PREVIEW: PÁNSKÁ JÍZDA |
PREVIEW: PÁNSKÁ JÍZDA |
O ČOM JE PÁNSKÁ JÍZDA
Otec Viktor (Martin Dejdar), veľmi schopný a úspešný vo svojej profesii a jeho syn Peter (Vladimír škultéty), nie menej úspešný a nádejný študent sa náhle ocitnú v nečakanej situácii - po smrti ženy a matky sa tieto dva ukážkové prípady dokonalého muža a študenta musia vysporiadať s takou banálnou záležitosťou, ako je starostlivosť o domácnosť. Ako schopní, inteligentní a úspešní muži v tom pochopiteľne nevidia žiadny problém. Márne ich skúsený sused - zaslúžilý dedko (Josef Abrhám), so štyrmi vnúčatami na krku - varuje a ponúka pomoc. Mužská ješitnosť a pýcha je ale silnejšia. Vďaka tomu sa tak postupne dostávajú do víru trapasov, problémov a katastrof, ktoré postupne naštrbujú ich sebavedomie a búrajú ich pevné presvedčenie o vlastnej dokonalosti. Ešteže prichádza na pomoc strýko Artur (Ondřej Vetchý)...
Aj keď slogan filmu hovorí, ...správni chlapi si poradia sami..., bez žien by to aj tak úplne nešlo. Otec musí odolávať zvodom a doslova sa brániť nájazdom pôvabnej kolegyne (Světlana Nálepková), syn má zase vo svojej blízkosti peknú spolužiačku Zuzanu (Zuzana Kajnarová) a strýko Artur problémy so svojou vlastnou manželkou (Petra Špalková).
Režisér, producent a scenárista v jednej osobe Martin Kotík o svojom filme hovorí: "Je to film rodinného typu pre deti, ale aj babičky s dedkami. Príbeh je vtipný, ale aj dojemný, rozprávaný v rýchlom tempe situačnej komédie, ktorú istotne ocenia hlavne mladší diváci. V podstate každá generácia si tam nájde niečo svoje. Aj keď sa film volá Pánská jízda, nie je určený len chlapom. Ženy budú mať príležitosť sa dobre pobaviť na náš účet. Pochopiteľne tam hrajú nielen herci, ale aj herečky."
Pánská jízda je skrátka hravé a vtipné rozprávanie určené všetkým, ktorí sa radi bavia, aj keď im je napríklad do plaču. Divák sa zasmeje, ale trochu ho i zamrazí, pretože filmový príbeh mu brnkne na city v tom pravom slova zmysle. Veľa nápadov a situačného humoru do neho vniesli práve herci, hlavne v priebehu intenzívnych hereckých skúšok. Aj keď ide o situačný humor, diváci uvidia komédiu v úplne inom štýle, než bolo zatiaľ v Čechách a na Slovensku zvykom. Najbližšie má ku štýlu rozprávania, ktoré sa natáča v anglosaských krajinách.
Na písaní príbehu sa podieľali hneď traja scenáristi. Okrem Martina Kotíka ešte Petr Nepovím a Tomáš Kočinský. Ako veľká výhoda sa ukázal fakt, že námety pre množstvo situácií mohli autori scenára čerpať z vlastných príhod. "Musím sa priznať, že nás všetkých dosť prekvapilo, keď sme si pri písaní postupne uvedomili, akí sme my muži v skutočnosti neschopní", glosuje prácu na scenári Martin Kotík a dodáva: "Aj keď sa film volá Pánská jízda, tak to nie je film len pre chlapov."
A ako prebiehala spolupráca hneď troch scenáristov naraz? "Keď tí traja scenáristi vedia, čo chcú a perfektne si rozumejú, tak to funguje výborne. Ja som s Petrom Nepovímom a Tomášom Kočinským už predtým napísal 26-dielny komediálny seriál, takže sme spoločne vytvorili zohraný tím. Každý robil to, v čom je jeho silná stránka. Tento typ práce sme si priniesli od Britov. Je to celosvetovo osvedčený model a naviac fakt, že sme od začiatku vedeli, pre akých hercov to píšeme, robil prácu na scenári obzvlášť príjemnú." Odpovedá režisér.
AKO VZNIKOL NÁPAD NA PÁNSKU JÍZDU?
Režisér Martin Kotík, si údajne úplne presne pamätá, že prvý nápad natočiť Pánskou jízdu dostal vlani na chate pri jarnom kosení trávy. Čo je jedna z mála manuálnych činností, ktorá ho baví a nič si pri nej neurobí. Scenárista a režisér v jednej osobe Martin Kotík doslova hovorí: : "Slniečko nádherne svietilo, tráva voňala, pod plotom hučala Sázava a žena na mňa práve volala, aby som robil, že za chvíľu bude obed. V tú chvíľu som bol asi v nejakom zvláštnom rozpoložení, pretože som si hovoril, že život je krásny. A práve z tej úvahy, že by to všetko mohlo byť aj inak sa zrodil nápad na tento film." Samozrejme, že sa scenár filmu nezrodí z nápadu cez noc. Dôležité bolo, že hlavná myšlienka filmu bola režisérovi, aj spolu scenáristom Petrovi Nepovímovi a Tomášovi Kočinskému jasná hneď. A naviac im príbeh filmu bol všetkým veľmi blízky - "tak ako každý máme za sebou množstvo rôznych viac či menej vážnych prešľapov."
Znie to ako rozprávka, ale je to pravda. Deň potom, čo Martina Kotíka na chate napadla téma filmu, mal dohovorený obed s Jozefom Nepovímom, šéfom výroby množstva českých filmov a len tak medzi rečou mu povedal o nápade natočiť Pánskú jízdu. "Na to sa Pepa na mňa obrátil a medzi sústom s kusom knedlíku a sviečkovej povedal: "Tak to natočíme, nie?" A než som stačil prehltnúť, aby som mu odpovedal, zavolal z mobilu pár ľuďom a v priebehu chvíľky ležal predomňou na kuse zamastenej účtenky zoznam niekoľkých ľudí do štábu a možných partnerov. Nehovorím, že som nebol zaskočený, ale cítil som, že jediné, čo môžem povedať je: "Tak dobre." No a od tej chvíle to všetko začalo a do teraz to neskončilo."
Hneď na začiatku bolo všetkým trom scenáristom jasné, že celá komédia bude stáť na hereckých výkonoch. "Som za to, že situačná komédia sa nedá písať bez predstavy o hlavných hercoch. Z ich prejavu totiž vychádza postoj k uchopeniu jednotlivých situácií, čo ovplyvňuje výstavbu scén, ale aj dialógov. Taktiež neverím, že herec môže byť vtipný v polohe, ktorá mu nie je bytostne vlastná. Každý herec je totiž vtipný len vtedy, keď je autentický a presvedčivý. A my sme museli nájsť takých hercov, ktorí by svojou komikou zapadli do nášho príbehu. Keby sme ich nenašli bol som rozhodnutý Pánskou jízdu netočiť a pustiť sa do niečoho iného.", tvrdí Martin Kotík. Písať scenár preto začali, až keď Martin Dejdar, Josef Abrhám a Miroslav Škultéty prijali úlohy v tomto filme. Niekto by napríklad povedal, že to bolo vlastne dosť veľké bláznovstvo a tiež trúfalosť, osloviť ich bez scenára. Ale z nejakého zvláštneho dôvodu to proste vyšlo. "Už pri rozpisovaní scén do dialógov a situácií sme s kolegami mysleli na konkrétnych hercov, pretože komédia, ktorú robíme, sa inak tvoriť nedá. Takže, keď som neskôr príbeh filmu rozprával pánovi Abrhámovi a pánovi Dejdarovi, myslím, že sa tam našli, pochopili môj zámer a zapáčilo sa im to. Mal som skrátka šťastie", dodáva režisér.
Ako bude pri prvých záberoch jasné, zavedené klasické spôsoby rozprávania sa v Pánskej jízde veľmi hodia. "Ja som síce vyštudoval na FAMU a poznám klasické postupy, ale chcem tie príbehy rozprávať inak. Sú to postupy, s ktorými takýto herci, ako je pán Abrhám, Dejdar, či Ondra Vetchý nemajú našťastie žiadne problémy, skôr naopak. Podstatne sa na scenári v priebehu natáčania podieľali a obohacovali ho svojimi nápadmi a myslím si, že to je aj vec, ktorá ich zaujala a strhla k tomu, že na tom projekte chceli pracovať, aj keď predtým nevideli celý scenár," hovorí Martin Kotík. Josef Abrhám si dokonca pripísal jeden obraz naviac a ten nakoniec patrí k jednému z najlepších.
O NAKRÚCANÍ
"Považoval som za malý zázrak, keď sa to všetko rozbehlo a skutočne sme začali natáčať. Ako viete, filmy v Čechách sa nerodia ľahko. Ale musím povedať, že v našom prípade ubehlo od rozhodnutia film natočiť k prvej klapke necelého pol roka", hovorí Martin Kotík. Že natáčanie Pánskej jízdy nebude obvyklé, pochopil celý štáb hneď pri ubytovaní v hoteli, kde v izbách na stropoch viseli veľké zrkadlá, steny boli ružové a lampičky svietili na červeno. O tom, že bývajú v bývalom bordeli, totiž majiteľ hotela predtým neinformoval. Prekvapivo to ľudí zo štábu nijako zvlášť nezaskočilo. Zrejme u pri Pánskej jízde považovali za normálne.
Film sa natáčal zo sedemdesiatich percent v ateliéroch, preto bolo veľmi dôležité, že scény pripravoval skvelý architekt Ing. Petr Smola. V zlínskom štúdiu sa natáčalo za dosť tvrdých podmienok. Denne sa muselo stihnúť tak 50 - 60 záberov. Všetko muselo byť hotové za 18 dní. Hektickým natáčacím dňom ale predchádzala niekoľkonásobne dlhšia príprava. Herecké skúšky, či úprava scenára trvali asi štvrť roka. To od hercov vyžadovalo obrovské množstvo času na herecké skúšky a učenie textu. Hlavne pri Martinovi Dejdarovi panovali obavy, že to nebude môcť robiť, pretože je neuveriteľne aktívny a jeho diár je vyťažený na 20 hodín denne. "Keď mi ale potvrdil viac než 60 hodín skúšok a ostatní herci taktiež, úprimne som si na chvíľu oddýchol. Áno, presne na chvíľu, pretože potom mi došlo, aký veľký záväzok to pre mňa je," priznáva Martin Kotík. "Viete, v celom štábe som bol a stále som jediný debutant, takže tým, že mám okolo seba množstvo skúsených filmárov, nemusím vo všetkých smeroch objavovať Ameriku.", hovorí ďalej Martin Kotík, keď vychvaľuje svoj štáb. Kameramanom filmu je totiž Miroslav Čvorsjuk (Vrať se do hrobu, Bony a klid), výtvarníkom Ing. Petr Smola (Početí mého mladšího bratra), hudbu skladal skladateľ a zakladateľ skupiny MIG 21 Tomáš Polák (Výlet, Ene Bene), texty piesní skladal Lou Fanánek, pričom titulnú pieseň by mal naspievať Richard Müller. Strih má vo svojich rukách Zdeněk Rygl (Brak), zvuk Štěpán Müller (Kanárek), vedúcim výroby je Josef Nepovím (Z pekla štěstí, Pasti, pasti, pastičky, Vyhnání z ráje, Brak).
Kameraman Čvorsjuk ku skončenému natáčaniu povedal: "Na tomto filme bolo úžasné, že tí ľudia, čo sa tešili, to chceli robiť a že ich to baví. Išli do toho s plným nasadením aj napriek tomu, že sa skúšalo dlho a nedostali za to žiadne veľké peniaze. Na dotyčných som videl, že tí ľudia boli veľmi unavení, ale taký spokojní, šťastní a hovorili, že to bolo fantastické. Ja som podobnú atmosféru zažil po dlhých trinástich rokoch, kedy som robil film Vrať se do hrobu, v dobe, kedy bolo viac peňazí, času, ale podstatné bolo, že títo ľudia to robili s rovnakou chuťou".
Napodiv vraj nenastala povestná "ponorka". Vzhľadom k tomu, že všetci boli zatvorení v Zlíne, to znie až neuveriteľne. Všetko potvrdzuje rozprávanie o jednom z nočných, či skorých ranných natáčaní. Martin Dejdar sa mal otočiť na mikrovlnku, ktorá vybuchne. O jednej v noci sa nechal viac než trikrát popáliť a ešte si prial trochu viac dymu. Kameramanov, ktorým sa záber stále nepáčil, neposlal niekam. Naopak po sekundách do detailu rozoberal, čo v nasledujúcej chvíli urobí a potom to o štvrť na dve v noci presne tak urobil. Pán Abrhám, ktorý trpezlivo a už veľmi dlho čakal na svoju nočnú scénu, nakukol do vnútra a namiesto frfľania, že by už mal prísť na rad, povedal svojim úžasným a typickým spôsobom: "Ja vás chlapi obdivujem" a celý štáb bol nielen kľudný, ale aj šťastný.