ŤAŽKÝ ROK

Francúzske režisérske duo Olivier Nakache a Eric Toledano prerazili, respektíve urobili dieru do filmového sveta, v roku 2011 vďaka nesmierne populárnemu filmu Nedotknuteľní (Intouchables). Išlo o kombináciu komédie a drámy a v podobnom duchu nakrútili aj ďalšie, i keď už o niečo menej celosvetovo preslávené diela, ako Samba (2014), Kým nás svadba nerozdelí (2017) a naposledy vydarení Výnimoční (2019). Z feel good módu skombinovaného s dramatizáciou a určitou mierou spoločenskej kritiky tvorcovia nevychádzajú von ani v novinke Ťažký rok, uvedenej vo Francúzsku do kinodistribúcie už minulý rok.

Čo sa týka spomínanej kritiky spoločenských pomerov v súčasnom Francúzsku, tak Nakache a Toledano zašli v Ťažkom roku doposiaľ najďalej. Vzhľadom na fakt, že ich cieľom nebolo nikdy nakrúcať klasické festivalové sociálne drámy ála filmografia bratov Dardenneovcov, je ich film skôr ľahkou úsmevnou komédiou, ktorej cieľom je upozorniť pomerne didakticky publikum za a) na niektoré závažné globálne problémy a za b) na nebezpečenstvo života na dlh. Na to, akým obdobím života si dvaja hlavní mužskí hrdinovia prechádzajú, vidíme na plátne možno až príliš realitu skresľujúci výsledok.

Albert a Bruno sú nám predstavení ako dvaja sympatickí muži v začínajúcom strednom veku, ktorí však precenili svoje (intelektuálne, podnikateľské, pracovné…) schopnosti a postupne sa zhoršujúcu finančnú situáciu riešia neustálym požičiavaním peňazí z rôznych finančných zdrojov, čo vedie nielen k narastajúcemu dlhu, ale aj k zhoršovaniu a rozpadu rodinných vzťahov. Zúfalé naháňanie každého eura do istej miery končí v momente, kedy sa dvojica pridá k miestnym ekologickým aktivistom. Niežeby túžili po zdravšom svete pre ich potomkov a ďalšie generácie, hippie komunitný štýl života však ponúka isté benefity, ako napríklad ubytovanie zadarmo.

Film začína originálnou rapidmontážou verejných novoročných vyhlásení francúzskych politikov o tom, že krajinu čaká ťažký rok, respektíve že si ním práve prešla a vyhliadky nie sú o nič lepšie. Tvorcovia skvele naladia publikum na cynickú a satirickú náladu svojho diela, avšak ide aj zrejme o najvydarenejšiu pasáž v rámci dvojhodinovej stopáže. Nasleduje expozícia, v ktorej zaujme predovšetkým sekvencia na letisku. Po spojení sa so spomínanou organizáciou sa však dej začne zadrhávať a to predovšetkým kvôli tomu, že postavy s dovtedy jasným cieľom (splatiť veľké dlhy) zrazu venujú svoju pozornosť budovaniu vzťahov s novými známymi a prestáva byť jasné, za čím sa budú po zvyšok stopáže naháňať.

Dramaturgia však nie je jediným problémom scenára a jeho spracovania. Predstavitelia dvoch hlavných protagonistov Pio Marmaï a Jonathan Cohen sú síce sympatickí, avšak nie príliš výrazní a navyše je otázne, nakoľko sa diváci a diváčky dokážu identifikovať s ľuďmi, ktorí si vlastné problémy spôsobili sami a pôsobia v bežnom živote ako slony v porceláne.

Osadenstvo ekologického revolučného hnutia pôsobí bez výnimky jednorozmerne až karikatúrne, jej vedúca v podaní Noémie Merlant je charakterizovaná predovšetkým netradičnými zásadami, ako napríklad „za jednu získanú vec sa musím ďalšej z domácnosti zbaviť“ a okrem príjemnej vizáže sa niet ako na ňu emočne naviazať. Celá skupina pôsobí skrátka ako chodiace a hovoriace filmové klišé a napríklad s reálnym Greenpeace si ju spájať budete iba ťažko.

Otázny je aj komediálny dopad Ťažkého roku na cieľovú skupinu navnadenú predchádzajúcou tvorcov autorskej dvojice. Občas poteší vydarený gag, avšak aj tie vychádzajú z nemotornosti hlavných hrdinov a tí tak pôsobia ešte viac nesvojprávne a menej autenticky. Running joke s po objímaní túžiacou fanynkou by v diele takého Quentina Dupieuxa pôsobil správne dadaisticky, v konvenčnom filme určenom pre širšie obecenstvo ale budí dojem, že stokrát opakovaný vtip prestáva byť vtipom.

Napriek výhradám sa dá Ťažký rok v správnom rozpoložení celkom užiť. Podáva celkom presnú správu o tom, akým spôsobom by nemal bežný občan riešiť svoje finančné problémy, povie niečo zaujímavé o fungovaní francúzskych bánk a svoju úlohu spoločenskej satiry tak do určitej miery spĺňa. Nejde však ani o vyložene kvalitnú komédiu, ani o sociálnu drámu s vyššími ambíciami a minimálne v porovnaní s Nedotknuteľnými a Výnimočnými ide v každom smere o nižšiu ligu.

Une année difficile (Francúzsko, 2023, 120 min.)
Réžia: Olivier Nakache, Éric Toledano. Scenár: Olivier Nakache, Éric Toledano. Hrajú: Pio Marmaï (Albert), Jonathan Cohen (Bruno), Noémie Merlant (Kaktus), Mathieu Amalric (Henri), Grégoire Leprince-Ringuet (Quinoa), Luàna Bajrami (Antilopa), Sandrine Briard (Siréna), Oussama Kheddam (Sofiane), Danièle Lebrun (Madeleine), Alexandra Roth (Corinne) a ďalší