TV TIPY 6.10. - 12.10. 2014

8.10.
Streda

19:25 Utajený (Caché), Francúzsko, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, 2005 (Film+)
Mnohými prestížnymi cenami ovenčená snímka filmového velikána Michaela Hanekeho diváka vtiahne do znepokojujúceho príbehu manželského páru (Juliette Binoche, Daniel Auteuile), ktorému sa začne rozpadať ich doposiaľ ideálne nažívanie. Celý rozklad spustí jeden videozáznam doručený anonymom. Tajomné a zlovestné odkazy postupne naberajú na obrátkach a vťahujú do minulosti, ktorá mala byť zabudnutá. Anonym vypustil na svetlo sveta hrdinovo podvedomie a všetko, na čom si zakladal, sa začína rozpadať. Tajuplný, náznakový a hlboko psychologický ponor do útrob navonok spokojného človeka sa ako vo väčšine Hanekeho prípadoch mení na čudesnú a zvrátenú hru s vlastnou odvrátenou stránkou osobnosti a odkrýva skryté a utajované činy z dávnej minulosti.

22:00 Pianistka (La pianiste), Francúzsko, Rakúsko, 2001 (Film Europe)
Hanekeho večer pokračuje rovnako znepokojivou a ešte zvrátenejšou Pianistkou. Cez deň seriózna konzervatívna profesorka klavíra, večer perverzná masochistická zvrhlíčka ukájajúca svoje chúťky v obchodoch s pornom. Šokujúcej snímke poslúžila knižná predloha Hanekeho rodáčky Rakúšanky Elfriede Jelinek. Žena s narušeným citovým a sexuálnym životom nedokáže nadviazať zdravý a plnohodnotný vzťah. Ponorená do svojej zvrátenosti márne hľadá cestu do konvenčného a racionálneho vzťahu. Isabelle Huppert dokázala s kamennou tvárou a jemnými náznakmi temnej náruživosti odohrať veľmi silné scény, ktoré jej ako aj hereckému partnerovi Benoîtovi Magimelovi právom priniesli ocenenie na festivale v Cannes. Haneke takisto neobišiel naprázdno a odniesol si Veľkú cenu poroty.


9.10.
Štvrtok

20:20 Lautrec, Španielsko, Francúzsko, 1998 (ČT Art)
Životopisná snímka sprostredkúva hodnoverný portrét hendikepovaného umelca, súčasníka Van Gogha, Gauguina, Moneta, Pissara a ďalších impresionistov a postimpresionistov. Henri de Toulouse- -Lautrec (1864-1901) žil na rozhraní dvoch protikladných svetov, z ktorých ho viac lákal práve ten špinavý, hriešny a zároveň taký inšpiratívny. Hoci pochádzal z aristokratického rodu, oddal sa životu parížskych bordelov a kabaretov, kde cítil skutočnú vôňu existencie. Jeho spôsob vnímania reality bol však priveľmi intenzívny na to, aby dokázal ustáť všetky neduhy nižšej spoločenskej vrstvy.

10.10.
Piatok

19:35 Kráľovská aféra (En Kongelig Affӕre), Dánsko, Švédsko, ČR, 2012 (Film Europe)
V našich zemepisných šírkach neznámy príbeh, no v Dánsku jedna z najznámejších udalostí, ktorá sa stala súčasťou školských osnov. Nešťastný príbeh osudovej lásky ako i cesta k politicko-spoločenským zmenám inšpirovala vyše 15 kníh a stala sa námetom aj pre balet a operu. Na film sa však čakalo až do roku 2012. Dánsky scenárista a režisér Nikolaj Arcel sa ho napokon rozhodol zvečniť aj na plátne. Nadčasový historický príbeh plný fatálnosti a melodramatickosti navyše nakrútený osvedčenou severskou optikou zaručuje veľký filmový zážitok. Vysokorozpočtová dráma je síce i kostýmovou prehliadkou, no režisér a scenárista v jednom dbal na drobnokresbu charakterov ako aj na citlivú a hĺbkovú sondu do duší postáv a motívov ich konania. Mads Mikkelsen ako vo väčšine svojich filmový úloh exceluje a diváka jeho charizma pohltí rovnako ako kúzlo mladej švédskej herečky Alicii Vikander. Popri zaľúbenej dvojici sa skvele chopil úlohy narušeného kráľa Mikkel Boe Følsgaard, ktorý vyfasoval mnohé filmové ocenenia. Dánska koprodukčná snímka sa z 90 % nakrúcala v Čechách a vo vedľajších úlohách sa objavili mnohí českí herci.

22:00 Annie Hall, USA, 1977 (Dvojka)
Vtip a irónia skoncentrovaná v jednom z najlepších filmov Woodyho Allena, ktorý rozohráva celkom jednoduchý príbeh lásky Alvina SIngera a vidieckej dievčiny z amerického stredozápadu. Jednoduchá je však len zápletka, forma nadobúda sofistikovanejšiu interpretáciu rozvíjajúceho sa vzťahu so všetkými prekážkami v súlade so zložitým charakterom Allenovho alter ega. Newyorský lokálpatriot sa s divákom pohráva a interaktívne ho zapája do jeho príbehu. Stiera filmovú realitu pohľadom do kamery, diskusiou s divákom, používa animácie i titulky. A vysvetľuje, čo si postavy myslia. Annie Hall získala Oscara za najlepší film, ženský herecký výkon, réžiu, scenár a bola nominovaná za mužský herecký výkon.

22:50 V žiari noci (In the Heat of the Night), USA, 1967 (ČT2)
Piatimi Oscarmi ocenená krimidráma v titulných rolách so Sidney Poitierom a Rodom Steigerom si vzala na mušku skrytý ako i otvorený rasizmus a predsudky v policajných radoch. Mestečko Sparta v štáte Mississippi mohlo mať novú továreň. Chcel ju postaviť bohatý podnikateľ Colbert. Toho však jednej noci nájdu mŕtveho. Miestny policajný náčelník Bill Gillespie podozrieva z vraždy mladého černocha. Pri výsluchu vyjde najavo, že černoch menom Virgill Tibbs je takisto policajt. A práve jeden z najlepších expertov na vraždy. Gillespie je rovnako ako väčšina južanov rasista, a preto odmieta ponuku nadriadeného, aby mu Tibbs pomohol s vyšetrovaním. Nakoniec je však svojimi nedostatočnými skúsenosťami prinútený prijať jeho ponuku a bude viac než prekvapený, akú podporu v Tibbsovi nájde.


11.10.
Sobota

21:55 Jules a Jim (Jules et Jim), Francúzsko, 1962 (Dvojka)
V Paríži sa na počiatku 20. storočia zamilujú dvaja priatelia Jules a Jim do jednej ženy. V tom čase si Katty vyberie Julesa. Po 1. svetovej vojne sa všetci znova stretávajú v Nemecku a ona v sebe objaví novú lásku, tentoraz k Jimovi. Snímka rozpráva príbeh troch priateľov, ktorí bojujú s citmi a pocitmi, ale ich priateľstvo je silné a postupom času sa čoraz viac upevňuje, pretože hrdinovia sa rokmi stávajú múdrejšími a skúsenejšími. Pôvodne filmový kritik a vášnivý cinefil François Truffaut sa rozhodol sfilmovať román Henriho-Pierra Rochého, čím vznikol priestor pre hlboké dielo lásky, milostnej vášne i existenciálneho utrpenia. Truffaut presahuje experimentálnu rovinu francúzskej Novej vlny a film je čitateľný aj pre širšie divácke spektrum. Nemalú zásluhu na hodnote filmu má i typická truffautovská femme fatale v podaní Jeanne Moreau ako i jej partneri Oskar Werner a Henri Serre.

22:30 Neviditeľná (Die Unsichtbare), Nemecko, Francúzsko, 2011 (Jednotka)
Plachá a citovo uzavretá adeptka herectva Fine bojuje so všeobecným presvedčením svojho okolia, že je nevýrazná a neoplýva dostatkom talentu. Renomovaný režisér ju však obsadí do titulnej roly svojho predstavenia Camille. V jej zraniteľnosti vidí kvality, ktoré sa zhodujú s jeho predstavou hlavnej hrdinky a čoraz krutejšími spôsobmi ju núti zostupovať hlbšie a hlbšie k osobnej tragédii, aby dosiahla čo najintenzívnejší herecký výkon. Fineina túžba po stotožnení sa so sexuálne aktívnou extrovertkou Camillou vedie takmer k deštruktívnemu správaniu. Filmová rola je postavená na bolesti tela a duše a pre Fine je zároveň terapiou. Herečka Stine Fischer Christensen získala cenu za najlepší ženský herecký výkon na 46. ročníku Filmového festivalu v Karlových Varoch.

23:10 Blue Valentine, USA, 2010 (ČT1)
Michelle Williams a Ryan Gosling excelujú v dramatickej snímke o nájdenej a stratenej láske dvojice, ktorá čelí vzťahovým a citovým problémom. Nesúlad vyvierajúci s rozdielnych pováh a životných priorít vyústi do konfliktov. Dojímavý, hlboko sa zarývajúci portrét vzťahu nenechá chladným vnímavého diváka a prenesie naňho pocity intímneho vykreslenia súžitia manželov na pokraji krízy. Detailná sonda plná ľudskosti a partnerských nuáns si vyslúžila množstvo filmových ocenení a režisér Derek Cianfrance si postupne získava renomé zásadného tvorcu.

0:30 Životy tých druhých (Das Leben der Anderen), Nemecko, 2006 (Nova Cinema)
V celovečernom debute sa nemecký režisér Florian Henckel von Donnersmarck s pomocou historikov a ľudí so skúsenosťami z fungovania komunistickej tajnej služby Stasi zameral na neľahké obdobie existencie v socialistickom východnom Nemecku. Výsledkom jeho úsilia je výnimočný obraz surovej atmosféry NDR v chladných odľudštených farbách totalitného režimu a jeho krutých praktík. Témou a ladením vybočuje z radu prevažne komediálnych filmov, ktoré sa týmto obdobím zaoberali (Good bye, Lenin!). Ide nielen o intenzívnu a pôsobivú drámu, ale zároveň o dojemný milostný príbeh. Silu príbehu umocňuje prostredie pôvodných archívov tajnej služby Stasi, v ktorých sa veľká časť snímky nakrúcala. Kvalita filmu bola v roku 2007 okrem mnohých iných ocenení korunovaná Oscarom za najlepší cudzojazyčný film a porazil tak dokonca i favorizované snímky Faunov labyrint Guillerma del Tora a Volver Pedra Almodóvara.

12.10.
Nedeľa

20:20 Mliečna cesta (La voie lactée), Francúzsko, Nemecko, Taliansko, 1969 (ČT Art)
Film, ktorý dopĺňa cyklus Buñuelových filmov – Nazarin, Viridiana, Šimon na púšti – venovaný témam dotýkajúcim sa náboženských otázok. Hoci Buñuel do tohto filmu vkladá rozpravy o šiestich základných cirkevných dogmách a ich heretických degradáciách a prvýkrát tak prechádza na pole teológie, neznamená to však, že teologizuje. O východiskách viery sa nesnaží podať bližšiu, súvislejšiu informáciu. V Mliečnej ceste sa o dogmách diskutuje v málo prehľadných útržkovitých dialógoch, zámernom znejasnení, ktorým sa demonštruje, že tu nejde o detailné porozumenie, ale o sarkastický, vopred hotový súd nad úlohou náboženskej dogmatiky v európskych dejinách. Svet dogmy však zároveň dostáva šancu odkryť aj svoju príťažlivú a v Buñuelovom rúhavom pohľade poeticky humornú kvalitu.

22:00 Lesné jahody (Smultronstället), Švédsko, 1957 (Film Europe)
Snímka predstavuje veľmi osobnú autorskú výpoveď Ingmara Bergaman, ktorá musela vzniknúť, aby tvorca rovnako ako hlavný hrdina Borg v podaní Victora Sjöströma dosiahli psychickú úľavu. Tento významný švédsky režisér a herec prijal Bergmanovu ponuku zahrať si úlohu, v ktorej dožíva aj svoj vlastný život. Samotársky profesor Borg má zvláštny sen. Sen, ktorý prežil samotný Bergman a inšpiroval ho k nakrúteniu osobnej snímky. Temná symbolika a surrealistické záhrobné rekvizity akoby predznamenávali blížiacu sa smrť. Borg však musí skôr, ako zomrie, splatiť dlh životu. Motív sna tu funguje ako spúšťač k namáhavému zostupu do vnútra na ceste ku skutočnému sebapoznaniu a prehodnoteniu doterajšej existencie.