MUFASA: LEVÍ KRÁĽ |
MUFASA: LEVÍ KRÁĽ |
Enormné tržby novej verzie Levieho kráľa spred piatich rokov (1,66 miliardy USD) posmelili štúdio Disney na odklepnutie nového dobrodružstva. Namiesto pokračovania ako pri animáku (ešte v roku 1998), tá hraná stavila na známu postavu Mufasu a jeho životný príbeh až do momentu, keď sa stal levím kráľom.
Ale nebude to také jednoduché: na začiatku vidíme Simbu s rodinkou a všetko vyzerá ako by išla ďalej línia, ktorá iba nedávno skončila v kinách. Simbove mláďa Kiara však ostáva s Rafikim a ten začína rozprávať dobrodružstvá deda Mufasu. Sekunduje (či miestami prekáža) vtipné duo Pumbaa-Timon, ktoré sa najprv hľadá v príbehu, ale potom tiež iba počúva, lebo s Mufasom kontakt nemali (prišli až k Simbovi). Mufasov príbeh začína, keď bol ešte mláďa a počas istej pohromy sa vzdialil od svojej rodiny. Ale našiel ho parťák Taka, ktorý ho zaviedol ku svojej rodine. Jeho prísny tatko votrelcov neschvaľuje, ale mama sa ho ujala.
Na scéne sa však objaví partička vyhnancov, bielych levov túžiacich po pomste. Vedie ich Kiros s túžbou stať sa jediným levím kráľom na svete. Na druhej strane Mufasa a Taka putujú po svete a hľadajú vytúžené Milele – miesto, kde by žili všetky zvieratá v harmónii a hojnosti.
Prequely k známym postavám nie sú u Disneyho ničím novým. Už sa takto vrhli na známe záporáčky ako Cruellu či Vládkyňu zla, skúšali to aj v Star Wars univerze (zdraví Solo z roka 2018) a Leví kráľ je rodinné zlato, čo si pýta viac! Angažmán režiséra Barry Jenkinsa (oscarový Moonlight) znelo parádne – tak prečo nie je výsledok presvedčivejší?
Problém možno klasicky nájsť v scenári. Mať z filmu prequel i sequel znel dobre v pláne, ale jeho realizácia naráža na viac výziev. Hoci Rafiki má právoplatné miesto v dianí, Timon a Pumbaa len zdržujú od celistvého rozprávania a zbytočne rozbíjajú film ako celok. Bohato by stačil prológ a epilóg, kde by sa mihol Simba s Kiarou – takto sa musíte viac sústrediť. Čo je horšie: čím ďalej film sledujete, tým viac sa začne podobať na predchodcu. U Disneyho do veľkej miery skopírovali štruktúru jednotky a navešali na ňu Mufasu miesto Simbu – odcudzenie, nachádzanie nových známych, putovanie, pasce a potom veľké finále.
Nie je to úplne to isté ako napríklad Gladiátor II, ale ak ste čakali, že tu bude parádne prepracovaná rivalita Mufasu a Scara... no tak tá línia je asi najhoršie spracovaná zo všetkých. Slovíčko Scar tam odznie vo finále, aby sa nepovedalo a sčasti rezignuje na dianie v originále. Nasadenie postavy Taka je spočiatku originálne, no jeho neisté zaradenie i meniaca sa motivácia vás začne už iritovať. Nehovoriac o iných predvídateľných postavách a ich roli v príbehu – rýchlo sa ukáže, kto je hlavný záporák a s kým bude Mufasa bojovať o titul. A potom už nie je na filme pútave, čo sa deje, ale ako sa k jednotlivým bodom vlastne dostane.
Tu sa dostanú k slovu tri efektné formy – akčné scény, ktoré vás majú navnadiť a ukázať silné efekty. Sú tu viaceré vyčíňania elementov: povodne, lavíny, zemetrasenia alebo aj pochod slonov. Druhou sú montáže, kde sa efektne presunieme v deji o kúsok ďalej. A napokon piesne, ktoré sú len ďalším sklamaním. Preč je skvelá symbióza Hansa Zimmera a Leba M. Tu sa síce Zimmerove motívy varírujú (a asi lepšie ako u toho Gladiátora II, lebo vznikajú slušné nadstavby i vlastné melódie), ale na originálne piesne sa tu nechytá nič.
Až na jednu-dve piesne sú iba výplňou pre dlhé minúty, ale výborné texty či silné motívy nehľadajte. Lin Manuel-Miranda sa vzdal druhej Vaiany pre Mufasu a doručil takú zložku? Tu ide akurát na autopilot. A je to o to väčší problém, ak hovoríme o pokračovaní legendárneho soundtracku s kultovými piesňami Eltona Johna a spol. Preč sú časy Circle of Life, Can You Feel the Love Tonight či Hakuna Matata!
Aby sme len nekritizovali. Mufasa má dobré momenty. Budovanie jeho charakteru či zaujímavý trojuholník medzi ním, Taka a Sarabi má aj silné okamihy. Aj spoznávanie niektorých postáv má svoje čaro. Najmä Rafiki nie je iba dudrajúci šaman s palicou, ale má skvelú charizmu. Zazu je na polceste, ale niektoré scény má fajn. Ak by film postupoval týmto smerom a lepšie spracoval aj ústrednú rivalitu, mohol mať lepší náboj.
Ale tu je cítiť, že Barry Jenkins buď dostal nekompletný scenár alebo nerobil správne rozhodnutia, lebo tie výborné scény tlmia tie menej podarené. Áno, finále je miestami dychberúce a keď sa začnú dva levy mlátiť či nebodaj volajú ďalšieho a rúca sa pol skaly, má to cveng. Dokonca to vyzerá aj výborne v IMAX 3D. No iné scény akoby slúžili len ako výplň a povinné odškrtávanie bodov. Kamarátstvo. Nová postava. Iný súboj.
Nechce sa mi veriť, že by Jenkins nedokázal z tohto diela vytrieskať viac. Ale zrejme Disney potrebuje opäť skôr plniť filmy podľa šablóny na istotu ako ísť do veľkého rizika. Hoci Mufasa stál 200 miliónov a bude rád, ak zarobí 500 a ako-tak sa zaplatí. O to väčšie prekvapenie sa črtá, ak ho porazí... tretí Sonic. Je cesta pre podobné prequely zarúbaná?
Mufasa môže zabrať ako dobrodružstvo pre nového diváka. No fanúšik verný originálu či hranej verzii si tu nenájde veľa pútavých elementov, skôr nové National Geographic dvojhodinové video s podobným dejom.
PS – Prémiové formáty povýšia zážitok a môžete si vďaka nim pripočítať ďalší bod. IMAX 3D je skvelý na vizuál a doručí tú najlepšiu audiovizuálnu pastvu. 4DX je najväčším prekvapením, lebo si počas filmu užijete viac vodných efektov ako na Vaiane 2 – to asi nečakáte. Stále na vás prší. Kvapky v nejednej časti filmu. Do toho vodné sprchy pri záplave či finále. Ale syčí tu často aj para, okolo vás sa vinie technická vôňa a počas búrky sa blýska nielen na plátne, ale aj v sále. A do toho pri súbojoch dostávate šťuchance do chrbta alebo sa hýbu sedadlá. Najmä tá voda prekvapila – 4DX sa tentokrát prezentuje veľmi dobre, akurát je škoda, že film zaberá iba časť plátna (1,85 formát) a 3D je občas na kraji rozmazané.
Mufasa: The Lion King (USA, 2024, 118 min.)
Réžia: Barry Jenkins. Scenár: Jeff Nathanson, Linda Woolverton, Irene Mecchi. Originálne znenie: Aaron Pierre, Kelvin Harrison Jr., Tiffany Boone, Kagiso Lediga, Preston Nyman, Blue Ivy Carter, John Kani, Mads Mikkelsen, Seth Rogen ...