|
Z DOMÁCICH FILMOV SA STÁVA PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER... |
Z DOMÁCICH FILMOV SA STÁVA PODNIKATEĽSKÝ ZÁMER... |
Jeho meno sa neobjavilo v tohtoročných nomináciách na národné ocenenie Slnko v sieti. Stál za kamerou pri filmoch Šeptej, O dve slabiky pozadu, Indián a sestrička, Muzika a naposledy pri českých Karamazovcoch. Má skúsenosti s fyzickou podstatou a negatívnou energiou nemenovaného filmového producenta a sám tvrdí, že po posledných skúsenostiach s produkciou pri výrobe Muziky, bude veľmi dlho rozmýšľať, či prijme ponuku na ďalšiu filmovú spoluprácu v rodnej zemi. Alexander Šurkala.
|
Pracovali ste na niekoľkých projektoch v Českej Republike, kde ste aj študovali (naposledy na Zelenkových Karamazovcoch). V čom je nakrúcanie iné v Čechách od domácich podmienok, ktoré ste zakúsili napríklad pri Nvotovej Muzike?
V prípravných prácach sa väčšinou dohodnete na určitých postupnostiach, no pri samotnej výrobe napokon tomu tak nie je. Až na par svetlých výnimiek, sú rozdiely v produkcii na Slovensku a v Čechách dosť markantné. Bohužiaľ pre slovenský film, sú tie svetlé výnimky len produkcie, ktoré sa zaoberajú výhradne reklamou.
Existujú dva typy produkcií:
Tá prvá sa ešte pred výrobou a po dohode s vami snaží predísť všetkým nečakaným situáciám alebo prípadne, byť na nich pripravená. Je samozrejmé, že niekedy sa stanú veci, s ktorými výrobný štáb v štádiu príprav filmu neráta.
V druhom prípade existujú produkcie, ktoré všetky problémy do posledného okamihu "statočne" zatĺkajú. Pred daný problém vás tá "statočná" produkcia postaví v tom najposlednejšom a najneočakávanejšom okamžiku nakrúcania. Taká produkcia sa spolieha na to, že si nejako poradíte, no a nejako to dopadne. Bohužiaľ, film nie je náhoda, a to je zásadný problém. Ten druhý prípad je na Slovensku bohužiaľ častejší. Vo veľkej miere je to z dôvodu neskúseností produkcie, ktorá sa do filmu pustí a v neposlednej miere našou slovenskou náturou.
Práca na Karamazovcoch bola veľmi náročná a vysiľujúca, ale Peter Zelenka je režisér, ktorý presne vie, čo chce a stojí pri výrobe od začiatku až do samotného konca. Má jasný názor na obrazovú koncepciu, je znalý celého postupu pri výrobe a dokončovacích prácach. Som presvedčený, že Peter by nikdy nedovolil, aby sa jeho film premietal v nedokončenej forme podľa obrazového vkusu, či nevkusu co-producenta projektu.
|
|
Slovenský film zažíva práve po období útlmu akýsi vzostup. Ako to vnímate vy ako kameraman? Dostávate viac ponúk nakrúcať než, povedzme, pred dvomi rokmi? Ako celkovo vnímate situáciu okolo slovenského filmu?
Slovenskému filmu prajem veľa krásnych filmov a producentov, ktorí do filmu investujú najskôr srdcom a až potom ho berú ako podnikateľský zámer. Momentálne mám obavu z toho, že na Slovensku vzniká viacej filmov, ktoré sú práve podnikateľský zámer. Osobne viacej ponúk nedostávam, a musím sa priznať, že po posledných skúsenostiach s produkciou pri výrobe Muziky, budem veľmi dlho rozmýšľať, či prijmem ponuku na ďalšiu filmovú spoluprácu v rodnej zemi.
Čo sú podľa vás hlavné úspechy, ale aj neduhy súčasnej slovenskej produkcie?
Veľkým úspechom je, že sa obnovili zabudnuté filmové profesie, ktoré po roku 1989 doslova vymreli. Veľa technických zložiek sa danú profesiu naučilo vďaka reklamám. To má veľmi pozitívny dopad aj na domáce tvorivé štáby pri výrobe slovenských filmov. Neduhy - podľa mňa, je tu malá konkurencia a mierne povedané – slabá náklonnosť vládnej moci pri vytváraní legislatívnych predpokladov na intenzívnejšie financovanie filmovej tvorby.
Veríte, že sa na Slovensku jedného dňa uživíte iba nakrúcaním filmov, bez práce na reklamách?
Tomu určite neverím a ani sa to nedá takto porovnávať. V celoeurópskom meradle je finančné ohodnotenie filmu voči reklame nezrovnateľné. Pre mňa je hraný film zábava, a skôr potešenie, než práca. Pri výrobe filmu strávite kus života, a keď sa v kine zhasne a diváci sa bavia, to je tá najväčšia odmena.
|
|
Ako vnímate fakt, že ste neboli nominovaný na národné ocenenie Slnko v sieti v kategórii "Najlepší kameramanský výkon"?
Pravdu povediac, vy budete asi vedieť viac, ako ja. Netajím, že by ma zaujímalo, kto v tomto prípade zadáva nominácie na národné ceny a ako to vlastne funguje. Celkom dobrou ukážkou celej situácie je nominácia za najlepší zvuk, ktorú dostal Tom Korn, ktorý sa na filme podieľal až v dokončovacích prácach v Berlíne. Samotný zvukár Róbert Dufek, ktorý film nakrútil a aj dokončil, a ktorý bol dosť nekompromisný voči slovenskej produkcii, nebol spomenutý, tak isto ako ja, ani slovíčkom.. Prečo sa jeho meno nikde neobjavuje, vie len ten, kto robil selekciu tvorcov. Preto sa jeho meno, rovnako ako moje, nikde neobjavuje. No z marketingového pohľadu, by bola hanba, keby film o muzike nemal nomináciu za zvuk. Preto ju dostal štúdiový technik z Nemecka. Nechcem tým znevažovať jeho prácu, ktorú si samozrejme odviedol perfektne. Hovorím to len preto, lebo je nekorektné sa tak zachovať voči p. Dufkovi. Žeby to bola tá naša chýrečná slovenská malosť? Nie neverím, je to len malosť akejsi osoby, ješitnosť ktorej bola dotknutá.
Je pravda, že ste nedali súhlas na distribúciu Muziky, kvôli sporu s producentom filmu?
Bohužiaľ áno, sú za tým nevyriešené finančné pohľadávky z mojej strany, ktoré slovenský producent do dnešného dňa nesplnil, a neoprávnene nakladá s mojimi autorskými právami k filmu. Preto sa pýtam, je to na Slovensku normálne, aby sa nad takýmto prístupom človek musel povzniesť a prípadne sa ho v budúcnosti vyvarovať? V prvopočiatku som cítil potrebu riešiť problém právnou cestou, no s pribúdajúcimi mesiacmi som stratil chuť vypisovať si s producentom doporučené listy, a začal som myslieť na ďalšie príjemnejšie projekty.
Práca ktorého slovenského kameramana (z minulosti či prítomnosti) vás nejakým spôsobom ovplyvnila, či vám je blízka?
Mám rád prácu Martina Štrbu, a veľmi sa teším na jeho nový film Deti noci.
Ďakujem za rozhovor.
