PREVIEW: JA, ROBOT

Supervisor vizuálnych efektov, nositeľ Oscara John Nelson (Gladiátor), dohliada na viac než 1000 vizuálnych efektov, zobrazujúcich Sonnyho a ďalších robotov, ktoré boli vytvorené na základe návrhov Patricka Tatopoulosa. Naviac, tím vizuálnych efektov navrhol a vytvoril fyzický svet v Chicagu, v roku 2035.

Niekoľko kľúčových postáv poviedok Isaaca Asimova I, Robot (vrátane Dr. Alfreda Lanninga a mladšej verzie Dr. Susan Calvinovej), rovnako ako niekoľko skvelých autorových nápadov a konceptov, si taktiež našli cestu do filmu.

Predstavte si svet, kde motorky jazdia samé a roboti dirigujú symfonické orchestre. Nie, to nie sú vidiny vzdialenej budúcnosti... sú to titulky dnešných novín. Odohráva sa to za tridsať rokov. Technologické vymoženosti vo filme Ja, robot, automatický domáci asistent, architektúra oblečenia a dopravné prostriedky sú fantastické, aj keď pre divákov prijateľné.

Vzhľadom k tomuto pokroku, niet najmenších pochýb o tom, že roboti budú v blízkej budúcnosti neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Každá rodina bude mať najmenej jedného. Budú nám upratovať, doručovať balíčky, venčiť psov - dokonca budú dohliadať na naše deti. Ale čo ak bude ich spoľahlivosť spochybnená? Táto otázka je jadrom filmu Ja, robot.

Príbeh sa odohráva v technologickom rozkvete, kedy sa počet robotov v Spojených štátoch strojnásobí. S uvedením najnovšieho amerického modelu robota  NS - 5 Automatického domáceho pomocníka - potom bude jeden robot na každých 5 ľudí. Prvý z novej generácie robotov je vyrobený z ultra silnej zliatiny. NS - 5 má vykonávať všetko - od stráženia detí, cez varenie večere, až po udržovanie rovnováhy na vašej šekovej knižke. Masová distribúcia NS - 5 upevní pozíciu U. S. Robotics, ako najmocnejšej spoločnosti v histórii našej planéty.

Príbeh histórie, meniacej udalosti vyrozprávanom vo filme Ja, robot, sa zrodil pred viac, než desiatimi rokmi, kedy scenárista Jeff Vintar napísal špeciálny scenár "Hardwired", tajomný príbeh o vražde, ktorú možno spáchal robot. Producent Laurence Mark sa tohto projektu ujal a spoločnosť Twentieth Century Fox prijala "Hardwired" s tým, že film bude režírovať Alex Proyas. Začiatkom roku 2000 odletel Vintar do Austrálie, aby začal spolupracovať s Proyasom. Ich spolupráca trvala cez dva roky.

Medzi tým spoločnosť Davis Entertainment získala filmové práva na poviedky Ja, robot a Proyas opäť posúdil film a doplnil o ďalšie prvky diela Isaaca Asimova. Asimove myšlienky a postavy prirodzene zapadli do štruktúry Vintarovho tajomného príbehu.

"Zlúčili sme "Hardwired" a "Ja, robot", pretože Foxovia vždy chceli natočiť veľký film o robotike a Alex odjakživa sníval natočiť film podľa Asimových poviedok," hovorí producent John Davis. "Bolo to zlúčenie, ku ktorému mohlo dôjsť organicky, pretože témy "Hardwired" a "Ja, robot" často splývali," dodáva Laurence Mark.

Svet v roku 2035 verí, že pre robotov existujú "3 bezpečnostné zákony". Robot neublíži človeku, ani nedovolí, aby človeku bolo ublížené: robot musí rešpektovať ľudské pokyny, pokiaľ nie sú v rozpore s prvým zákonom. Robot musí chrániť svoju vlastnú existenciu, pokiaľ to nie je v rozpore s prvým alebo druhým zákonom. Asimov, ako prvý vytvoril "3 zákony robotiky" vo svojich sci-fi poviedkach, ale jeho myšlienky prenikli až do súčasného sveta.

Alex Proyas obdivuje Asimove poviedky od detstva. "Keď som mal asi desať rokov, veľa som čítal sci-fi a Asimov bol jedným z autorov, ktorého som mal veľmi rád. Bol som fanúšikom sci-fi a Ja, robot bola jednou z niekoľkých knižiek, ktoré som považoval za vhodné ku sfilmovaniu. V mladosti snívate o takých veciach a už od mlada som chcel byť filmárom. Tak som sníval o tom, že to raz natočím."

"Podľa mňa boli Asimove myšlienky neuveriteľne súčasné," pokračuje Proyas. "Je úžasné, že niekto, kto to písal v štyridsiatych a začiatkom päťdesiatych rokov sa dokázal tak špecificky vžiť do budúcnosti. Čím ďalej tým viac sa približujeme budúcemu svetu, o ktorom písal, tak teraz je ten správny čas vyrozprávať jeho príbehy."

Do hlavnej úlohy chcel Proyas od samého začiatku obsadiť Willa Smitha. "Will Smith bol na našom zozname ako prvý a získať ho znamenalo výhru v lotérii," hovorí John Davis. "Pretože ľudský príbeh je rovnako zaujímavý ako príbeh robota, vďaka nebesám za Willa Smitha," dodáva Laurence Mark.

"Mňa na filme lákalo to, že roboty nie sú problém," hovorí Smith. "Technológia nie je problém. Problém znamenajú limity ľudskej logiky a v zásade sme sami sebe najhoršími nepriateľmi."

O PRODUKCII

Pol roka pred zahájením natáčania začal režisér Alex Proyas pracovať s jadrom svojich spolupracovníkov, vrátane produkčného výtvarníka Patrika Tatopoulosa, na koncepte návrhov pre budúcnosť, kde sú roboti neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Proyas a Tatopoulos spolupracovali už na filme "Dark City".

"Najskôr som popísal Ja, robot takmer s dokumentárnym pocitom budúcnosti, pretože som sa naozaj chcel líšiť od zabehnutého  hollywoodskeho prístupu k budúcnosti," vysvetľuje Proyas. "Chcel som vytvoriť silný pocit reality, aby ste uverili, že ste vo svete robotov. Chceli sme vytvoriť vierohodný a reálny pohľad na budúcnosť. Nechcel som lietajúce autá a predmety, aké majú ľudia vo svojich filmových predstavách budúcnosti. Chcel som, aby to bol skutočný a prirodzený tridsaťročný vývoj od nášho sveta."

"Viac sa zaujímam o postavy a príbeh, než o rekvizity," pokračuje Proyas. "Roboty sú natoľko zaujímavé formy technológie, že som nechcel, aby im stáli v ceste iné technologické formy. To neznamená, že nemáme skvelé autá s guľovitými kolesami, ktoré jazdia do všetkých strán. Ale na konci dňa, som chcel, aby roboty boli hlavným technologický cieľ tohto sveta v roku 2035".

V skutočnosti sa Patrick Tatopoulos najviac sústredil na vzhľad robotov, vrátane Sonnyho, jedného z hlavných filmových postáv. Tatopoulos, ktorý bol produkčným výtvarníkom a výtvarníkom postáv pre film spoločnosti Twentieth Century Fox "Deň nezávislosti", má rovnakú úlohu aj vo filme Ja, robot.

"Mať šancu vytvoriť dekorácie a postavu robota Sonnyho, od samého začiatku bolo veľmi dôležité," hovorí Tatopoulos. "Som presvedčený, že postavy, ktoré žijú v tomto svete, by sa v ňom mali cítiť dobre a mali by si rozumieť."

Tatopoulos pracoval na návrhu Sonnyho viac než dva roky, kedy sa snažil "zabudnúť na všetko, čo sme už videli." Vzhľad Sonnybo prešiel asi 50 rôznymi podobami, než dospel do posledného štádia štíhlej a elegantnej postavy.

Pre Proyasa bol Sonnyho vzhľad kľúčovým pre dôveryhodnosť príbehu. "Chceli sme sa dostať do povedomia ľudí, ktorí navrhujú roboty a mysleli sme si, že budú vytvárať postavy, ktoré budú nám a našim deťom doma príjemné. Robot nám musí byť podobný."

"A opäť sa vrátime do Asimových príbehov, ktoré sú o bezpečnosti a bezpečnom pocite, o vedomí, že sa roboti neobrátia proti vám a v žiadnom prípade vám neublížia. Z ľudského a spoločenského hľadiska je to logické. Tak sme sa snažili priblížiť pôvodným Asimovým predstavám."

Dôležitý okamih, pri tvorbe Sonnyho prišiel, keď ho Proyas začal kresliť ako svätu, nevinnú postavu. "Sonny je v jadre nevinný," hovorí Proyas. "Je to ako mladík na pokraji mužstva. Sonny je vysoko inteligentný, ale jeho emócie - ktorými sa líši od ostatných robotov - sú veľmi potlačené."

Nakoniec sa návrh na NS - 5, vrátane Sonnyho redukoval na tri určujúce charakteristické rysy: priehľadnosť, ľudská podoba s obdivuhodnou svalovou štruktúrou a dokonale symetrická tvár. Tieto rysy viedli k niekoľkým nádherným návrhom.

Najdôležitejším priehľadnosť-posiluje pocit bezpečia. "Keď je niečo priehľadné, nemôže nič skrývať," vysvetľuje Tatopoulos. "Napríklad, verejné budovy majú viac skla, aby si návštevníci pripadali vítaní. Keď roboti nemôžu nič schovať, sú bezpeční," alebo aspoň si to môžete myslieť.

Filmári vybrali Chicago, ako dejisko príbehu, pretože jeho panoráma sa podobá  Proyasovmu pôvodnému konceptu - zmes klasickej a modernej podoby - kde sú napríklad vysoké úplne nové budovy, situované vedľa domov starých pol storočia.

K dosiahnutiu mimoriadneho pohľadu, aký si Proyas želal, väčšina filmových záberov používa určité kombinácie postavených dekorácií, praktických lokácií a vizuálnych efektov.

Skleneno-kovové vedenie spoločnosti U. S. Robotics je umiestnené v centre Chicaga. Väčšina akčných scén posúvajúcich dej, sa odohráva vo vestibule, na námestí, v laboratóriách, v zasadacích miestnostiach a v kanceláriách, rovnako ako v tuneloch a vo vnútornostiach budovy U. S. Robotics. Budova má zaujímavý tvar. Vyzerá ako ostrie noža. Návštevník v nej dostáva závraty. Na jednej strane budovy je ostrie z číreho skla, takže keď prejdete na kraj, vidíte seba, mesto pod sebou a tú obrovskú vzdialenosť do vestibulu v prízemí budovy. Návrh tejto budovy umožňuje divákom, aby skutočne videli, aký svet je.

Futuristické dopravné systémy vo filme Ja, robot boli taktiež vzhľadovo veľmi náročné. Motoristická preprava na predmestí jazdí na povrchu. V centre sa akákoľvek doprava odohráva v podzemí, v spletitých tuneloch a podzemných garážach pretiahnutých tvarov.

Vozidlá sa vďaka guľatým kolesám pohybujú do strany. Bočný pohyb umožňuje obrovské automobilové naháňačky, s dômyselnou choreografiou, pri rýchlosti 250 km/h vpred a do strany.

Všetky autá vo filme Ja, robot boli navrhnuté a skonštruované výhradne pre použitie v tomto filme, nemeckou firmou Audi, spolupracujúcou s filmovými tvorcami na konštrukcii "hrdinského" automobilu Willa Smitha. Audi taktiež dodalo niekoľko existujúcich modelov, ktoré boli pre film upravené.

Návrhár filmového auta, Jeff Julian, niekoľkokrát tajne odcestoval do Nemecka, aby upravil auto pre Willa Smitha (Del Spooner), podľa prototypu skutočného najnovšieho modelu Audi.

VIZUÁLNE EFEKTY

Supervisor vizuálnych efektov, nositeľ Ceny Akadémie, John Nelson (Gladiátor) a jeho spolupracovník, supervisor digitálnych efektov John Berton (Múmia,  Muži v čiernom 2), začal s tímom dvadsiatich ľudí na začiatku produkcie vo Vancouveri. Nakoniec sa oddelenie rozrástlo na tisíce osôb, zaoberajúcimi sa rôznymi efektami domov na dobu zhruba 8 mesiacov. Spoločnosti Digital Domain, WETA Digital, Image Engine, Rainmaker a Pixel Magic pracovali na vizuálnych efektoch tohto filmu.