BLOG: NÁHODA VS. OSUD |
BLOG: NÁHODA VS. OSUD |
Náhoda a osud. Oheň a voda, biela a čierna, demokracia a totalita či dvaja vlci na opačných brehoch divokej rieky. Už ste sa nepochybne neraz zamysleli nad ťažbou tejto problematiky. Problematiky, ktorá trápi ľudstvo od nepamäti. Však touto výsostne filozofickou otázkou sa zaoberali už starogrécki filozofi. Konkrétne prvý, ktorý sa s touto myšlienkou pohrával bol Leukippos (predstaviteľ atomizmu), ktorý tvrdil, že „nič sa nedeje náhodne, všetko má svoj dôvod“. Formuloval tak zákon kauzality (príčinnosti).
Ako ste na tom vy? Veríte v náhodu alebo v osud? Myslíte si, že všetko čo sa okolo nás deje, vrátane najmenších detailov, je dielom náhody alebo naopak ste názoru, že máme vopred určenú cestu (alebo dokonca cesty), po ktorej (ktorých) sa náš život uberá a nič sa nedeje náhodne? Táto nesmierne zaujímavá a hlboká polemika nemohla obísť ani filmových tvorcov, ktorí sa s touto témou už neraz v svojich dielach popasovali. V nasledujúcich riadkoch spomeniem filmy, ktoré dopomohli k formulácií môjho vlastného názoru na túto otázku.
Nemôžem nezačať skromným, ale originálnym filmom Osudový dotyk (The Butterfly Effect), ktorý pojednáva o matematickej teórií chaosu (alebo teórií motýlích krídel), ktorá hovorí o tom, že mávnutie motýlích krídel na jednej strane zemegule zapríčiní hurikán, tajfún či nebodaj tsunami na druhom konci sveta. Princíp spočíva v tom, že skutočne všetko (aj obyčajné mávnutie maličkých krídel) má svoje opodstatnenie, význam, príčinu a(významný) následok. Hlavný hrdina, mladík Evan Treborn (Ashton Kutcher) sa vďaka svojím schopnostiam a svojmu zápisníku z detstva prenáša do minulosti, aby v nej zmenil niektoré kľúčové udalosti, chyby svoje či svojich priateľov. Primárne chce ale odvrátiť odchod svojej životnej lásky zo svojho života. Cestovateľ časom však trpko zisťuje, že každá malá zmena v minulosti spôsobí priam katastrofálne (a nevyhovujúce) následky v budúcnosti, v našom prípade v prítomnosti.
Keď sa bavíme na tému náhody a osudu vo filme, ani „náhodou“ by sme nemali vynechať vynikajúcu snímku Krzysztofa Kieślowského Náhoda (Przypadek, 1981), ktorá podáva tri alternatívne životné cesty, rozvetvujúce sa pri úplne banálnej situácií, v ktorej hlavný hrdina Witek uteká na odchádzajúci vlak do Varšavy. Ak vlak stihne, stáva sa z neho zanietený prívrženec totalitného režimu. V druhom prípade, keď vlak nedobehne a k tomu ešte vrazí do strážnika, končí ako člen disentu (odboj proti štátnemu zriadeniu). V tretej poviedke mu vlak jednoducho ujde a život ho zaveje na post uznávaného lekára, zakladá si rodinu a žije politicky neutrálnym životom. Kieślowského zámerom bolo okrem úvahy nad osudom a náhodou vykresliť socialistické Poľsko z troch vtedajších možných politických pohľadov. Ale poďme k našej téme, ktorej sa film významne dotýka, vzhľadom na to, že odchod vlaku nepredstavuje iba šikovnú samoúčelnú pasáž na rozdelenie príbehu do troch segmentov. Witek má totiž v každej životnej variácií, či už ako aktívny komunista, odbojár alebo nezávislý doktor letieť do Francúzska. V každej poviedke to ale (podobne ako pri behaní na vlak) dopadne ináč. Raz je len pár sekúnd pred odletom odvolaný, druhýkrát sa rozhodne z vlastnej vôle nakoniec necestovať a po tretíkrát aj napriek nie práve nadšenej manželke nastupuje do lietadla... Kieślowski dáva výbuchom lietadla vzápätí po vzlietnutí za svojím dielom šokujúcu bodku. Dokazuje tak, že nie je fatalista, teda verí v možné odklonenie sa z osudom predurčenej životnej cesty. Všetko totiž záleží len a len na nás, na našich rozhodnutiach a konaniach.
Náhoda svojím spracovaním a myšlienkou inšpirovala romantickú Srdcovú sedmu (Sliding Doors, 1998), ktorá si ale za osudový okamžik zvolila metro a postavu Gwyneth Paltrow poslala na dve diametrálne odlišné životné cesty.
Znamenia (Signs, 2002) alebo film o tom, že náhody neexistujú. Napínavý triler so šokujúcim a nečakaným vyústením z režisérskej dielne nástupcu Alfreda Hitchcocka, N. M Shyamalana. Film, po ktorom si nejeden z vás dozaista položil radu otázok a odpovedí, napríklad: Čo malo prsty v Morganovej astme? Skutočne len náhoda alebo vopred predurčený osud? Keby predsa netrpel astmou, vdýchol by do pľúc jedovatý plyn a zomrel by. Prečo dcérke Bo „nevoňal“ žiaden pohár vody, prečo Grahamov brat Merril bol baseballový unikát a prečo... Na každé „prečo“ si môžete odpovedať univerzálnou tézou: Všetko má svoj dôvod a tak to má byť. Samotný názov filmu nesymbolizuje len desivé znamenia v kukuričných poliach, ale najmä znamenia, ktoré pred smrťou vyslovuje Grahamovi jeho umierajúca manželka, ktoré v samotnom finále spracúva a zužitkováva v osudovom momente, keď zoči-voči čelí mimozemskej návšteve.
Nie jedna príbehová skladačka využíva a zväčša aj funguje na vyššie spomínanom kauzálnom zákone, ktorý popiera existenciu náhod. Atomisti definovali náhodu ako stretnutie dvoch nevyhnuteľností a s obdobnými „osudovými stretmi“ sme sa stretli už v nie jednom kvalitnom filmovom produkte. Za všetky spomeniem aspoň voľnú trilógiu Alejandra Gonzáleza Ińárritua. Amores perros – Láska je kurva (Amores perros, 2000) a 21 Gramov (21 Grams, 2003) splietli dohromady tri rôzne ľudské osudy pomocou autonehody. Kto videl prvý spomínaný film, dozaista mu zakotvila v pamäti replika „Prezraď Bohu svoje plány a rozosmeješ ho“. Tá by sa dala kľudne chápať ako to, že Boh má s každým z nás svoje vlastné plány a my si akurát tak môžeme plánovať a snívať. A pravé takýto plán mal Boh (vo filme sa však spomína Ježiš Kristus) aj s jedným z hlavných hrdinov 21 gramov, Jackom (Benicio Del Toro), ktorý so svojím pick–upom nechtiac usmrtil troch ľudí. Tieto tri vyhasnuté ľudské životy však mali za následok záchranu jedného ľudského života a vytvorenie partnerského vzťahu. Vo filme Babel (2006) zas reťaz katastrofálnych udalostí spustil úprimný znak vďaky – nevinné darovanie pušky.
Zažili ste už vrcholne prekvapujúcu situáciu, ktorá zahrala vo váš prospech? Žeby ruka osudu? Spomeňte si len na jej úradovanie v mozaike deviatich ľudských osudov - Magnólii (Magnolia, 1999), kde zoslala na utrápených protagonistov búrlivý dážď. Žabí dážď. „Divné veci sa jednoducho občas stávajú“. O tom nás režisér Paul T. Anderson presvedčil už úvodnou pasážou s tromi príbehmi o „podivných náhodách“.
Teenagerská hororová trilógia Nezvratný osud (Final Destination, 2000, 2003, 2006) zas ponúka trio príbehov, v ktorých sa skupinka mladých ľudí snaží prejsť zubatej cez rozum, a utiecť tak pred svojím (nezvratným) osudom. V každej časti má hlavná postava určitú desivú víziu (znamenie) o nešťastí, ktorej je sama spolu so svojimi priateľmi súčasťou.
V závere sa rozlúčim citáciou repliky Grahama Hessa, ktorý má v Znameniach hlboký monológ k napäto prísediacemu bratovi. „Polož si otázku do ktorej skupiny ľudí patríš. Si ten, kto všade vidí znamenie? Verí v zázraky? Alebo veríš, že ľudia majú jednoducho šťastie. Je možné, že náhody neexistujú?“ Vaše názory rád uvítam v diskusii.