|
BLOG: WILHELMOV ŠKREK |
BLOG: WILHELMOV ŠKREK |
Jedného dňa za blahých čias socializmu sa v televízii objavilo vydanie relácie Ma-tel-ko, ktorého témou bola práca televízneho zvukára. Pamätám sa, ako akýsi bradatý ujo búchal prázdnymi kvetináčmi do piesku v bedničke, aby napodobnil zvuk konských kopýt. Môj záujem o podobné triky našťastie nemal dlhé trvanie, a preto sa dnes nemusím živiť ako televízny zvukár. Predsa si však onú reláciu dodnes pamätám.
Práca zvukára a jej výsledok - ruchová stopa - býva vo filme často nedoceneným prvkom. Väčšina divákov ju vníma podvedome a aj prípadné nedostatky človek skôr "odfiltruje" než by si ich všimol. Práve ruchová stopa však do veľkej miery ovplyvňuje celkový dojem zo snímky a môže film vzkriesiť, ale aj pochovať.
V dnešných štúdiách je preto tvorba a mixáž ruchovej stopy dokonale prepracovanou disciplínou. Okrem jednorázových zvukových efektov šitých na mieru sa využívajú rozsiahle archívne knižnice s najrôznejšími škripotmi, vrzgotmi, výbuchmi, šumami a inými rozmanitými zvukmi. A práve tieto archívy skrývajú rôzne malé kuriozity a čriepky zvukárskeho folklóru, z ktorých je zrejme najznámejším Wilhelmov škrek.
|
Ide o pomerne krátky škriekavý zvuk jedinca neurčitého pohlavia, sprevádzaný tlmeným buchnutím. Pôvod tohto inak nie veľmi výnimočného výkriku siaha do päťdesiatych rokov, kedy sa začal objavovať vo vojnových filmoch a najmä v príbehoch z Divokého západu. Práve tam si ho všimol zvukársky veterán a vášnivý fanúšik zvukových efektov Ben Burtt. Dal mu názov "Wilhelm Scream" podľa postavy menom Wilhelm, ktorá tento zvuk vydala v snímke The Charge at Feather River z roku 1953. Neskôr však po dlhom pátraní objavil jeho prvú, pôvodnú nahrávku na zaprášenom magnetickom kotúči s nápisom "Človek, ktorého práve žerie aligátor". Kotúč bol v archíve Warner Brothers zaradený medzi podklady k filmu Distant Drums s Garym Cooperom z roku 1951.
Kultový status si Wilhelmov škrek získal práve vďaka Burttovi, ktorý ho začal používať ako svojský “podpis” v každom filme, na ktorom robil, vrátane celej pôvodnej trilógie Hviezdnych vojen a všetkých filmov s Indiana Jonesom. Vytvoril tak mimovoľne akúsi neoficiálnu súťažnú disciplínu: zvukári začali skúšať, ako čo najdôvtipnejšie zakomponovať Wilhelmov škrek do miest, kde by ho nikto nečakal. Považuje sa za veľké umenie dosiahnuť, aby výsledok vyznel prirodzene aj v inom ako akčnom filme. Áno, Wilhelmov škrek môžete počuť aj v muzikáli A Star Is Born (1954) či v kreslených rozprávkach Kráska a zviera (1991), Boj hračiek (1995) alebo Madagaskar (2003). Jeho domovom sú však stále akčné filmy, kde sa používa ako výraz úcty k “starej garde”: Pán prsteňov: Dve veže, Pán prsteňov: Návrat kráľa, Kill Bill Vol. 1, Hellboy, King Kong, Aeon Flux, ...
Ak vás napadlo, či sa dá Wilhelmov škrek zohnať na Internete, odpoveď je jasná: samozrejme, dokonca vám naň ponúkneme odkaz. Len jedno varovanie: je možné, že keď si tento efekt párkrát vypočujete, už nikdy pre vás nebude obyčajným zvukom a vždy si ho všimnete - tak ako ja naposledy pri sledovaní Sin City. No ale ak chcete, tu je...
