BLOG: MACHINIMA?

Ako a kedy vôbec machinima vznikla? Nuž, ako u mnohých historických javov, odpoveď je zložitá a nie celkom jednoznačná, hoci sa všetky významné udalosti udiali nedávno a sú zvyčajne celkom dobre zdokumentované. Machinima je totiž vyústením a syntézou viacerých trendov a smerov, ktoré v hernom a vôbec počítačovom undergrounde existovali dlhé roky. Ak by sme chceli zájsť naozaj hlboko do minulosti, mohli by sme medzi predchodcov machinimy zaradiť všetky prejavy “ľudovej tvorivosti”, ktoré využívali hardvér a softvér na iný než predpísaný účel – od ASCII-obrázkov káčera Donalda a nahatých slečien, aké za socializmu chrlila nejedna tlačiareň v nejednom výpočtovom stredisku, až po malý programček pre Amigu, ktorý dokázal na jej disketovej mechanike “vybzučať” jednoduchú melódiu pomocou príkazov pre servomotorček čítacej hlavy.

Za ďalší prameň inšpirácie pre machinimistov sa považuje demoscéna, teda voľná komunita programátorských exhibicionistov, ktorých cieľom je predviesť (angl. “demonstrate”)  čo najneuveriteľnejší výpočtový výkon na obmedzenom hardvéri pomocou krátkych efektových klipov, zvaných demá. Živá demoscéna existovala už v časoch 8-bitových počítačov, ale v deväťdesiatych rokoch vzrástla výkonnosť hardvéru natoľko, že sa niektorí tvorcovia priklonili k ozvláštňovaniu svojich sekvencií dejovými prvkami.

Predzvesťou machinimy sú tiež “cut scenes”, čiže neinteraktívne prestrihové scény, ktoré oddeľujú levely alebo dejové úseky v najrôznejších hrách (spomeniem napríklad klasickú adventúru Leisure Suit Larry alebo akčné sci-fi Wing Commander). Najmä v dobrodružných hrách boli tieto scény prehrávané tým istým zobrazovacím mechanizmom, ktorý sa používal pri samotnom hraní.

Podľa Wikipedie sa prvé filmy z hier začali objavovať po tom, čo v roku 1993 vyšiel kaskadérsky simulátor Stunt Island, ktorý umožňoval nahrať vydarené kúsky a uložiť ich do súboru. Podobnú schopnosť mal aj v tom istom roku vydaný Doom (v ňom sa však nedala meniť pozícia kamery). Väčší rozmach nastal po obrovskom úspechu hry Quake, ktorá umožňovala meniť pohľady kamery pri spätnom prehrávaní odohranej sekvencie (túto schopnosť mal pred ňou menej úspešný MechWarrior 2), a neskôr Quake II a Quake III Arena. Filmy vytvorené v Quakeu sa vtedy ešte volali popisne “Quake Movies” a zvyčajne to boli jednoduché hráčske exhibície čiže “speedruns”. Našli sa však aj tvorcovia, ktorí do sveta Quakeu vložili aj zaujímavejší dej, pričom skupina Quake done Quick je aktívna dodnes. Samotný termín machinima sa zrejme vyskytol okolo roku 1998.

Režim hry viacerých hráčov proti sebe a možnosť zaznamenávať hernú akciu sa stali štandardnými vlastnosťami akčných hier. A hoci boli akčné tituly odjakživa najpokrokovejšie v oblasti grafiky, ich žánrová jednostrannosť bola pre machinimistov dlho obmedzením. Zlom prišiel v podobe hry The Sims (pre menej znalých, ide o “simulátor bežného života”), ktorá umožňovala vytváranie fotoalbumov a dala zrod menšej komiksovej scéne. V pokračovaní The Sims 2 sa už dali nahrávať herné sekvencie, a tak sa objavilo viacero zaujímavých filmov s inou než akčnou tematikou. Iný virtuálny svet populárny medzi machinimistami je The Second Life. Doteraz najprepracovanejším “nástrojom” hernej filmárčiny je však hra The Movies z roku 2005, v ktorej si hráč môže vytvoriť vlastný hollywoodsky blockbuster (hlavnou úlohou hráča je ale vybudovať úspešné filmové štúdio z pozície producenta – tvorba filmov je len vedľajšia podúloha, čím hra vlastne verne odráža skutočnosť).

Väčšinu tvorcov machinimy dnes ešte stále tvoria náruživí fanúšikovia jednotlivých hier, a tak v tvorbe prevažuje akčný brak, paródie na akčný brak a akčný brak, ktorý nevie, že je vlastne paródia. Nájdu sa však aj brilantné kúsky ako napr. humoristická talk show This Spartan Life založená na hre Halo alebo viacero kvalitných komediálnych aj dramatických seriálov. Komunitu už vyňuchali aj moderní umelci a objavujú sa aj ambicióznejšie pokusy a netradičné prístupy - napríklad improvizačná skupina ILL Clan využíva machinimu pri živých predstaveniach. Prvým dielom, ktoré podstatnejšie preniklo mimo machinimovú komunitu, bol film francúzskej aktivistickej skupiny Koulamata “The French Democracy” z prostredia minuloročných sociálnych nepokojov. Aj keď ide o tendenčný propagandistický príbeh podpriemerný po filmárskej stránke, podarilo sa mu upútať pozornosť mainstreamových médií.

Ak si chcete pozrieť nejakú tú machinimu, najlepším miestom je asi portál machinima.com, ale dobrý prehľad najvydarenejších diel nájdete na stránke Wikipedie (viď odkazy na konci článku). Filmy sa zvyknú deliť podľa žánru a podľa použitého herného softvéru. Zvyčajne sú dostupné buď ako streamované alebo stiahnuteľné videosúbory, prípadne ako flashové filmy prehrávané rovno v prehliadači. Iný, starší spôsob distribúcie pracuje priamo so skriptami generovanými jednotlivými hrami – takéto súbory si nepozriete, ak nevlastníte príslušnú hru, no ak ju máte, film pochopiteľne uvidíte v najlepšej kvalite, akú váš počítač dokáže vykúzliť. Navyše sú skripty o dosť menšie než videosúbory.