TV TIPY 11.11. - 16.11. 2014

11.11.
Utorok

22:15 Žert, ČR, 1968 (ČT2)
Jeden z najznámejších filmov 60. rokov vychádza z rovnomenného románu Milana Kunderu. Dej sa sústreďuje na fakt, že nová krivda neprekryje krivdu starú. K takémuto mravnému vytriezveniu dospeje hlavný hrdina, ťažko postihnutý stalinistickými represiami, keď sa po rokoch pokúsi aspoň sprostredkovane pomstiť pôvodcovi svojho pádu. Režisér Jaromil Jireš postihol kruté pomery v pracovnej vojenskej jednotke na začiatku 50. rokov i uvoľňujúce sa spoločenské ovzdušie o 15 rokov neskôr.

22:50 Projekt Frankenstein (Szelíd teremtés – A Frankenstein terv), Maď/Nem, 2010 (ČT Art)
Variácia maďarského režiséra Kornéla Mundruczó (Delta, Biely boh) na gotický román Mary Shelley predstavuje svoje monštrum v celkom inej podobe. 17-ročný mladík sa po rokoch vracia domov, no čaká ho jedine nevôľa a matkino odmietnutie. Čistou náhodou sa dostane k filmu, ktorého režisérom je jeho biologický otec. Netušiac o vzájomných väzbách mladík režiséra zaujme. Nasledujú však dramatické udalosti, ktoré zmaria všetky plány. Režisér Mundruczó si v snímke zahral i postavu režiséra, ktorý splodil vraždiace monštrum. Oboch teraz čaká cesta vykúpenia.


12.11.
Streda

20:20 Muž v tieni (The Ghost Writer), Francúzsko, Nemecko, GB, 2010 (Jednotka)
„Najväčšia lož je ukrytá pod tisíckami malých právd“. Snímka od oscarového režiséra Romana Polanského rozpráva príbeh mladého spisovateľa, ktorý dostane lukratívnu ponuku spísať memoáre bývalého britského premiéra. Má byť len „duchom“ v úzadí, ktorý vytvorí celistvú mozaiku o živote Adama Langa. Fakt, že jeho predchodcu stáli memoáre život, ho nijak neodradil, no čoskoro sa jeho úloha začína komplikovať. Vynára sa čoraz viac otázok a ich odpovede ho vedú k utajovaným skutočnostiam. Spisovateľ rýchlo pochopí, že vie viac, ako by mal, a že expremiérova minulosť skrýva tajomstvá, ktoré majú silu a moc zabíjať. Snímka nakrútená podľa románu britského autora bestsellerov Roberta Harrisa s názvom The Ghost využíva hitchcockovské prostriedky. Mysteriózne prvky a postavy vystupujú z úzadia a ponúkajú napínavý a tajomstvom zahalený príbeh. Samotná kniha vyhrala hlavnú medzinárodnú cenu za najlepší triler roku 2008. Film nasledoval jej úspech a dohromady získal 26 medzinárodných filmových ocenení.

22:30 Zbehovia a pútnici, SR, 1968 (Dvojka)
Štylizované temné dielo Juraja Jakubiska rozdelené do troch poviedok podáva apokalyptický obraz troch vojen. Prvý príbeh Zbehovia rozpráva o vojenskom zbehovi, ktorý prenáša krutosť z bojiska aj do zázemia. Druhý príbeh Dominika predstavuje zákon, ktorým si ľudia ospravedlňujú svoje činy, a tretí s názvom Pútnici zobrazuje víziu života vo svete zničenom atómovou bombou.

22:35 Mesto (The Town), USA, 2010 (Nova)
Ben Affleck ako režisér zaujal už minimálne dvakrát (Zbohom, baby, Argo). Snímka, v ktorej si aj zahral hlavnú rolu, síce nepatrí k tomu najlepšiemu, no za pozornosť určite stojí. Podobne ako vo filme Zbohom, baby sústredil dej do svojho rodiska Bostonu, kde sa odohrá príbeh morálnej rozpoltenosti a lojality. Doug MacRay patrí ku skupine lupičov, čo vykrádajú banky. Pri jednej vlámačke vezmú aj rukojemníčku, ktorá Dougovi padne do oka. Odrazu stojí pred ťažkou voľbou, ktorá môže všetko zmeniť.


13.11.
Štvrtok

20:20 Hilda (Hilde), Nemecko, 2009 (ČT Art)
Životný príbeh Hildegard Knef bol bohatý na vzostupy a pády, ale i na veľké dejinné udalosti. Hilda chcela byť od mladosti herečkou, čo sa jej nakoniec aj splnilo. Žiaľ, stalo sa tak na začiatku 40. rokov v nacistickom Nemecku. Počas štúdií sa zoznámila s ríšskym dramaturgom Ewaldom von Demandowskym a stala sa jeho milenkou. Keď bola nemecká vojnová mašinéria v poslednom ťažení, zúčastnila sa spolu s ním obrany Schmargendorfu a následne ju zajala Červená armáda. Po prepustení zo zajateckého tábora sa vrátila do Berlína a začala sa znovu venovať divadlu. Vďaka Erichovi Pommerovi, uznávanému nemeckému producentovi, nadviazala na svoju filmovú kariéru a stala sa skutočnou hviezdou. A to bol len začiatok jej turbulentného života.

21:35 Taxikár (Taxi Driver), USA, 1976 (Cinemax)
Dnes už klasické filmové dielo, ktorého tvár nesie Robert De Niro a rukopis Martin Scorsese, je najmä latentnou obžalobou vojny, čo dokáže z mladého muža urobiť trosku neschopnú začleniť sa do spoločnosti. Travis Bickle je žijúcou obeťou vojny vo Vietname. Trpí nespavosťou a tá zapne v jeho nervovom systéme červenú kontrolku, ktorá vyústi do iracionálnych skutkov. Frustrácia a dlhodobé traumy silnejú a vedú k radikálnemu zavŕšeniu. Scenárista Paul Schrader napísal scenár za pár dní a k jeho napísaniu ho viedla vlastná skúsenosť po prisťahovaní do Los Angeles. Mal obdobné pocity ako hlavný antihrdina Taxikára.


14.11.
Piatok

20:20 Hugo a jeho veľký objav (Hugo), USA, 2011 (Nova)
Piatimi Oscarmi ocenená pocta filmovému umeniu má rovnakého menovateľa ako Taxikár. Hugo vzišiel z rúk tvorcu a cinefila s encyklopedickými znalosťami o filme Martina Scorseseho. Hravé, nápadité, vizuálne bohaté i pútavé dielko pre malých i veľkých prináša príbeh chlapca-siroty Huga, ktorý žije ako tulák na parížskej stanici. Jediné, čo mu po otcovi zostalo, je robot s kľúčovou dierkou v tvare srdca. Na stanici predáva svoje mechanické hračky muž, ktorého vnučka celkom „náhodou“ vlastní kľúč od srdca malého robota. Rozlúštenie celej záhady je na dosah.

22:00 Tiene a hmla (Shadows and Fog), USA, 1991 (Dvojka)
Mysteriózna krimidráma podľa Woodyho Allena s Woodym Allenom v hlavnej úlohe. Z nočnej hmly sa vynára prízrak vraha hľadajúceho ďalšiu obeť. Úradníka Kleinmana zobudí niekoľko mužov, ktorí chcú vraha dolapiť. Prikážu Kleinmanovi, aby sa k nim pripojil. Vydesený muž zúfalo blúdi hmlou bez toho, aby vedel, čo vlastne od neho chcú. Najviac sa obáva toho, že stretne svojho šéfa, ktorý má rozhodnúť o jeho povýšení. Nasleduje množstvo neuveriteľných príhod, náhod a zhôd okolností, čo roztočia kolotoč allenovských „zmysluplných“ absurdít.

00:40 Tenká červená línia (The Thin Red Line), USA, 1998 (Plus)
Meditatívnu snímku o dualite bytia, kráse života a prírody v kontraste s vojnovým besnením zobrazeným v tých najnaturalistickejších farbách nakrútil režisér Terrence Malick po 20-ročnej prestávke a vyslúžil si za ňu 7 nominácií na Oscara a Zlatého medveďa na Berlinale. Príprava filozoficko-vojnového filmu s morálnym posolstvom o nezmyselnosti vojny trvala 10 rokov a pôvodná verzia sa vynímala 6-hodinovou stopážou. Názov pochádza zo správy vojnového reportéra z roku 1854, ktorý použil výraz „Tenká červená línia“ na označenie britských vojakov v červených uniformách zmasakrovaných vďaka nezmyselnému rozhodnutiu velenia. Príbeh o bitke o Guadalcanal počas 2. svetovej vojny vystihuje paralelu s pacifistickým zmýšľaním záhadného režiséra, ktorý odmieta akúkoľvek publicitu.


15.11.
Sobota

20:00 Pred polnocou (Before Midnight), USA, 2013 (HBO)
Richard Linklater zosobňuje výnimočný zjav amerického nezávislého filmu. Tento rok ohromil kritikov i filmových fanúšikov časozberným hraným filmom Chlapčenstvo. Rok pred tým mala premiéru zatiaľ posledná časť trilógie Pred polnocou. Predchádzali jej snímky Pred úsvitom (1995) a Pred súmrakom (2004), ktoré takisto nesú známky časozberu. V deväťročných intervaloch sa autorský režisér zameral na vzťah dvojice Francúzky Celine (Julie Delpy) a Američana Jesseho (Ethan Hawke). Od romantického zoznámenia vo vlaku na ceste do Viedne, cez opätovné stretnutie v Paríži, až po zrelý vzťah manželského páru. Zrelosť je však vystavená veľkej skúške, keď na spoločnej dovolenke bilancujú minulosť i nenaplnené sny a ideály.

22:00 Kawasakiho růže, ČR, 2012 (Dvojka)
Kawasakiho růže ako najzložitejšia japonská papierová skladačka je metaforou spletitého príbehu, ktorý plynie do jasného záveru. Bolestná téma, ktorá sa dotkla priamo alebo sprostredkovane mnohých. Mnohí spomínajú na minulosť s trpkou príchuťou. Spomienky, ktoré často vyryli jazvy nielen do duše, ale i do tela. Príčina týchto bolestí tkvie práve v krutých podmienkach minulého režimu na čele s ŠtB, dôsledkom čoho sa aj cnostní ľudia menili na udavačov a judášov. Príbeh zo súčasnosti otvorí dvere do minulosti a vytvorí mrazivý prievan, ktorý prevetrá i preverí každého. Morálne autority odrazu padajú na dno a štvanci vystupujú na piedestál. Hřebejk a Jarchovský znova vyrukovali s emocionálne nabitým príbehom, v ktorom na pozadí praktík minulého režimu vystupujú do popredia i zložité ľudské vzťahy poznačené závisťou, nenávisťou a pocitom menejcennosti, výsledkom ktorých nie je túžba po spravodlivosti, ale nezmyselná túžba po pomste.

23:35 Americké graffiti (American Graffiti), USA, 1973 (ČT2)
Film režiséra Georgea Lucasa zachytáva atmosféru začiatku 60. rokov minulého storočia, obraz mladej generácie a koniec jej detstva. V čase svojho uvedenia snímka zaujala prelínaním niekoľkých príbehov, jemným humorom i nostalgiou. Skupinka študentov z malého mesta má pred sebou posledný deň prázdnin. Dvaja z nich sa chystajú na univerzitu, ďalší narukujú na vojnu, iní vôbec netušia, kam sa budú uberať. Dej kulminuje uprostred noci plnej živelnosti, krátkych okamihov lásky, naháňačiek v aute i problémov s políciou.


16.11.
Nedeľa

20:00 České století, ČR, 2013 (ČT1)
Televízny cyklus prichádza s novým pohľadom na kľúčové okamihy moderných dejín od vzniku Československej republiky v roku 1918 až po jej rozpad v roku 1992. Autori seriálu nehodnotia udalosti, ale zaujíma ich osobný príbeh hlavného aktéra doby. Sústredili sa na napínavé konflikty, ktorých vyvrcholenie ovplyvnilo históriu českého i slovenského národa. Interpretujú tak zásadné historické okamihy novodobých dejín optikou možných motivácií a psychologickou danosťou konkrétnych osobností (Masaryk, Beneš, Moravec, Gottwald, Zenkl, Dubček, Havel, Husák). Na obrazovkách ožijú dôležité postavy, ktoré mali v rukách moc, a ich unáhlené či rozvážne rozhodnutia ovplyvnili osudy miliónov ľudí. Hlavnými inšpiračnými zdrojmi sa pre tvorcov seriálu po formálnej stránke stali filmy Konferencia vo Wannsee (2001) a Dvanásť rozhnevaných mužov (1957, 1997).

20:20 Človek z mramoru (Czlowiek z marmuru), Poľsko, 1977 (ČT Art)
Snímka Andrzeja Wajdu sa ideovo stotožňuje s tvorbou kina morálneho nepokoja a v našich zemepisných šírkach bola zakázaná pre svoj „antisocialistický“ charakter. Študentka filmovej školy sa pri zbieraní materiálov k diplomovke – dokumentu o úderníkovi z 50. rokov zoznámi s jeho neľahkým osudom zrkadliacim šialenstvo doby. Spočiatku sa jej javí ako mramorová socha, pre ktorú stál v čase najväčšej slávy ako model. Postupne však z kameňa vystupuje skutočný človek, ktorý sa následkom vykonštruovaného súdneho procesu dostal do väzenia. Film získal cenu FIPRESCI na MFF v Cannes v roku 1978.