|
SLEPÉ LÁSKY SME NEROBILI PRE PENIAZE... |
SLEPÉ LÁSKY SME NEROBILI PRE PENIAZE... |
V slovenských médiách sa idú v posledných dňoch doslova pretrhnúť v tom, kto prinesie viac informácii o našom aktuálne najúspešnejšom a zároveň najkvalitnejšom filmovom titule Slepé lásky debutujúceho režiséra Juraja Lehotského. Komerčné televízie informujú o štylizovanom artovom dokumente s „prehľadnosťou“ im vlastnou a verejnoprávna televízia dokonca uviedla, že slovenská premiéra Slepých lások bude tento štvrtok. Škoda, že u nás je to tak – o film, ktorý prišiel do tuzemských kín pred dvoma mesiacmi sa väčšina médii začala zaujímať, až keď zaujal stovky divákov na filmovom festivale v Cannes. Ale vďaka aj za to. Do dnešných dní si Slepé lásky pozrelo v našich kinách okolo štyri-tisíc divákov, čo je na hodnotný dokumentárny film vynikajúci výsledok. A nie len o tom sme porozprávali s jeho producentom a talentovaným filmárom Markom Škopom (Iné svety)
Hneď na úvod tá hádam najaktuálnejšia otázka: ako z postu producenta hodnotíš svoju (a tvojich spolupracovníkov) účasť na festivale v Cannes?
Úspech pre film, najkrajšie poďakovanie všetkým autorom, ktorí sa na ňom podieľali, samozrejme na prvom mieste režisérovi Jurajovi Lehotskému, ale aj kameramanovi Jurajovi Chlpíkovi, scenáristovi Marekovi Leščákovi a strihačovi Františkovi Krähenbielovi. Nebolo by to úplné bez Jána Meliša, spoločníka z Artilerie, ktorý je veľmi podstatnou zložkou producentskej fázy tvorby Slepých lások. Výber filmu do Cannes a jeho veľmi pozitívne hodnotenie by mohlo napomôcť otvoriť nové cesty a umožniť predovšetkým Jurajovi robiť ďalší film.
|
Festival bol pre vás najmä o práci, podpísali ste niekoľko zmlúv so zahraničnými distribútormi. V čom sú podľa teba najväčšie rozdiely medzi domácim a medzinárodným „filmovým biznisom“?
Rozpočet nášho filmu sa s inými, ktoré sa v Cannes premietali, nedá porovnávať, tobôž už hovoriť o nejakom biznise. Cena, ktorú film dostal, je od artových kín. Film bude mať artovú, tzv. nekomerčnú distribúciu! To chcem zdôrazniť hlavne v súvislosti so slovom biznis. Film sa nerobil pre peniaze a ani z nás nebudú boháči.
Prečo podľa teba zabodoval práve dokumentárny film? Bola to silná univerzálna téma alebo niečo celkom iné?
Univerzálna téma, dobrí protagonisti, ktorým patrí obrovská vďaka, a určite aj emocionálny prístup a pôsobenie, ktoré divákmi pohne. Juraj má talent na drobné detaily, zmysel pre humor a absurditu, ale hlavne „srdiečko“, dúfam, že to nevyznieva pateticky.
Slovenskí tvorcovia nie sú za hranicami príliš známi, no podľa správ, ktoré vychádzali počas vášho pobytu na festivale ste sa s nezáujmom zo strany návštevníkov nestretli; Slepé lásky boli dokonca nominované na Zlatú kameru. Čo pre teba znamená možnosť konfrontovať sa so svetovou filmárskou špičkou?
Opäť úspech. Zaplnené kino. Potlesk po stojačky. Výborné recenzie na film vyšli vo všetkých troch mega časopisoch - Variety, Screen a Hollywood Reporter. To je viac, než sme si mohli priať v najtajnejších snoch. Znamená to pre nás iba jedno, že sa treba snažiť robiť čo najlepšie aj naďalej.
Iba prednedávnom sa naši dokumentaristi prihlásili s výzvou adresovanou rade STV. Ako vnímaš ako producent a režisér postoj Slovenskej televízie k pôvodnej dokumentárnej tvorbe?
Vlažne.
Čo je na produkcii dokumentárnych filmov na Slovensku najťažšie, s akými problémami sa stretávaš najčastejšie?
Problémy sú s financovaním, ale to je všade na svete. Určite by sme boli radi, keby domáca televízia verejnej služby podstatnejším spôsobom podporovala vznik autorských kreatívnych dokumentov. Dúfam, že raz príde, čas, keď sa takouto slobodnou tvorbou bude dať na Slovensku aj uživiť, zatiaľ to tak nie je. No aj tak sú v konečnom dôsledku najdôležitejšie filmy.
Ďakujeme za rozhovor.
