|
MÁTE ČAS NA CESTU ČASOM? |
MÁTE ČAS NA CESTU ČASOM? |
Zhruba pred rokom sa asi John Cusack dal dokopy s partiou kamošov, dali v kine Vo štvorici po opici, doma ešte prídavok v podobe Blu-ray projekcie Znovu 17, dobre sa strieskali chlastom a potom zbúchali za noc bláznivý scenár o tom, čo by sa stalo, keby sa aj oni vrátili do 80. rokov a poriadne to tam rozbalili.
Ťažko povedať, či sa taká párty skutočne udiala, ale na jednej podobnej sa začína odohrávať dej novej bláznivej komédie To bol teda zajtra žúr. Štvorica kamošov v strednom veku sa rozhodne odpáliť najväčší večierok na staré kolená v snahe zaspomínať si na svoje študentské časy – ale úderom osudu sa dostáva do roku 1986 a naplno si môžu vychutnať znovu to čaro osemdesiatych rokov. Je to spočiatku nezvyk a zvláštny pocit uvedomiť si, že mobil ešte poriadne neexistuje, tie pipky naokolo sa obliekajú úplne hrozne a aj tá muzika má iné grády – ale žúrovať sa tu dá ešte lepšie ako tam ďaleko v budúcnosti. Nájde teda party kvarteto svoj zmysel života v minulosti?
|
|
|
Dobrá otázka, náročná odpoveď. To bol teda zajtra žúr je "švanda", ktorá sa síce vracia o dva tucty rokov vzad, ale v skutočnosti jej chýba poriadny kus originality a svoje dianie si vyskladá akoby z celých troch dekád tínendžérskych či párty komédií. Úvod je takmer nuda a prvých 25 minút si musíte skôr zvykať na nie príliš sympatickú štvoricu (Cusack ujde, ale niektorí jeho kumpáni ani nie, sú to len trosky pred štyridsiatkou). Postupne sa chytia a začnú plodiť dobré jednovetné frky i situačné gagy vhodné na silené vychutnanie. Základ humoru spočíva v očakávanej paródii ústredných „eighties“, čo je dobrý krok. Cusackova družina totiž nešetrí na minulosti vôbec nič – oblečenie, celkovú vizáž, popkultúrne odkazy (jasné, dôjde aj na kráľa popu a jeho odlišnú farbu pleti, ale aj Super Maria či seriál Alf). No nad ich snahou visí obrovský tieň kultu Návratu do budúcnosti, ktorý sa hral s hrdinami oveľa lepšie. Korelácia s osemdesiatymi rokmi tu funguje a bolo by to ako-tak zábavné sledovanie nebyť postupnej vyčerpanosti a otrepanosti gagov.
Pretože si scenáristi odskočili aj na finále deväťdesiatych rokov, hojne sa inšpirovali fekálnymi či ťažkými tínendžerskými komédiami a la Prci, prci, prcičky a naordinovali tu dosť neprístupný humor, kde sa to telesnými tekutinami len tak hemží. Iste, od čias nagelovanej Mary sme na veľa zvyknutí, ale zatiaľ čo klátiť micky príde ešte mnohým vtipné (a v podaní Cusacka a spol. vhodne trápne), nejedna šabľa hrdinu vás núti skôr odvrátiť zrak a znížiť hodnotenie. Škoda, čerpanie 90. rokov vychádza úplne mimo a nie je žiadnym prínosom.
|
|
|
Padne teda celkom vhod, že celou líniou sa viaže aj snaha okopírovať minuloročný hit Vo štvorici po opici a priniesť štvoricu rozličných a totálne uletených charakterov. Lenže tam kde minulý rok prišla nespútaná a často originálna zábava už od prvých minút, tu sa rýchlo objavia dve slabiny – množstvo vtipov poznáme a ani ich vypointovanie nesadne vždy vhod. A štvorica postáv nie je vlastne s výnimkou Cusacka vôbec sympatická a scenáristicky ani príliš ošetrená, čo je výsostne chyba, ktorá sa nemala stať. Lebo ako držať palce a zažívať aj trápne gagy s niekým, komu ich aj tak (hoci škodoradostne prajete)?
To je teda zajtra žúr je teda dosť nevyrovnaná komédia. Začína slabo a dlho sa hľadá, no keď už rozbalí tú salvu paródie a gagov na adresu osemdesiatych rokov, môže byť príjemne blbá. Späť na zem ju vzápätí zrazí hrubozrnný humor a slabšia zostava chlapíkov, takže výsledné hodnotenie osciluje okolo priemeru. Pre fanúšikov 80. rokov akurát päťka, pre ostatných bod až dva nadol.
