KOS

Označiť film „tarantinovkou“ sa už pomaly stáva nadávkou. Quentin Tarantino si totiž ako z cukrárenského chladiarenskeho boxu vyberal, to čo miloval na svojich top žánroch, to trochu poprekrúcal, povykrádal a koniec koncov spopularizoval pred západným publikom.

Označiť tak niečo tarantinovkou, je, akoby autora usvedčiť z podobného postupu a s nadsázkou povedané aj kopírovania kopírovaného. Teda v prípade, ak „zlodeja“ chytia, pretože kradol až tak očividne.

Dobový akčný triler Kos poľského režiséra Pawla Maslona ale tarantinovkou je, a to hneď v dvoch polohách. Síce na prvú pripomína hneď dve Tarantinove westernové spektákly, a to Djanga a Osem hrozných, zároveň cítiť, že si Maslon požičiava priamo od zdroja s noblesou „chmatáka“, ktorý vie ako fungujú žánre a popkultúrna zlodejská česť.

Vtedy v Poľsku

Revolučné Poľsko, koniec 18. storočia, veľký „ruský medveď“ hrabajúci sa v cudzích hraniciach, povedomé historické postavy a štýlové násilie. Maslon do filmového hrnca nahádzal na prvý pohľad a počutie nie príliš konzistentné ingrediencie, ktoré ale vo finálnom mixe skrátka vyznejú neuveriteľne cool.

Tadeusz „Kos“ Kosciuszko, ktorý je pre Poliakov hrdinom a legendou, sa vracia z americkej občianskej vojny Juhu proti Severu, kde sa po hierarchickom vojenskom rebríčku vyšplhal až k hodnosti generála.

Revolučné nálady ale Kosciuszka neopustili ani po príchode na rodnú hrudu. S parťákom Domingom, ktorý farbou pokožky príliš nezapadá do dobového koloritu klasického poľského nevoľníka, sa rozhodnú zapáliť v poľských aristokratických a roľníckych kruhoch jemnú iskru protiruského povstania.

Napriek tomu, že Kosciuszko je výraznou historickou figúrou, režisér umne nevystaval snímku len okolo neho, ale roztrieštil ju v príbehovú mozaiku viacerých postáv. Tie okolo seba nesúrodo až chaoticky poletujú, no postupne ich gravitácia scenára pripúta k nevyhnutnému finále. Okrem Kosciuszka si tak časť filmu pre seba ukradol aj Ignac Sikora, ktorý lavíruje niekde v medzipriestore hlavnej a vedľajšej postavy.

Ignacovi sa nepáčia autoritárske pomery jeho pána, po rodinnej roztržke zoberie osud a jeden kľúčový dokument do vlastných rúk. Po natiahnutej expozícii mu cestu skríži práve otrok Domingo a do Ignacovej rodinnej linky sa zabodnú Kosciuszkove revolučné vidly. Nesúrodý dej obsypaný postavami a figúrkami sa v duchu múdra „v zlom čase, na zlom mieste“ ukotví do časoproestorovej bubliny plnej rádoby banálnych dialógov a brutálneho ultranásilia.

Reči, brutalita a ukazovák autoritárom

Režisér vo filme klame telom a láme tempo. Z divokej revolučnej odysey napriek dobovým Poľskom šmrncnutým Samom Peckinpahom nečakane prepína žánrový gombík. Tak ako Tarantino v Osem hrozných nalepil drsný western na krížovkársku detektívku, podobnú taktiku zvolil aj Maslon. Zatiaľ čo u Tarantina je dej viac zviazaný vcelku priamočiarou dramaturgiou u Maslona to je už o niečo problematickejšie.

Dej sa spočiatku viac zadrháva, vetviace dejové linky občas mätú, no postupne režisér nachádza dramaturgický vzorec ako zviazať film v pevný a fungujúci celok. Snímke prospieva európska lokalizácia a najmä krv, blato a špinavá estetika politicky rozorvaného Poľska. Režisér ale nepriniesol len pozliepanú štýlovú žánrovku, ale experimentuje s politicko-spoločenským presahom.

Poľský Kos tak kĺbi špinavosť spaghetti westernov dvojice Sergiov, a to Leoneho a Corbucciho s európskou špinou a smradom revolučného 18. storočia. Napriek exotickým motívom na plátna nedorazil nedopečený bizár, ale sofistikovaný revolučný „zapata eastern“ brnkajúcci na presahovú strunku pod nosom „matičky Rusi“.

Režisér pripomína, že ruské imperialistické nálady, nie sú len moderným nešvárom 21. storočia, ale na príklade „ukradnutého“ Poľska Maslon ukazuje, že matička Rus, veľký Soviet a dnes Rusko má skrátka autoritárstvo a existenciálnu túžbu anektovať v DNA. Kos tak primárne zabáva formou, no zároveň sekundárne edukuje a pripomína dejiny nie tak vzdialené, ktoré sa až s grotesknou presnosťou dokážu reinkarnovať aj do tretieho milénia.

Kos (Poľsko/Švédsko/Nemecko, 2023, 120 min.)
Réžia: Pawel Maslona. Scenár: Michal A. Zielinski. Hrajú: Bartosz Bielenia, Jacek Braciak, Jason Mitchell, Robert Wieckiewicz, Agnieszka Grochowska...