CHIMÉRA

Hoďte do filmového hrnca trochu z Michelangela Antonioniho, Federica Felliniho a extrakt z otrhaného cynika z Chandlerových detektívok, celé to prežeňte strojom času a vznikne Chiméra (La Chimera). Nový celovečerák talianskej režisérky Alice Rohrwacher telom i dušou patrí do inej dekády a storočia a autorka si pedantne okom chirurga vyberá to najlepšie z filmovej talianskej a francúzskej novej vlny.

Chiméra je dobovým dobrodružstvom, ktoré klame telom a je takmer neuveriteľné, že podobne autentický klon klasík najväčších talianskych režisérov vznikol len minulý rok. Novinka režisérky odsýpa pomaly a určite sa nájde percento divákov, ktorí skrátka zabijácke tempo nepredýcha. Je ale až fascinujúce, ako podobná pocta zlatým kinočasom funguje a nepôsobí ako lacný jarmočný odliatok drahého originálu.

Vykrádač hrobov chandlerovského strihu

Arthur strieda väzenskú celu za svoju plechom obitú chajdu, úzke zaprášené uličky a ukričané talianske predmestia. Hlavný hrdina Chiméry rozkopne úvod veľkým návratom na slobodu, no okrem plusov života mimo basy sa vracia aj k starým móresom a návykom. Arthur opráši job vykrádača hrobiek, pobratá sa so stratenou partičkou a zamieria rovno k ďalšej koristi.

Špecifikom originálnej dobovky je určite protagonista, ktorý sa špecializuje práve na hľadanie zabudnutých a stratených etruských hrobiek, ktoré akosi paradoxne „driemu“ pod modernými skeletami miest. Fantasy kartou v deji je spôsob, ako Arthur archeologické poklady hľadá. Má totiž akúsi superschopnosť či vnuknutie, ktoré ho ako magnet privedie k pochovaným pokladom minulosti.

Okrem hrabania sa v etruských hrobkách Arthur vykopáva z podvedomia pozostatky na vlastný idylický vzťah. Spomienky na stratený vzťah sú tu ale naznačené len okrajovo až latentne a hrdina si tak postupne hľadá cestičku k novej láske.

Arthur sa poneviera svetom a lavíruje medzi samodeštrukčnými náladdami a hodnotovými zakopnutiami. Archeológa s kriminálnymi hobby a estetikou zbitého psa sa sebavedomo a autenticky zhostil Josh O'Connor, ktorý nedávno zahviezdil v tenisovej pikantnej lovestory Súperi. Práve Arthurova charizma, otrhané a pokrčené outfity či zasnívané pohľady dodávajú postave šmrnc.

Lovci pokladov z paralelného vesmíru

Okrem stratených a nájdených lások sa Arthur pasuje aj so samotným svetom čierneho trhu s umením a archeologickými pokladmi. Na jednej strane Arthura ženie pod zem do neprebádaných hrobiek túžba po odmene, ale aj chiméra jeho „daru“.

Arthur je antihrdinom, ktorý sa doslova nebojí ušpiniť ruky, no zároveň sa zdá, že jeho hodnotový kompas ukazuje z času na čas správny smer. Dej naberie na obrátkach, keď „lovci pokladov“ narazia na hrobku ukrývajúcu obzvlášť unikátny úlovok.

Rozorvaný Arthur tak vajatá niekde medzi povinnosťou pokračovať vo vykrádačkách a nesklamať kumpánov a potrebou byť šťastný. Pridanou hodnotou je určite autorský rukopis režisérky, ktorá si síce vo veľkom napožičiavala od talianskych a európskych filmových velikánov, no zároveň podobnú starosvetskú estetiku zvládla ako ostrieľaná veteránka. Dobový kabát jej ide na jednotku a oldschoolová filmová europatina nekričí lacným kopírovaním a hotové dielo vyzerá ako upečené pod talianskym slnkom v polovici 70. rokov.

Chiméra môže nepripraveného diváka utrápiť estetikou pomalosti a éterickým túlaním protagonistu po rozbitom Taliansku. Zároveň vykopala staré a osvedčené rozprávačské postupy a atmosféru ošúchaného sveta z druhej ruky, ktoré v kombinácii s frajerským hrdinom vyznievajú skrátka sexi.

La chimera (Taliansko / Francúzsko / Švajčiarsko, 2023, 130 min.)
Réžia: Alice Rohrwacher. Scenár: Alice Rohrwacher. Hrajú: Josh O'Connor (Arthur), Isabella Rossellini (Flora), Alba Rohrwacher, Carol Duarte (Italia), Vincenzo Nemolato (Pirro) ...