PREVIEW: ADAPTÁCIA

 
Už v roku 1999, keď sa film „V koži Johna Malkovicha" iba nakrúcal, známy producent a režisér Jonathan Demme ponúkol Charliemu Kaufmanovi napísať scenár podľa úspešnej knihy „Zlodej orchideí", kritikou ospevovaného príbehu o novinárke, ktorá objaví v sebe vášeň pri opisovaní dobrodružstiev muža, posadnutého láskou k vzácnym orchideám. Kniha nemá konvenčnú rozprávačskú štruktúru, čo Kaufmana najskôr veľmi frustrovalo a odrádzalo, ale zároveň ho priťahoval neobvyklý príbeh: „Pamätám sa, aký som bol vtedy sebavedomý a vravel si - jasné, urobím z toho scenár. Keď som však, že neviem nájsť spôsob, ako podľa toho napísať prijateľný naratívny scenár, moje sebavedomie sa zmenilo na zúfalstvo. Keby to bol môj vlastný scenár, nechal by som to tak, ale v tomto prípade ma na to najali a mali isté očakávania, tak som nemohol ustúpiť. Vždy som chcel písať o vášni, alebo o prázdnote ktorú ľudia cítia, ak ju nemajú, a o strate cieľa, ktorú to môže spôsobiť."
 
Režisér Spike Jonze vraví: „Mňa to zaujímalo stále viac a viac, ale Charlie bol čím ďalej nervóznejší, že nerobí to, čo od neho producenti čakajú. Ja som ho podporoval, ale ja som na rozdiel od neho nemal čo stratiť. Mne sa ten čudný príbeh zdal zábavný."
 
Producent Ed Saxon vraví: „Keď som dostal prvú verziu scenára s názvom Adaptácia, bol som veľmi podozrievavý. To nebol názov knihy, ktorú sme mu zadali. A navyše tam bolo napísané, že autormi sú Charlie a Donald Kaufmanovci. Kto je Donald Kaufman? Nevedel som, že bude písať s niekým druhým. Keď som však začal čítať, chytilo ma to. Bol som ohromený a očarený tým, ako rafinovane je ten príbeh vymyslený. Je to o ľudskom umení byť inšpirujúci a o inšpirujúcich filmoch. O tom, ako sú ľudia navzájom odcudzení v súčasnom svete, aké ťažké je nájsť lásku a spojiť sa s druhými ľuďmi, byť úprimní a otvorení. Je to film o tom byť náročný sám na seba a priznaní si vlastných slabostí, a zároveň o schopnosti prijať výzvu prekonávať všetky prekážky, ktoré pred nás život postaví."

 
Keď autorka knihy „Zlodej orchideí" Susan Orleanová počula, že podľa nej vzniká filmový scenár, bola na pochybách, pretože jej príbeh sa vzpieral adaptovaniu na film: „Tá kniha je akousi duchovnou meditáciou o láske a vášni, o chorobe z nedostatku lásky, o subkultúrach a odovzdaní sa. To nie sú veľmi hollywoodske témy." Keď si pozrela prvý Kaufmanov film o bábkárovi, ktorý objaví tajnú chodbu do hlavy herca Johna Malkovicha, bola ešte viac zmätená. Keď si však potom prečítala scenár, bola prekvapená. Kaufman vzal jej príbeh a skombinoval ho so svojim vlastným, prekročiac pritom hranicu medzi faktom a fikciou: „Ten scenár bol absolútne zvláštny, a zároveň krásny. Keď som čítala pasáže o Susan Orleanovej, mala som pocit, že Charlie prišiel do New Yorku a tajne ma sledoval a študoval. Postava tej spisovateľky je iná ako ja, ale prvotný opis obsahuje detaily, ktoré boli veľmi výstižné. Nechápem, ako to dokázal. Dôležité ale je, že z tej knihy sa stalo niečo viac, stala sa akousi ďalšou postavou samotného filmu, nielen námetom preň."
 
Koncept postavy scenáristu, ktorý sa stane postavou svojho vlastného scenára, bol pre Nicolasa Cagea unikátnou hereckou príležitosťou: „Bola to šanca robiť niečo úplne nové, naozaj sa transformovať. Hrám autora filmu, v ktorom hrám, a zároveň aj jeho brata. Úžasné! Hoci sú Charlie a Donald dvojičky, sú úplné protiklady. Charlie sa nenávidí, je mrzutý, hyperkritický, a nevie prežívať radosť. Donald je spokojný sám so sebou, je zábavný a optimistický. Zaujímavé ale je, že Charlie je skutočný umelec, zatiaľ čo Donald ním síce chce byť, ale smeruje skôr ku komercii." 
 
V príprave na svoju úlohu sa Cage rozhodol stráviť  Kaufmanom viac času: „Bolo to zvláštne. Ja som skúmal jeho, aby som ho poznal, a on skúmal mňa aby zistil, ako ho budem hrať. Niekedy sa snažil čosi predstierať a robil veci inak, ako ich robí obvykle. Keď som niektoré jeho ťahy použil vo filmovej scéne, videl som, ako sa baví pri sledovaní toho, ako hrám jeho falošnú projekciu toho, kým je, a nie jeho skutočného. Bola to však zábava."
 
Cage však zistil, že za temnou fasádou Kaufmanovho imidžu sa skrýva takmer detská túžba po úplnej čistote: „Zistil som, že Charlie veľmi túži byť absolútne úprimný a obnažený vo svojom umení. Chce zložiť svoju vlastnú masku, a zložiť ju aj z ostatných." 
 
Do postavy spisovateľky Susan Orleanovej si režisér Jonze predstavil Meryl Streepovú, pretože podľa neho si takáto náročná úloha vyžaduje herečku jej kalibru. Obsahuje totiž nielen stvárnenie tvorivého procesu písania knihy, ale aj to, ako pochopenie Larochovej vášne prebudí vášeň v nej samotnej. Jonze vraví: „Čím viac som o nej rozmýšľal, tým viac som si uvedomoval, že je to len bláznivý sen."