PREVIEW: DUCHOVIA TITANIKU 3D

Už počas svojej prvej expedície k vraku Titaniku sa Cameron pevne rozhodol, že sa o svoje dojmy raz podelí s divákmi na celom svete. Ako sám spomína: "Jedna vec je poznať legendu o Titaniku ako príbeh, toľko krát spracovaný v Hollywoode a druhá vec je byť tam dolu a môcť sa dotýkať toho vraku a prstom ukazovať na miesta kde do posledných chvíľ katastrofy hrala kapela, alebo kde možno prvý dôstojník Murdoch pomáhal ľuďom nastupovať do záchranných člnov."

Až o niekoľko rokov však jeho predstava dostala presnú formu. V snahe o sprostredkovanie čo najrealistickejšieho obrazu o vraku Titaniku sa rozhodol, že o ňom nakrúti dokument vo formáte 3D. Ako sám ďalej hovorí: "Filmy sú vlastne umelé. My všetci sa totiž na svet pozeráme trojrozmerne. Filmy na plátne sú ale dvojdimenzionálne. Pri 3D záberoch vlastne odstraňujete to plátno a máte dojem, akoby ste na realitu pozerali cez pomyselné okno. A nám šlo o to, aby sme sa s divákmi podelili o realitu, ktorú sme tam videli".

Cameron však vedel, že ak sa bude chcieť dostať na miesta, kam sa počas jeho prvej misie k vraku Titaniku nemohli dostať ľudia, kamery ani diaľkovo riadené dopravné sondy, nezaobíde sa jeho druhá misia bez nových technológií. Na ich vývoj však nemal veľa času. Vedci totiž porovnaním aktuálnych záberov Titaniku a fotografií z roku 1985, kedy bol vrak objavený zistili, že oceľová konštrukcia lode sa nezadržateľne rozkladá a že v najbližších dvadsiatich rokoch sa úplne zrúti.

Spolu so svojim bratom Mikeom a kameramanom filmu Vince Paceom však nakoniec úspešne skonštruoval špeciálne digitálne 3D kamery, ktoré majú v porovnaní s klasickými nemotornými veľko-formátovými kamerami neporovnateľne nižšiu hmotnosť a sú preto ľahko manipulovateľné. Okrem toho tvorcovia filmu skonštruovali nové diaľkovo ovládané sondy na transport kamier, ktoré mali samostatné akumulátory a nasnímané zábery posielali späť cez jemné optické vlákna.