BLOG: NÁHODA VS. OSUD

Nemôžem nezačať skromným, ale originálnym filmom Osudový dotyk (The Butterfly Effect), ktorý pojednáva o matematickej teórií chaosu (alebo teórií motýlích krídel), ktorá hovorí o tom, že mávnutie motýlích krídel na jednej strane zemegule zapríčiní hurikán, tajfún či nebodaj tsunami na druhom konci sveta. Princíp spočíva v tom, že skutočne všetko (aj obyčajné mávnutie maličkých krídel) má svoje opodstatnenie, význam, príčinu a(významný) následok. Hlavný hrdina, mladík Evan Treborn (Ashton Kutcher) sa vďaka svojím schopnostiam a svojmu zápisníku z detstva prenáša do minulosti, aby v nej zmenil niektoré kľúčové udalosti, chyby svoje či svojich priateľov. Primárne chce ale odvrátiť odchod svojej životnej lásky zo svojho života. Cestovateľ časom však trpko zisťuje, že každá malá zmena v minulosti spôsobí priam katastrofálne (a nevyhovujúce) následky v budúcnosti, v našom prípade v prítomnosti.

Keď sa bavíme na tému náhody a osudu vo filme, ani „náhodou“ by sme nemali vynechať vynikajúcu snímku Krzysztofa Kieślowského Náhoda (Przypadek, 1981), ktorá podáva tri alternatívne životné cesty, rozvetvujúce sa pri úplne banálnej situácií, v ktorej hlavný hrdina Witek uteká na odchádzajúci vlak do Varšavy. Ak vlak stihne, stáva sa z neho zanietený prívrženec totalitného režimu. V druhom prípade, keď vlak nedobehne a k tomu ešte vrazí do strážnika, končí ako člen disentu (odboj proti štátnemu zriadeniu). V tretej poviedke mu vlak jednoducho ujde a život ho zaveje na post uznávaného lekára, zakladá si rodinu a žije politicky neutrálnym životom. Kieślowského zámerom bolo okrem úvahy nad osudom a náhodou vykresliť socialistické Poľsko z troch vtedajších možných politických pohľadov. Ale poďme k našej téme, ktorej sa film významne dotýka, vzhľadom na to, že odchod vlaku nepredstavuje iba šikovnú samoúčelnú pasáž na rozdelenie príbehu do troch segmentov. Witek má totiž v každej životnej variácií, či už ako aktívny komunista, odbojár alebo nezávislý doktor letieť do Francúzska. V každej poviedke to ale (podobne ako pri behaní na vlak) dopadne ináč. Raz je len pár sekúnd pred odletom odvolaný, druhýkrát sa rozhodne z vlastnej vôle nakoniec necestovať a po tretíkrát aj napriek nie práve nadšenej manželke nastupuje do lietadla... Kieślowski dáva výbuchom lietadla vzápätí po vzlietnutí za svojím dielom šokujúcu bodku. Dokazuje tak, že nie je fatalista, teda verí v možné odklonenie sa z osudom predurčenej životnej cesty. Všetko totiž záleží len a len na nás, na našich rozhodnutiach a konaniach.    

Náhoda svojím spracovaním a myšlienkou inšpirovala romantickú Srdcovú sedmu (Sliding Doors, 1998), ktorá si ale za osudový okamžik zvolila metro a postavu Gwyneth Paltrow poslala na dve diametrálne odlišné životné cesty.

Znamenia (Signs, 2002) alebo film o tom, že náhody neexistujú. Napínavý triler so šokujúcim a nečakaným vyústením z režisérskej dielne nástupcu Alfreda Hitchcocka, N. M Shyamalana. Film, po ktorom si nejeden z vás dozaista položil radu otázok a odpovedí, napríklad: Čo malo prsty v Morganovej astme? Skutočne len náhoda alebo vopred predurčený osud? Keby predsa netrpel astmou, vdýchol by do pľúc jedovatý plyn a zomrel by. Prečo dcérke Bo „nevoňal“ žiaden pohár vody, prečo Grahamov brat Merril bol baseballový unikát a prečo... Na každé „prečo“ si môžete odpovedať univerzálnou tézou: Všetko má svoj dôvod a tak to má byť. Samotný názov filmu nesymbolizuje len desivé znamenia v kukuričných poliach, ale najmä znamenia, ktoré pred smrťou vyslovuje Grahamovi jeho umierajúca manželka, ktoré v samotnom finále spracúva a zužitkováva v osudovom momente, keď zoči-voči čelí mimozemskej návšteve.

Nie jedna príbehová skladačka využíva a zväčša aj funguje na vyššie spomínanom kauzálnom zákone, ktorý popiera existenciu náhod. Atomisti definovali náhodu ako stretnutie dvoch nevyhnuteľností a s obdobnými „osudovými stretmi“ sme sa stretli už v nie jednom kvalitnom filmovom produkte. Za všetky spomeniem aspoň voľnú trilógiu Alejandra Gonzáleza Ińárritua. Amores perros – Láska je kurva (Amores perros, 2000) a 21 Gramov (21 Grams, 2003) splietli dohromady tri rôzne ľudské osudy pomocou autonehody. Kto videl prvý spomínaný film, dozaista mu zakotvila v pamäti replika „Prezraď Bohu svoje plány a rozosmeješ ho“. Tá by sa dala kľudne chápať ako to, že Boh má s každým z nás svoje vlastné plány a my si akurát tak môžeme plánovať a snívať. A pravé takýto plán mal Boh (vo filme sa však spomína Ježiš Kristus) aj s jedným z hlavných hrdinov 21 gramov, Jackom (Benicio Del Toro), ktorý so svojím pick–upom nechtiac usmrtil troch ľudí. Tieto tri vyhasnuté ľudské životy však mali za následok záchranu jedného ľudského života a vytvorenie partnerského vzťahu. Vo filme Babel (2006) zas reťaz katastrofálnych udalostí spustil úprimný znak vďaky – nevinné darovanie pušky.