|
TÉMA MESIACA: JEŽIŠ VO FILME |
TÉMA MESIACA: JEŽIŠ VO FILME |
Určite ste si všimli, že v poslednom čase na vašej obľúbenej filmovej stránke pribudlo zopár noviniek (nová lišta, rubrika Kult, ...). Dnes vám predstavujeme ďalšiu, na ktorú sme (právom) hrdí a dúfame, že sa vám zapáči. Rozhodli sme sa každý mesiac venovať tematicky nejakému zaujímavému javu v oblasti filmovej kultúry. Výber je bohatý, či už pôjde o zaujímavú premiéru, alebo inú udalosť (festival, ...). Takýto jav, povýšený na tému mesiaca dôkladne rozoberieme jednak v rovnomennom článku (článkov), a budeme mu venovať väčšiu pozornosť. Napríklad v podobe multirecenzie, alebo rozsiahlejšieho preview, alebo...medze našej kreativity sú stále neobjavené...
Je v tom pravdepodobne kus symboliky, že prvou témou mesiaca sa stáva téma tém. Príbeh Ježiša Krista je pravdepodobne najznámejší (miliarda veriacich nie je jediný relevantný údaj) vôbec a Biblia sa notoricky (ak sa to v tomto kontexte dá povedať) drží na čele počtu výtlačkov. Je preto logické, že najnovší filmársky počin v tomto smere získal celosvetovú pozornosť. Pozrime sa teda na tento fenomén aj my:
"Na začiatku bolo slovo a slovo sa telom stalo"
Jedno z najstarších monoteistických náboženstiev - judaizmus - je príbehom vyvoleného národa a ich Hospodina. História národa, dôležité posolstvá a etické prikázania sformulované nielen do Desatora, ktoré získal Mojžiš na hore Sinaj, tvoria súhrne Starý zákon. Starý zákon však nie je pre židov len záznamom toho, čo bolo a toho ako sa správať. Je to predovšetkým prorocká kniha, ktorá predpovedá príchod Mesiáša. Príchod toho, na ktorého vyvolený národ (dodnes) čaká. Keď sa v prvej tretine prvého storočia nášho letopočtu v Rimanmi okupovanej provincii Judea začalo hovoriť o mladom mužovi menom Ježiš, Židia nemohli tušiť, že ich čaká veľké rozštiepenie a že sa rodí nové, (dnes) najpočetnejšie monoteistické náboženstvo.
|
|
|
V nasledujúcich riadkoch si príbeh Ježiša Nazaretského stručne predstavíme: (znalci Nového zákona ma môžu prípadne doplniť)
Napriek menu Ježiš Nazaretský je všeobecne známe, že sa Ježiš narodil v inom meste. Presnejšie v mestečku - Betlehem. Z nie celkom jasných dôvodov (najpravdepodobnejšia teória hovorí o sčítaní ľudu) sa Jozef a Mária (obaja vzdialení potomkovia kráľovského rodu Dávidovho) vybrali napriek vysokému štádiu Máriinho tehotenstva z Nazaretu kde žil do Betlehema. Tam, (možno v jaskyni, možno v stajni) sa narodil Ježiš Kristus. Tam (v tesnom susedstve malého Briana :) ) ho navštívili traja mudrci a vzdali mu hold. Napriek tomuto pomerne bombastickému príchodu na svet prežil Ježiš ďalší život v skromnosti tesárskeho učňa a s výnimkou jednej návštevy Jeruzalema vo veku dvanástich rokov na seba nijak neupútaval pozornosť.
Všetko sa zmenilo vo veku 33 rokov. Vek, ktorému sa dnes nepovie inak ako Kristov sa stal obdobím krátkej, ale mimoriadne pôsobivej misie, ktorá (bez preháňania) zmenila život mnoho miliónom ľudí.
Začiatok učenia lemovali tri udalosti: krst, pôst a prvý zázrak. V rieke Jordán sa Ježiš nechal pokrstiť svojim bratrancom Jánom Krstiteľom (ktorý krátko na to zomrel z vôle Salome a jej otčima Herodesa, ktorý kedysi usiloval aj o Ježišov život). Potom odišiel na púšť. Na púšti sa Ježiš 40 dní postil a na záver tri krát čelil (a odolal) Diablovmu pokušeniu. A na koniec na prosbu svojej matky urobil svoj prvý zázrak: na svadbe v Káne Galilejskej Ježiš premenil vodu na víno. Tak začalo jeho učenie.
Na brehoch Galilejského jazera medzi rybármi získaval svoje publikum i prvých učeníkov. Z nich si vybral Dvanástku, ktorá bola k nemu najbližšie a učila sa od neho najviac. Najznámejšími z nich sú Peter, Ján, a Judáš. Táto časť Ježišovho života je plná zázrakov (nasýtenie hladného davu, uzdravovania nemocných), ale najmä nesmrteľných myšlienok plných hlbokej ľudskosti a súcitu. Či už Blahoslavenie, alebo rozhovory s mýtnikmi, prostitútkami, alebo nežidmi tvoria nosnú časť jeho posolstva. Práve v tomto kontexte (a pod paľbou častých výčitiek, že sa "zahadzuje" s nehodnými) vyslovil: "Neprišiel som liečiť zdravých, ale nemocných." a "Ja som rybár a prišiel som loviť ľudí."
Druhá časť Ježišovho príbehu, tak ako ho líči Nový zákon mala veľmi rýchly spád. Ježiš sa rozhodol osláviť najväčší židovský sviatok Pesach (pripomienka na útek z Egyptského zajatia) v Jeruzaleme a dokončiť tak svoju misiu. Dokončiť preto, lebo napriek frenetickému oslavnému prijatiu, ktoré sa mu dostalo pri príchode, ho v meste čakal koniec. Každý krok nasledujúcich troch dní je kresťanskou cirkvou pretavený do významných sviatkov tak len stručne spomeňme, že po spoločnej Poslednej večeri vo štvrtok, je Ježiš v piatok zatknutý farizejskými (vysokí židovskí duchovní) strážami a po obvinení z bohorúhačstva podhodení Pontskému Pilátovi, ktorý zastupoval rímsku moc. K bohorúhačstvu bolo (pochopiteľne) pripojené obvinenie z podvracania rímskej moci. Napriek tomu si Pilát a veľkňaz pár krát prehodili horúci zemiak medzi sebou, aby si nakoniec Pilát "umyl ruky" (vtedy to bolo doslova) a prikázal Ježiša ukrižovať (čo bol starý rímsky zvyk, ako by mohli potvrdiť napríklad otroci zo Spartakovho povstania). Ježiš, ukrižovaný spolu s dvoma zločincami na kríži skonal s výkrikom: "Otče odpusť im, lebo nevedia čo robia!"
Ježišovo telo bolo pochované v hrobe jedného z jeho priateľov. Po tom, čo bol tento hrob nájdený prázdny, premkla ustráchaných učeníkov (skrývajúcich sa v ilegalite) panika. Až pokým ich zmŕtvychvstalý Ježiš so slovami "Pokoj vám" nenavštívil a nepripomenul im v čo verili a teraz od strachu zabudli.
|
|
|
Ježiš sfilmovaný
Je prinajmenej zaujímavé, koľko rôznych (náhodných i cielených) symbolík môžeme nájsť. Na jednej strane je to premiéra Gibsnovho Passion (2004), ktorej americký a slovenský dátum lemuje pôstne obdobie, ktorým si cirkev pripomína Ježišove rozímanie na púšti. Na druhej strane je to fakt, že ide o pôvodne (takmer) nikým nechcený projekt, ktorý teraz láme kasové rekordy a pripomína viac blockbuster ako náboženský film. Ako si táto téma viedla v kinách v období minulom?
K najzaujímavejším výsledkom patria tri filmy, ktoré pre mňa vytvárajú akýsi pomyselný trojuholník rámcujúci príbeh Ježiša. Je to Zeffireliho Ježiš Nazaretský (1977), Scorseseho Posledné pokušenie Ježiša Krista (1988) a nakoniec Pythonovský Život Briana (1979). Ostatné filmy sa viac menej dali vtesnať do tohto priestoru s tým, že ich reprezentovala jedna zo spomenutých troch strán. Zatiaľ čo Ježiš Nazaretský reprezentuje smer ilustrovaných Nových zákonov, Pokušenie je (doteraz) najvýznamnejším pokusom pozrieť sa na tému inak, provokačne, ale i ľudsky zároveň, a Brian využíva známy príbeh najmä pre možnosť zasmiať sa skrz metaforu na spoločenských javoch a ľudských slabostiach.
Najfrekventovanejšou cestou je práve tá, ktorá sa snažila ukázať príbeh Ježiša ako príbeh Boha. Väčšina z nich nedosahuje šírku, ale i estetickú hodnotu majstra Zeffireliho, ktorý vytvoril (nielen hrou s farbami a so svetlom, ale i poctivou prácou s predlohou) film, ktorý je z kresťanského hľadiska dokonalým (ak sa to dá) prepisom Nového zákona. Slabším, filmovo i nábožensky, odvarom je Evanjelium podľa sv. Lukáša, ktoré je skôr propagandistickým filmom, než filmovým umením. Rozhodne si ho nemožno mýliť so skvostom Evanjelium podľa sv. Matúša (1964) od Pasoliniho. Tento čiernobiely film nám môže tvoriť určité spojivo medzi "oficiálnymi" a "provokatívnymi" spracovaniami. Napriek dnes už pokojnému až klasickému prijatiu Pasoliniho netreba zabúdať, že v dobe svojho vzniku išlo o revolučné dielo (autor sa hlásil k marxizmu), ktoré videlo v Ježišovi skôr socialistického revolucionára, než Boha.
Najdiskutovanejším a dodnes v mnohých kruhoch najkritizovanejším (ale aj najospevovanejším) dielom je Scorseseho snímka Posledné pokušenie Ježiša Krista. Film, ktorý ukázal Ježiša ako človeka a umeleckou licenciou sa vyjadril ku kontroverzným témam (manželstvo, deti, ...) vzbudil obrovskú odozvu na celom svete. Napriek jeho výnimočnému postaveniu nie je v snahe ukázať Ježiša ako človeka v jeho utrpení osamotený. Spomeniem len Ježiša z Montrealu (1989), alebo veleúspešný Jesus Christ Superstar (1973).
Poslednú vetvu môjho trojuholníka korunuje už spomínaný Život Briana. Napriek mnohým priamym aj nepriamym citáciám v tomto filme vlastne o Ježiša a defacto ani o kresťanstvo nejde. Na známych historických reáliách a zľudovelých momentoch Ježišovho príbehu odohrávajú Monthy Pythons explóziu satiry, ktorá paroduje davovosť, zaslepenosť a malomeštiackosť nás ľudí v každej dobe. Obrovský úspech a popularita dávajú dúfať, že to s nami nie je až také márne...
|
|
|
The Passion of the Christ
Nebudem ani nechcem písať o deji už niekoľko mesiacov napäto očakávaného filmu herca, producenta, režiséra a po novom aj scenáristu Mela Gibsona. Pokiaľ nežijete v jaskyni, tak už máte určite pomerne slušné informácie o projekte, ktorému sa podarilo postaviť na nohy zástupcov cirkví celého sveta. Umučenie Krista bez snahy o zmenu zaradenia medzi filmy s prístupnosťou R, skutočne napĺňa silu svojho názvu. Dajme si ale otázku, na čo je to všetko dobré. Čo viedlo Gibsona (teda okrem boha) k tomu, aby preniesol na plátna kín posledných pár strán evanjelií, naplnených neskutočným utrpením Ježiša Nazaretského. Prečo sa do jeho záujmu dostalo práve posledných 12 hodín života Krista?
V dejinách kinematografie existuje niečo cez 150 filmov reflektujúcich biblickú tematiku. Viac ako pre strieborné plátna sa filmy rôznych kvalít vyrábali a vyrábajú (po úspechu Passion môžme očakávať lavínu spriaznených projektov) pre televízne obrazovky. Gibson sa vo svojom treťom režisérskom počine (Muž bez tváre, Statočné srdce) rozhodol venovať tej najbrutálnejšej časti celosvetového fenoménu.
Tu by som si dovolil odbočiť k prednáške Iva Pondělíčka (Iluminace, 1995, č. 3) s názvom Násilie vo filme. Percepciou filmu vzniká tzv. "kino-situácia" a jej výklad diváka prežívajúceho svoj film. "Je treba prežívať svoj film", prehlásil Jean-Luc Godard, ... ale ako? Môžeme veriť, že taká "kino-situácia" má rovnakú hodnotu ako situácia životná? Že je druhom skutočnosti, pomocou ktorej sa formujú ďalšie životné prejavy? Alebo skôr platí, že filmy vchádzajú do ľudskej pamäti ako sny, a sú preto rovnakým spôsobom - ako sny - z pamäti vytlačené? Základ záujmu o filmy násilníckeho druhu je možné sledovať aj v agresívnych impulzoch či sklonoch, patriacich k potencionálnej zložke života všetkých ľudí - aj tých, ktorí sú inak mierumilovnými - zákony rešpektujúcimi - občanmi. Téza modernej psychológie hovorí, že človek je aj tým, čím vedome nie je. Filmové situácie sa tak stali podnetom k prebudeniu reakcií, človekom doteraz nepripúšťaných.
Záujem o násilie je ukrytý v každom z nás. Podvedome túžime (aj keď sa tomu bránime) vidieť ľudské utrpenie. Je určite veľmi pravdepodobné, že presne s týmto rátal Mel Gibson. Naservíroval nám silné vizuálne stvárnenie premeny ľudského tela a na kus zmrzačeného mäsa. Kovové drápy sa zabárajú do krvavej kože a trhajú jej posledné zvyšky, diváci odvracajú zrak a podvedome túžia vidieť viac. Je to presne o tom istom ako spravodajstvo v televíznych novinách. Na upozornenie redaktorov, že v príspevku uvedú zábery nevhodné pre slabšie povahy, reagujú diváci úplne opačne. Ako magnet sú pritiahnutí k blikajúcim obrazovkám.
Umučenie Krista sprevádzalo už od samého začiatku mediálne šumenie. Gibson nesmelo (neskôr sa potvrdilo, že išlo o premyslenú reklamnú kampaň) tvrdil, že na takto kontroverzný projekt len tak ľahko žiadneho distribútora nezoženie a že si tvrdohlavo stojí za tým, že film bude nahovorený celý v mŕtvom jazyku - Aramejčine bez anglických titulkov. Išlo mu o totálne atmosférové ponorenie do prebiehajúceho deja, nenarušeného anglickým prekladom. O pár mesiacov bolo ale všetko inak. Film nakoniec štartoval (samozrejme vybavený anglickými titulkami) vo vyše troch tisícoviek amerických kín (klasický štart blockbusteru) a len za prvý deň zarobil 26,5 milióna dolárov (pripomeniem že jeho rozpočet bol 30 mil. dolárov).
Film predáva dobrý marketing a ten mal Passion naozaj skvelý. Počas prvých projekcií zomreli v kinách - od šoku a zlyhania srdca - minimálne dve diváčky a tlač nezabudla pripomenúť, že dôvodom boli neskutočne brutálne scény premietaného filmu. Asi neexistuje lepšia reklama. K tomu sa ešte spustilo predávanie tričiek, príveskov a hlavne malých klinčekov, symbolizujúcich klince zatĺkané do Ježišových rúk a nôh. Nezľaknite sa tak v McDonalde, kde k Big Mac menu možno dostanete krabičku s logom filmu a kovovým prekvapením vo vnútri.
Téma mesiaca bude pokračovať článkom o Evanjeliách.
