecí v živote pre mňa je nájsť spôsob, ako vyrozprávať príbeh, ktorý doteraz vyrozprávaný nebol, alebo zdanlivo vyrozprávať nejde, a tento film bol najväčšou výzvou môjho života. Je neuveriteľné, že bolo tak málo pokusov o dramatizáciu Alexandrovho života. Jedna teória vraví, že on, či skôr jeho život bol príliš veľký. Film z roku 1965 s Richardom Burtonom sa príliš venoval gréckemu obdobiu, a pri porážke Peržanov sa už vyčerpal, a posledné roky Alexandrovho života, v ktorých sa odohrali tie najdôležitejšie a najzaujímavejšie udalosti, boli ignorované. Práve vtedy sa však diali veľké zmeny v jeho živote i živote jeho sveta. Týchto osem stratených rokov je pre neho obdobím hľadania zmyslu vlastného života. My sme sa snažili vyrozprávať ho ako príbeh mladého muža, princa a neskôr kráľa, ktorý tvrdo súperil so svojimi silnými rodičmi, prekonal ich, a dosiahol mnoho zo svojich životných snov. A ako svetlo hviezdy, aj jeho svetlo raz zhaslo, ale on vstúpil do histórie sveta ako Alexander Veľký. Jeho tragédia bola v tom, že predbehol svoju dobu."

Režisér pokračuje: "Všetci vidíme v Alexandrovi to, čo chceme. Možno ho robíme väčším ako bol, ale dôkazov o jeho veľkosti je dosť aj po odmyslení si jeho zromantizovania, a v našom scenári je veľká časť skutočných historických znalostí o Alexandrovi. Je to úžasný príbeh, a vyrozprávať ho správne je tá najťažšia vec na svete. Verím, že náš scenár je ten správny. Ako všetky historické filmy si však aj tento film musí vyberať zobrazovanie istých udalostí a interpretovať ich. Alexander žil dávno a aj jeho súdobí historici mohli pravdu iba odhadovať a občas si ju domyslieť." 

"Alexandrova krása je v tom, že on vyhral, bol možno väčší než Achiles a Herakles. Vyrástol pod vplyvom týchto dvoch mýtických gréckych hrdinov, veril v nich viac ako ostatné deti, a z tej viery vyrástlo to jeho odhodlanie ísť za svojimi snami a naplniť svoj osud. Jeho matka Olympia mi povie - v tebe žije svetlo tohto sveta. Tvoji súputníci už dávno budú len tiene v podsvetí, ale ty budeš naveky mladý a inšpirujúci, nikdy už nebude taký Alexander ako ty. Podľa nás Olympia vložila do jeho mysle mýtus, že má rovnaký osud ako Achiles, a tak ako on zomrie mladý. Taký bol obchod - veľká sláva a skorá smrť namiesto dlhého života a anonymity."

"Ako dramatik som si vybral to, čo som videl ako nosnú tému jeho života. Povedal by som, že bol najväčší idealista na svete, a vo výsledku zažil najväčší pád svojho sveta. Predbehol svoju dobu - jeho vízia zmierenia "barbarov" a Grékov bola pre Grékov priveľa, a jeho posledné roky boli bolestné. Stratil mnohých priateľov, zažil mnoho zrád, jeho manželstvo bola katastrofa, a jeho milostný život bol fascinujúci i tragický. Je to silná vnútorná dráma, a zároveň epický, kolosálny boj o podobu sveta. Bol to muž, ktorý chcel vidieť svoj svet spojený, chcel mu priniesť mier, vzdelanie a kultúru, ale nakoniec ho porazila ľudská slabosť. Dať do jedného filmu všetky udalosti jeho života je samozrejme nemožné, museli sme niektoré vynechať a urobiť malé zmeny v ich časovej následnosti. Niektoré tajomstvá jeho života však zostanú neodhalené."

Oliver Stone bol Alexandrom a celou gréckou mytológiou fascinovaný už od detstva, dokonca ju študoval na New York University, a celé roky sníval o nakrútení takéhoto filmu. Epické prvky z gréckej histórie či mytológie môžeme nájsť už v jeho predošlých dielach - Ilias v útrapách mladých vojakov v "Čate", dionýzovské excesy Jima Morrisona v "The Doors", či vízii hráčov amerického futbalu ako novodobých bojovníkov v "Rozhodne sa v nedeľu."

Aj Alexander hoci bol v prvom rade vojak a dobyvateľ, na svojej 11 tisíc míľ dlhej ceste nielen dobýval, ale aj objavoval a prispôsoboval každú krajinu svojej vlastnej evolučnej vízii nového sveta, nového národa a nového osudu ľudskej rasy. Hoci bol zžitý s učením svojho učiteľa Aristotela o nevyhnuteľnej nadradenosti helénskej kultúry a náboženstva, Alexander sa postavil jeho myšlienkam o rasovej čistote a podporoval svojich vojakov, aby si vyberali manželky spomedzi žien z pripojených území, a sám si vzal za manželku snedú Roxanu, dcéru sogdiánskeho šľachtica. Alexander tak vlastne dobyl i bol pokorený kultúrami, ktoré začlenil do svojej ríše.