BLOG: BOJ S VETERNÝMI MLYNMI

Veľká sestra vs. Randle P. McMurphy

Vášnivý bitkár, gambler, násilník, neskrotný rebel. Takýto tvrdý oriešok predstavuje hlavný hrdina päť oscarového veľdiela Miloša Formana, drámy Prelet nad kukučím hniezdom z roku 1975, ktorého stvárnil famózny Jack Nicholson. Aby sa vyhol pracovnému táboru, kam ho odkázal súd za viacnásobné porušenie zákona a sexuálne zneužitie maloletého dievčaťa, predstiera duševnú chorobu. Osud ho teda zaveje do psychiatrickej liečebne. Zaujme miesto v ústave, kde všetko klape ako švajčiarske hodinky, v ústave, ktorý má pod palcom chladná a vypočítavá Veľká sestra – hlavná sestra Ratchedová so svojim typickým nacvičeným plastickým úsmevom. Príchod tohto rebelského kriminálnika však otrasie celou jej mašinériou i stereotypným chodom liečebne. Vždy vysmiaty, „nespratnícky“ a vitalizmom prekypujúci McMurphy svojím zmyslom pre chaos, humor a chuťou žiť konfrontuje zabehnuté praktiky autoritatívnej sestry, ktoré nie vždy prospievajú psychicky narušeným pacientom.

Od prvého dňa, keď Randle vstupuje do ústavu, začína viesť so sestrou otvorený boj. Búri sa voči pravidlám, ktoré okrem iného nedovoľujú fajčiť, koľko mu pľúca ráčia, či pozerať majstrovstvá baseballu, kedy sa mu zachce. Nekompromisný režim vrchnej sestry nepustí, všetko sa robí len pre dobro pacientov, podobne ako elektroliečba, pravidelné užívanie liekov s nepríjemnými vedľajšími účinkami a psychologické deptanie na schôdzach. Priestory kliniky sa počas pobytu McMurphyho premieňajú na pomyselný ring, v ktorom sa zvádza viac než vyrovnaný súboj. V ňom sa McMurphy aj napriek silnej podpore radostného „publika“ zhosťuje pozície outsidera. Nie raz ale vyhráva stávku s ostatnými pacientmi i s neoblomnou ikonou ústavu, keď ju dokáže vyviesť z miery. Ona sa však každé svoje prehraté kolo snaží skrývať pod chladnou usmievavou maskou vriaceho kotla.

Zatiaľ čo Veľká sestra v očiach pacientov klesá z pozície Boha na post poloboha, McMurphy sa stáva pre pacientov ľudovým hrdinom, ktorý sa nebojí povedať nič nahlas, či postaviť sa za nich, pričom jeho irónia a sarkazmus nepoznajú hranice. Svoj kráľovský pobyt si užíva plnými dúškami až do chvíle, keď sa dozvedá o tzv. „šokárni“ (ako ju v knihe prezývajú černošskí chlapci – dozorcovia, asistenti Veľkej sestry).

„Šokáreň“ je miestnosť, v ktorej sa realizuje šoková terapia. Polopatisticky zhrnuté: elektrina vám vpáli do lebky, následkom čoho vám ubudne niekoľko tisíc, ba miliónov mozgových buniek. Človek stráca energiu a pomaly ale iste i chuť žiť. Cieľ je jasný: skrotiť nezvládnuteľných pacientov a po čase ich „vyradiť z prevádzky“. Premeniť ich z akútnych pacientov na chronických – bezvládnych, nemohúcich, „vyautovaných“ zo skutočného života. A Randle McMurphy je dokonalý prototyp nebezpečného, disciplínu a slepú poslušnosť naštrbujúceho elementu, s ktorým má Veľká sestra vlastné plány. Dobre vie, že tento neposlušný baránok nie je v skutočnosti žiaden blázon, „iba“ pre spoločnosť nebezpečný jedinec. Ako taký patrí iba na jedno miesto – do väzenia. Sestra s ním však má iné plány. Tvrdí, že návrat do pracovného tábora alebo väzenia by znamenal iba prenesenie zodpovednosti a ťarchy na niekoho iného. Ona mu pomôže, napraví ho, vylieči ho. Zlomí a prinúti ho podriadiť sa jej systému a pravidlám.

Mašinéria Veľkej sestry tak premieňa psychicky zdravého, i keď pre spoločnosť nebezpečného človeka na života neschopný nepodarok. Avšak jeho trápenie netrvá dlho. Jeho priateľ Náčelník Broom mu totiž urobí službičku. Vykúpi ho a následne oslobodí aj sám seba, no už nie formou smrti. McMurphy sa tak stáva medzi pacientmi legendou a symbolom slobody, s ktorým si Veľká sestra nevedela poradiť ináč, ako vysatím života z jeho fyzickej schránky. Ak by bol zostal na očiach svojich prívržencov ako bezvládny človek, nevnímajúci okolie, vyhrala by Veľká sestra.  Zlomila by ho a autoritatívne zničila pred ostatnými pacientmi. Avšak mŕtve telo na posteli po elektroliečbe značí v prvom rade nemorálnu formu násilia. Signalizuje fakt, že si s ním sestra nedokázala dať rady, morálne ho neprevychovala a ani ho psychicky nezlomila. Jednoducho ho priviedla k poslednému krôčiku k bráne smrti...      

Veľký brat vs. Winston Smith 

„Veľký Brat ťa pozoruje“, hlása na každom rohu plagát vycivenej mohutnej tváre s fúzmi. Nachádzame sa v roku 1984, v krajine nazývanej Oceánia.. „Oceánia je krajina mieru a hojnosti, krajina harmónie a nádeje“. V skutočnosti si ale nemôže byť nikto istý, aký rok sa práve píše. Minulosť je totiž veľmi hmlistá. Bezmocná a podriadená spoločnosť sa riadi heslom vládnucej Strany - vojna je mier, sloboda je otroctvo, nevedomosť je sila.

Vládne bezhraničná demagógia. Obyvateľom sa deň čo deň dostáva do uší kvantum fiktívnych čísel o fantastickej produkcii Oceánie, ktorá oproti minulým obdobiam zaznamenala rast o závratne vysoké percentá. Životná úroveň obyvateľstva sa ako inak - zvyšuje, prirodzená úmrtnosť pochopiteľne prudko klesá. Nelogické, z týždňa na týždeň sa meniace „fakty“ neustále glorifikujú, ako sa má krajina dobre a všetkého je dostatok. Nikto sa nezamýšľa nad nedostatkom neodmysliteľnej hygienickej komodity, akou sú napríklad žiletky. Skutočná láska je zakázaná, manželstvo sa uzatvára len ako nástroj na „tvorbu“ detí, poslušných a Strane slúžiacich ľudí. Zúboženosť a ponurosť ulíc tiež nikomu netrhajú žily, všetko je v najlepšom poriadku, každý miluje Veľkého Brata. Predsa sa ale nájde niekto, kto ešte nestratil zdravý rozum, niekto, koho bremeno spoločenskej problematiky skutočne ťaží a nesúhlasí so Stranou, nesúhlasí s Veľkým Bratom.

Winston, na pohľad vzorný a pokorný občan Oceánie, pracuje na Ministerstve pravdy, kde prikrášľuje, resp. opravuje novinové články. Svoju vzburu spočiatku realizuje iba myšlienkami v najtajnejšom kútiku svojej mysle. V inom prípade, keby svoju nespokojnosť prejavil verbálne, dopustil by sa tzv. ideozločinu a Strana by ho musela napraviť a prevychovať. Skôr či neskôr by „zmizol“, jeho záznamy by sa vymazali a žiaden Winston Smith by nebol nikdy býval existoval. Nikto by si na neho ani nespomenul. Ako na začiatku filmu hovorí motto diela „Kto ovláda minulosť, ovláda budúcnosť. Kto ovláda súčasnosť, ovláda minulosť.“ Nemusel by dokonca ani nič hovoriť, písať či spievať. Stačilo by, ak by len dal na svojej tvári badať, že s niečím nie je spokojný, že sa mu niečo nepozdáva. I v tom prípade by sa dopustil zločinu, konkrétne „zločinu tváre“ (facecrime) a zasiahnuť by musela Ideopolícia (myšlienková polícia).

Človek je v orwellovskej totalitnej spoločnosti ochudobnený o všetko –  pamäť, vlastný názor, súkromie či city. Winston je však jeden z mála, ktorý si v svojom vnútri ponechal pravú tvár, nepodľahol masívnej demagógií Veľkého Brata, umocňovanej dvomi minútami nenávisti. Je sužovaný pocitmi depresie, pesimizmu, beznádeje. Na každom kroku číha obrazovka či ukrytý mikročip, ktorý môže odpočúvať každé jeho slovo a sledovať každučký jeho krok. Aj napriek uvedomení si všetkých prípadných následkov, zozbiera i poslednú nádej v slobodný život – zakladá si tajný denník a zamiluje sa do mladej Júlie, s ktorou prežíva vášnivý románik. Je len otázkou času, kedy príde Strana na jeho „zradu“.

Film 1984 bol symbolicky nakrútený v roku uvedenom v názve knihy či filmu. Režíroval ho Michael Radford a do hlavnej úlohy obsadil Johna Hurta, ktorý oslnil dojímavým a excelentným výkonom v Sloňom mužovi Davida Lyncha. 

Veľká sestra a Veľký brat

Postava Veľkej sestry (oscarová Louise Fletcher) sa radí medzi najväčších zlosynov celej kinematografie. Vzpriamená postava, minimálna mimika, pokojný umelý úsmev, prejav citov na bode mrazu, detailne upravená rovnošata – slizká zatrpknutá Barbie, lipnúca na disciplíne a pokornosti, tváriaca sa, že v sebe nosí ideu demokracie. Tú si iba namýšľa, keď dáva možnosť zmeny režimu na základe hlasovania, nakoľko vie, že rovnú polovicu pacientov tvoria chronickí pacienti. Svoju demokratickú ideu pošliapava kade len chodí.

Kým sestra je z mäsa a kostí, Veľký brat je fiktívny, slúži len ako maskot, ikona totalitnej Strany. Divák ho vizuálne pozná iba zo všadeprítomného vyobrazenia, ktoré zapĺňa nespočetné obrazovky a plagáty. Existuje ale v srdci a duši každého prívrženca režimu. Jeho chladný a vážny výraz má na bezmocné obyvateľstvo Oceánie neporovnateľne väčší vplyv a jeho meno nepopierateľne väčšiu váhu, ako by mal hociktorý iný skutočne žijúci jedinec. Dokonca sa povráva, že Veľký Brat vznikol kombináciou dvoch diktátorov – Hitlera a Stalina. Jeho abstraktná existencia je ale závislá od existencie štátneho zriadenia. 

Obidvoch antihrdinov stmeľuje nielen prívlastok veľký/á, ale i túžba po moci, pokore a zaslepenej poslušnosti, ktorú sa snažia dosiahnuť totalitnou diktatúrou. Režim hlavnej sestry Ratchedovej taktiež funguje na totalitných a nedemokratických princípoch. Svedčí o tom obmedzený prísun cigariet (pripomínajúci zákaz súkromného vlastníctva), zákaz sledovania televízie (porušovanie práv a slobôd človeka) alebo mentálne podmanenie, či vytváranie psychického tlaku (deštrukcia vlastného názoru).