MODLITBA - INTÍMNEJŠIA, AKO NAHOTA PRED KAMEROU

Ovplyvňuje vás miesto nakrúcania pri tvorbe? 

Áno samozrejme. Najskôr mám scenár, od ktorého sa často odchýlim, respektíve obohatím to čo je napísané o... ...Lokácie sú pre mňa dosť dôležité. Tu sa totiž môže situácia zmeniť, vznikajú tu nové nápady na celé scény a to môže scenár do značnej miery ovplyvniť. Rovnako tak aj obsadenie. Keď si vyberiem protagonistu, tak je to človek, ktorý sám niečo prináša. Má charakter, vlastnosti záľuby a časť z toho použijem vo filme. Zrastie to dohromady. Jedna vec je písaný text a druhá je realita a tieto sa navzájom dopĺňajú.

Vaše filmy sú veľmi pesimistické, ukazujú ľudí v...

Veselé majú byť pesničky pre deti (Smiech)

To je pravda...  Ukazujete ľudí vo veľmi ťažkých až tragických situáciách, ale robíte to vždy s dávkou humoru. Je to tiež jedna z vecí, ktoré sa objavia pri nakrúcaní?

Človek vždy nájde to čo hľadá. Keby mi bol vtip-humor cudzí, asi by som ho nenašiel. Hľadám ho lebo som sám taký, a preto ho aj nájdem, ale nie je to humor vopred pripravený a napísaný. Samozrejme, že niektoré scény sú pripravené. Keď si spomeniem na Psie dni, tak scéna, kde starý muž postaví kosačku, aby hneval susedov - tá je vopred pripravená. Ale v Import Export v pasáži, kde sa musí Oľga predstaviť a učiť sa čistiť líške zuby... to je autentické, vyvinie sa to zo situácie a priestoru. Ale kto nehľadá nenájde, a pre mňa je dôležitá tragickosť aj komickosť. Prelínanie medzi nimi. Aby mohol divák sedieť v kine a smiať sa, ale aby ho smiech aj prešiel. To milujem.

Často obsadzujete nehercov, ako s nimi pracujete?

Rovnako ako s hercami. Tu neexistuje žiaden rozdiel.

Vo vašom najnovšom filme Import Export je časť nakrútená v Košiciach, na známom rómskom sídlisku. Ako ste miestnych obyvateľov presvedčili k spolupráci?

Ja ich nemusím presviedčať, hovorím im, čo majú robiť... Od toho som režisér.  Ale..... film je cesta, ktorou sa uberám. Mám scenár, mám takpovediac cestovný poriadok, ale občas sa od neho vzdialim a nájdem niečo iné. A Košice so sídliskom Luník IX som jedného dňa našiel počas rešerší. Šiel som tam, dal som si pivo a po krátkom čase mi boli ponúknuté ženy. Ponúknuté ísť s nimi do postele, na kúpu a tak. Je to samozrejme cudzí svet, svet v ktorom sa človek sám seba pýta, čo to tu je, možno má aj strach. A neskôr som tam šiel znovu a potom aj s hercami. A sledoval som, ako sa v tomto prostredí bude pohybovať Paul Hoffman (predstaviteľ hl. muž. postavy). Ten sa vždy ozbrojil, mal taký strach, že som ho musel pravidelne odzbrojovať.... No a potom sa určí, že postavy pôjdu cez Slovensko, čo tam budú robiť a kde sú vhodné lokácie. 

Pred chvíľou ste spomenuli moment, pri ktorom divákovi prejde smiech. Aký vplyv majú filmy na Váš život?

Na môj život? No rodina musí vždy znášať moje depresie (smiech). Som človek a prežívam a pretrpím to isté, čo divák, vlastne ešte skôr, ako divák, pretože sa emocionálne podieľam na životoch tých ľudí. Inak by som to ani nemohol robiť.

Pracujete s témami ako moderné otrokárstvo, sodomia, závislosť. V Import export je jednou z tém staroba. Veľká časť príbehu sa odohráva na geriatrii. Prečo?

Prečo nie? To je predsa „téma“, nie? Pri písaní scenáru prišla Oľga do Rakúska. Rozmýšľal som čo tu bude robiť, aké príbehy chcem vyrozprávať a napadlo mi, že musí ísť na geriatriu. Stretávajú sa tu najrozličnejšie svety. Cudzinec ide na rakúsku geriatriu. Tu z veľkej časti pracujú cudzinci ako opatrovatelia. V rakúsku prebieha istý čas politická diskusia, keďže desaťtisíce Slovákov a Čechov prichádzajú do rakúska a opatrujú. Čiže je to téma viažuca sa k migrácii a geriatria je samozrejme tabuizovaný svet a myslím, že je veľmi dôležité konfrontovať s tým diváka. Konfrontovať ho s týmto tabuizovaným svetom smrti a umierania. Sú to veci, ktoré ľudia nechcú vidieť.

Akým spôsobom ste pracovali s materiálom z tohto oddelenia. Znova ste nakrúcali aj reálnych pacientov často v dlhých záberoch. Ako určíte hranicu pri momentoch nesúcich v sebe dramatickosť, ako dlhý musí alebo lepšie povedané - smie - byť takýto „záber“?

V konečnom dôsledku posledné rozhodnutie padne v strižni, ale vlastne aj pri nakrúcaní. Na to žiadnu všeobecnú odpoveď nemám. Museli by ste sa spýtať konkrétnejšie.

Napríklad scéna, v ktorej sa starček s obmedzenou schopnosťou pohybu snaží vyzliecť si pyžamo...

Túto pasáž som nakrúcal asi osem, možno desať minúť - vo filme má asi 3 minúty, presne to neviem. Všetky scény musia správne nadväzovať aj po tejto stránke, inak nezapadnú do filmu. To sú také veci..... Všetkých pacientov som poznal, spoznal ich ešte pred nakrúcaním, niektorí aj zomreli. Ale zaoberal som sa nimi koľko dovoľovala situácia, spoznal ich životné príbehy, zvyky. Tieto veci sa dajú z časti kontrolovať, z časti nie. Z časti ani nechcem mať kontrolu a preto aj robím filmy takýmto spôsobom. Pretože chcem, aby mala aj náhoda určitú úlohu.

Zostáva čas už len na jednu poslednú otázku. Hercov aj nehercov vo všetkých Vašich filmoch zobrazujete vo veľmi intímnych-súkromných chvíľach. Čo je pre Vás najintímnejším momentom v živote človeka?

.... modlitba. Tá je ešte intímnejšia, ako nahota pred kamerou.

Ďakujem za rozhovor.