PODOBY LÁSKAVOSTI

Provokatér Yorgos Lanthimos po oscarovom Chudiatku (Poor Things) nezaspal na vavrínoch a pokračuje v kvantitatívnej a kvalitatívnej filmovej kanonáde zvrátených nápadov. Po pitoresknej hereckej sólovke s Emmou Stone, ktorá v kulisách expresionistickej grotesky hľadala zmysel života, Lanthimos formálne prehodil výhybku.

Z pokrútených exteriérov šialených veľkomiest tentoraz vsadil na démonickú civilnosť. V poviedkovom filmovom triptychu Podoby láskavosti (Kinds of kindness) hlavné postavy nešokujú jazvami či fyzickými deformáciami, hrdinovia skrývajú svoje deviácie a zvrátené chúťky pod fasádou normálnosti a strojenej všednosti.

Zo školského cvičenia triptych na metamfetamíne

Lanthimos Podoby láskavosti postavil na jednoduchom, no zaujímavom nápade s formou. Takmer trojhodinový celovečerák rozsekol do trojice na prvý pohľad nesúrodých poviedok, ktoré na prvú signálnu spája najmä hutný herecký ansámbel. Práve ten je hlavným vizuálnym pojivom a základovým stavebným kameňom.

V Podobách láskavosti si tak Lanthimos vypožičal z Chudiatka ústredné herecké duo Emmu Stone a Willema Dafoea. Sekunduje im nemenej talentovaný Jesse Plemons, ktorý nedávno hviezdil vo Vrahoch mesiaca kvetov či v intenzívnej miniroličke v Občianskej vojne. Plemonsovi stúpa herecky na päty Margaret Qualley, ktorá sa podľa všetkého tento rok divákom vryje do pamäte a sietnic v body horrore Substancia.

Lanthimosova antológia tak doslova stojí a padá na hereckom jadre, ktoré v rôznych obmenách vypĺňa jednu poviedku za druhou. Svojou príťažlivosťou a gravitačnou silou na seba púta pozornosť a okolo štvorice protagonistov ako menšie satelity obiehajú vedľajšie postavy, epizódne figúrky a aj samotné deje.

Kostra filmu technicky smrdí nudnou akademickou schématickosťou a neprajný kritik by mohol nazvať Podoby láskavosti vysokoškolským cvičením pre budúcich filmárov. Lanthimos si do istej miery plytkosť zadania uvedomuje a snaží sa vyžmýkať herecký potenciál a očakávania divákov až na dreň.

Pracuje s variáciami hereckej štvorky a užíva si schizofrenickosť vyznenia ústredných protagonistov. Divák tak ocení flexibilnosť hercov, ktorí emócie, nálady, ale aj charakterovú drobnokresbu striedajú ako outfity v šatníku. Obzvlášť zábavným je práve herecký kolotoč charakterov.

V jednej z poviedok je Defoe excentrickým chladným zbohatlíkom, v inej vodcom sekty. Lanthimos tak s publikom rozohráva akúsi lotériu, v ktorej herci putujú z úlohy do úlohy a snímka sa rozrastá o rozmer nevyspytateľnosti a stáva sa zábavnejšou a plánovo rozbitejšou.

Filmová hádanka či „len“ originálna žánrovka?

Lanthimos svoj experiment poskladal z trojice etúd, v ktorých žongluje so žánrami ako neonoir, triler či brutálna satira. Oproti Chúdiatku osekal vizuál o variácie na filmový nemecký expresionizmus a pokrivené kontúry mesta vymenil za bezpohlavnú americkú metropolu. Lanthimos si tak Chudiatkom dokázal, že jeho tvorba má oscarový potenciál a v Podobách láskavosti sa vracia ku koreňom a filmárskym začiatkom. Postavy tu častokrát pripomínajú prázdne nádoby vypytvané o emócie, ktoré na ceste k finále zažívajú nečakané dejové piruetky. Väčšinou tak ide o výčitku, no v Podobách láskavosti je citeľná Lanthimosova vôla ohýbať schematické postupy.

Režisér tak niekedy až cynicky skúma ľudstvo pod lupou filmového objektívu cez šialené skeče, bizarné traumy a absurdné túžby jednotlivcov. Svoje postavy uväznil v laboratórnych podmienkach jednotlivých poviedok a so škodoradosťou zlého decka s lupou smažiaceho mravce na chodníku skúša čo znesú. Primárne ale nejde o prvoplánové tortúry, ale o experiment, v ktorom si Lanthimos prichystal pre divákov a kritikov viacero nášlapných mín.

Najväčšou z nich je hľadanie motívu. Podľa šlabikára filmového dramaturga by tak antológiu mal pretkávať spoločný motív a do určitej miery to tak je aj v Podobách láskavosti. Triptych prepájajú všeobjímajúce idey ako toxické vzťahy či fixácia na kult osobnosti, no pod väčším drobnohľadom snaha o ideové ukotvenie snímky zlyháva.

Škatuľkovanie Podôb láskavosti je zradné a rozkľúčovať ho ako film hádanku či sofistikovanú Rubikovu kocku môže byť skôr slepou uličkou. Bez zbytočných hĺbkových pseudo analýz je bezpečnejšie Lanthimosovu novinku vnímať ako originálnu žánrovku na psychedelikách či postmoderného súrodenca televíznych mystery klasík ako Neuveriteľné príbehy či The Twillight Zone..

Kinds of Kindness (Írsko/UK/USA/Grécko, 2024, 164 min.)
Réžia: Yorgos Lanthimos. Scenár: Yorgos Lanthimos, Efthimis Filippou. Hrajú: Jesse Plemons, Willem Dafoe, Emma Stone, Margaret Qualley, Hong Chau, Tessa Bourgeois, Yorgos Stefanakos, Mamoudou Athie ...