KNIHA VS. FILM: PREDČÍTAČ

Bernhard Schlink je vo svojom povolaní sudcom a profesorom právnickej univerzity, ktorý zároveň presedláva na spisovateľskú stoličku. Hádam jeho najznámejším dielom je práve opisovaný titul. Ten sa ako prvá nemecká kniha ocitol na liste bestsellerov v New York Times.

Ako nadšenec témy druhej svetovej vojny ju zakomponoval aj v románe The Reader, ktorý paradoxne do  momentu odhalenia, nevzbudzuje dojem vojnového diela. Skôr hľadá odpoveď, či je vôbec láska ohraničená (či už vekom alebo zrelosťou) a aký mala vplyv táto vtedy tabuizovaná téma na fašizmom postihnutú nemeckú spoločnosť. 

Stephen Daldry bol presvedčený o sfilmovaní The Reader už v 90-tych rokoch, no autorské práva mu dovolili zrealizovať film až o pár rokov neskôr. Vytvoril dvojhodinové dielo s obsadením jedinečnej Kate Winslet (s tohtoročným Oscarom za najlepší ženský herecký výkon), ktorá sa po výkone v Revolutionary Road opäť zaskvela na plátne po boku, doteraz neobjaveného, Davida Krossa.

Keď som čítala úvod,  predstavila som si vážne chorého malého chlapca nesmelo utekajúceho zo školy a príde mu nevoľno pri rodinnom dome na vidieku. Začala som pozerať film a vidím, ako v daždivom počasí vracia teenager na ulici v meste. To je ten úžasný rozdiel medzi vnímaním knihy a filmu.

Ďalší okázalý rozdiel je vidieť v tom, ako sa v jednej scéne stretli zavčasu v električke. V knihe ide o vopred dohodnuté "rande“, no vo filme to vyzerá na mladíkovu spontánnu túžbu vidieť Hanu (ako revízorku) v práci. Onedlho sa vytratí bez jediného slova a necháva po sebe "prázdneho“ milenca. V knihe je krásne vystihnuté jej zjavenie Michaelovi na kúpalisku. Táto istá scéna je aj vo filme, ale ukrátená o obraz Hany, čo je podľa mňa náramná škoda.

Tak ako bol spisovateľ študentom práva, aj svoju postavu Michaela poveril rovnakou cestou vrátane štúdie nacistických zločinov. Práve pasáž debatujúcich mladých učňov pri analyzovaní obvinenia Hany Schmitzovej v posluchárni je ďalším odklonom od knihy. Zaujímavé je aj to, že Michael si pýta životnú radu nie od svojho otca – filozofa, ako je to v knihe, ale od univerzitného profesora.
 
Rozdiely, či už väčšieho alebo menšieho rázu, sú pri porovnávaní dvoch rôznych médií stále. A to nielen z pohľadu konkrétnych výkonov, či scén, ale predovšetkým z dvoch subjektívnych pohľadov – čitateľa a diváka. Filmové spracovanie je síce dielom úspešného režiséra, ale naplní "divácky pohár“ skôr do poloprázdna, ako poloplna.