PREVIEW: COLLATERAL |
PREVIEW: COLLATERAL |
Tom Cruise, trikrát nominovaný na Oscara za filmy "Magnolia", "Jerry Maguire" a "Narodený 4. júla", Jamie Fox ("Ali") a Jada Pinkett Smith ("The Matrix Reloaded", "The Matrix Revolution"), hrajú v thrilleri "Collateral", režiséra Michaela Manna ("Insider", "Muž, ktorý vedel príliš veľa"), ktorý taktiež za svoje filmy získal tri nominácie na Oscara.
Max (Jamie Foxx), žije už 12 rokov svoj pozemský život ako taxikár. Tváre pasažierov pred ním defilujú, ako v zrkadle, prichádzajú a odchádzajú... Až do dneška. Vincent (Tom Cruise) je nájomný vrah. Keď sa vedenie medzinárodného narkokartelu dozvie, že niektorí ich príslušníci majú byť obžalovaní hlavnou federálnou porotou, rozhodne sa previesť operáciu, v priebehu ktorej budú všetci korunní svedkovia zavraždení a posledný deň k uskutočneniu tejto akcie je práve táto noc.
Dnes prichádza Vincent do L. A. a nad ránom má byť zavraždených päť osôb. Okolnosti spôsobia, že je to práve Maxov taxík, na ktorý Vincent zamáva. A Max sa tak stáva nechceným rukojemníkom - osobou, ktorá nemá nádej na záchranu, pretože sa ocitla v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste. V priebehu noci, prinúti Vincent Maxa, aby ho odviezol do všetkých miest, kde má dôjsť k vražde. A skôr než sa policajný department v Los Angeles a FBI pustia do vyšetrovania, stane sa absurdné prežitie Vincenta a Maxa celkom závislé jedného na druhom.
O produkcii
JEDNA NOC
"Collateral" sa odohráva v priebehu jednej noci v meste Michaela Manna - Los Angeles. Avšak táto noc od základu zmení život dvoch mužov.
Režisér a producent Michael Mann hovorí: "Jednou z vecí, ktorá ma na tomto projekte priťahovala bolo nahustenie času - fakt, že všetko prebehne v priebehu niekoľkých hodín jednej noci. Celý príbeh sa odohráva od šiestej večer do štvrtej ráno v tomto meste, ktoré je tak odlišné od ostatného sveta, ako by tu ešte stále vlci behali po ulici civilizácia by bola novým a dočasným javom. To je práve ten svet, do ktorého som chcel priviesť obidvoch mužov, Maxa a Vincenta, ich príbeh sa v týchto chvíľach odvíja. V dnešnú noc sa celý ich život zmení - úplne a navždy. Ich cesta mieri k horizontu, na ktorom sa rysuje jeho konečnosť. Je to stretnutie dvoch životov za veľmi výnimočných okolností. Nahustenie tohto všetkého, čo boli, čo si mysleli a čo sa mohlo v ich živote stať - a všetko sa to v túto noc zrúti. Mám rád tú naliehavosť a bezprostrednosť udalostí..."
Mann dodáva, že to vlastne v scenári rozvíja štruktúru konvencie troch základných súčastí drámy s typickým úvodom, vyvrcholením a záverom. "Je to skoro ako by sa pred začiatkom nášho filmu odohrali obidva úvodné akty - ku všetkým udalostiam už v priebehu tej doby došlo a teraz je tu rozuzlenie príbehu. Celý film je tým tretím aktom, ktorý pre mňa bol tak príťažlivý."
Návštevníci však nebudú mať dôvod zaujímať sa, ako sme k tomuto štádiu príbehu prišli, pretože im musí byť jasné, že všetko čo sa odohralo, nevyhnutne smerovalo k tomuto záveru. Mann vysvetľuje: "Bossovia medzinárodného narkokartelu zistili, že niektorí z ich členov majú byť v L. A. obvinení. Aby sa tomuto obvineniu zabránilo, bola naplánovaná a zorganizovaná akcia, v ktorej päť kľúčových svedkov má byť odstránených. Organizácia má dostatok peňazí, takže si k prevedeniu tejto úlohy môže najať najlepšieho odborníka - a voľba padla na Vincenta. Možno trvalo celé mesiace, než naplánovali celú operáciu. Ale teraz sú prípravy ukončené. Je čas všetko previesť. Preto dnes Vincent prichádza do mesta, aby úlohu splnil. Nepredvídané okolnosti ho však prinútia, aby improvizoval a tak sa rozhodne, že si vezme rukojemníka - ktorým sa stane práve taxikár Max.
"Max je rukojemníkom vo vlastnom aute, keď ho Vincent prinúti, aby ho zaviezol na miesta, kde má byť akcia prevedená," vysvetľuje scenárista Stuart Beattie. "A jadrom tohto príbehu sú tieto dva charaktery, ktoré sa dostávajú do vzájomnej hry na mačku a myš." Možno to prekvapivo nebola práve myšlienka ukázať psychológiu nájomného vraha, ktorá inšpirovala scenár Stuarta Beattieho "Collateral". Ďaleko viacej bolo príťažlivé ukázať každodenné hrdinstvo obyčajného taxikára. Scenárista k tomu dodáva: "Vychádza to z mojej vlastnej skúsenosti. Raz som si z letiska najal taxík. Začal som s taxikárom hovoriť a než sme prišli ku mne domov, rozprávali sme sa ako priatelia. Pritom ma napadlo, že taxikár nemá ani potuchy o tom, kto vlastne som. Môžem byť napríklad vraždiaci maniak a on sedí vpredu s nechráneným chrbtom. To sa mi zdalo, ako situácia potenciálne zaujímavá pre drámu, dva úplne cudzí ľudia sa stretnú v ohraničenom priestore, jeden je ku druhému obrátený chrbtom a v podstate obidvaja sú osamotení. Toto je aj východisková situácia drámy."
Režisér Mann hovorí: "Keď som čítal scenár, zdala sa mi práve táto východisková situácia skvelá. Dvaja tak odlišní ľudia a ich osudy sa stretnú v priebehu jednej noci v L. A."
KTO KOHO VEZIE?
Je to vzácna príležitosť, kedy uvidíme Toma Cruisa v úlohe zloducha, lenže on postavu chladnokrvného zabijaka Vincenta, nevidí tak jednostranne. "Hral som hrdinov aj antihrdinov a myslím, že Vincent je úžasný charakter... veľmi dynamický," hovorí Cruise.
"Najskôr som chcel preskúmať jeho povahu, aby som mu porozumel, rovnako preto, že reprezentuje veľmi vážny asociálny postoj," smeje sa Cruise. "Jedna z prvých vecí, o ktorú sa vždy snažím, je nájsť určitý morálny kód postavy, ktorú mám predstavovať. Každý človek má svoj morálny kód a je jedno, ak s ním súhlasíte, alebo nie. Vincent bol najatý, aby vykonal prácu a keby túto úlohu nesplnil, bolo by to pre neho porušenie tohto morálneho kódu. Je absolútnym profesionálom. Pod týmto zorným uhlom som ho vnímal, keď som sa snažil preniknúť do jeho charakteru."
"Myslím, že ľudia sú veľmi zložití a existuje mnoho aspektov, ktoré môžu byť zaujímavé," hovorí režisér Mann, "Vincent je postava, akú Tom ešte nehral, bolo teda určité riziko, obsadiť ho do tejto úlohy. Spoľahol som sa na jeho profesionalitu a osobnú silu a dúfal som, že ju vloží do tejto postavy. Už keď sa Vincent objaví, všimnete si jeho elegantný vzhľad. Ale skoro si uvedomíte, že pod krásnym zovňajškom sa skrýva drsný chlapík."
Vincentov vzhľad s oceľovo-šedými vlasmi a zarastenou tvárou, ale reprezentuje aj veľkú zmenu pre Toma. "Chcel som, aby sa zásadne líšil od uhladeného Toma Cruisa svojim drsným povrchom, ktorý mu dodáva určitú anonymitu," hovorí režisér Mann. "Taktiež to bolo vďaka oblečeniu, čo bolo veľmi podstatné, pretože Vincent sa v jedinom obleku pohybuje vlastne počas celého filmu. Vyzerá ako drahý oblek, šitý na mieru, ale nebol zhotovený v USA a dokonca snáď ani v Európe... taký dokonalý oblek si je možné dať zhotoviť niekde na Východe, má proste v sebe nejaké cudzie prvky."
"Michael Mann prišiel s absolútne jasnou víziou tohto charakteru - vlasy, fúzy, oblek..." poznamenáva Cruise. "Najprv sme na tomto image spoločne pracovali v počítači. Bola to výborná práca, Mann bol absolútne suverénny. Dali sme dohromady Vincentovu históriu a to nám umožnilo nájsť bod, z ktorého sa všetko bude odvíjať a smer, ktorým sa pôjde ďalej."
"Strávili sme mesiace pred začiatkom natáčania na tom, aby sme vybudovali Vincentov charakter, veľmi realistický, dynamický a rozhodný, ktorý sa prejavuje vo všetkom, čo Vincent robí," hovorí režisér Mann. "Ale nebolo tu nič, žiadna reakcia, postoj, alebo zmienka v dialógu, ktorá by niečo napovedala o Vincentovom živote predtým, než náš príbeh začína. Prostredníctvom rôznych náznakov si však uvedomíte, že sa niečo v jeho vnútri deje. Je to tektonické chvenie, ktoré sa prenáša do vnútra jeho osobnosti."
"Jednou z vecí, o ktorej sme diskutovali, bola otázka, kedy sa objavuje prvý náznak trhliny vo Vincentovom dokonalom charaktere." Cruise hovorí: "Na začiatku filmu je všetko perfektné... do mesta vstúpila strieborná líška. Ale som si istý, že Max má na Vincenta vplyv, v priebehu onej noci, ktorú obidvaja strávia spolu, sa objavuje v tomto chlapíkovi určitý rys ľudskosti."
Režisér Mann súhlasí, "Vincent je inteligentný muž, ale živý sa už najmenej šesť alebo sedem rokov tým, že ostatných zabíja. Do určitej miery to narušilo jeho charakter a v tom zmysle nemohol pre dnešnú noc nájsť horšieho partnera, ako je Max."
Jamie Foxx, ktorý predstavuje Maxa, potvrdzuje, ž v ich vzťahu naozaj došlo k rozhodnému posunu, keď Max prekonal prvotný šok z poznania, čím Vincent vlastne je. "Ohromujúca vec na partnerstve medzi týmito dvomi je, že Max sa určitým, neuveriteľným spôsobom necháva Vincentom inšpirovať. Je to, akoby sa Max práve odhodlal vybočiť zo svojich vychodených koľají a rozhodol sa pre iný spôsob života."
Režisér Mann hovorí: "Foxx bol perfektne zvolený herec pre úlohu Maxa. Je to naozaj človek do nepohody, fenomenálny talent... a skvelý herec. Film nie je len tu a tam ľahko komický, sú tu scény medzi Maxom a Vincentom, ktoré sú nekonečne smiešne. Nikto nevie lepšie a presnejšie vyjadriť tieto stavy tak, ako Jamie Foxx." A režisér dodáva: "Je to výsledok vynikajúcich vzťahov medzi hercami, aj keď ich povahy sú úplne odlišné. Max je príslušník strednej triedy, má celkom priemernú povahu. Uznáva konvenčné hodnoty, rešpektuje občianske povinnosti a má humanitárne cítenie. V celom svojom živote nikdy nebol svedkom nejakého násilného činu... a teraz sa necháva ovplyvniť chladným psychopatom, sediacim na jeho zadnom sedadle."
Foxx hovorí: "Na začiatku filmu je Maxovi úplne jedno, kto sedí v jeho aute. Je to len jeden z ďalších pasažierov, Max je konečne taxikárom. Môj spôsob myslenia prebieha v rovine človeka, na ktorého živote nie je nič zvláštne, ale svojim spôsobom je snilko. Vincent, ktorý si k nemu prisadne do auta, ho navždy zmení, ale realita dnešnej noci je taká, že sa vzájomne potrebujú, jeden vlastne rozhoduje o druhom, ako ich životy budú pokračovať. Pre Maxa existuje voľba: buď bude až do konca života ďalej taxikárčiť, alebo vzhľadom k týmto tragickým udalostiam bude robiť všetko pre to, aby sa už nemusel vrátiť - obrazne povedané - do tejto svojej štvordverovej väzenskej cely."
Ďalej je tu postava Jady Pinkett Smithovej, ktorá predstavuje právničku Annie Farrellovú. Stretne Maxa, taktiež ako jeho pasažierka - a dá mu svoju vizitku... to iste nie je obvyklé. "Jedna z vecí, ktorá ma na filme zaujala, bolo ako sa krížia ľudské osudy - tá dynamika stretnutia, o ktorej nikto predtým netušil, ako ovplyvní jeho život. To sa stane Annie a Maxovi. On jej poskytne príležitosť, aby bola sama sebou a ona sa preto cíti naozaj dobre, pretože sa môže prejaviť taká, aká je, k čomu jej zatiaľ žiadna ľudská bytosť nedala šancu. Keď vystupuje z taxíku, pomyslí si: "Asi už toho chlapíka nikdy neuvidím... možno by som mu mala dať na seba kontakt... ale veď je to len taxikár!" Ale medzi nimi sa aj tak vyvinul neuveriteľný vzťah komunikácie, ktorý borí všetky konvencie bez ohľadu na všetko ostatné. Z toho plynie aj potreba byť otvorený a pripravený, pretože nemôžeš vedieť, ku čomu toto stretnutie bude viesť."
NOČNÉ SVETLÁ
Collateral bol natáčaný výlučne v noci, v meste, ktoré režisér Mann pozná tak, ako snáď žiadny iný súčasný filmár: Los Angeles v Californii.
"Michael Mann na zaviedol na miesta, o ktorých som ani nevedel, že vôbec existujú," hovorí Foxx. "Hovoril som mu: "Mikeu, som z ghetta" a on mi odpovedal. "Nie si zo žiadneho ghetta, ja ghetto dobre poznám. Chceš aby som ti ho ukázal?" A zobral ma na miesta, kde som si hovoril: rýchlo zablokovať dvere. Kde to vlastne som? "Práve to bolo geniálne. Mann sa nesnažil natáčať v Toronte alebo Vacouveri a predstierať, že je to Los Angeles. Naopak: sme skutočne tu, v L. A. s niekým, kto pozná mesto ako svoje topánky."
Výtvarník David Wasco súhlasí: "Mnohí filmári si myslia, že Los Angeles už vo filme bolo ukázané toľkokrát a využité do posledného miesta, ale ešte toho ostáva veľmi veľa. Tu sa naskytla možnosť ukázať práve jeho mnohotvárnosť, rôznosť komunít, ktoré tu žijú, od najnižších až po najvyššie vrstvy."
Mann dodáva: "Pre ľudí, ak už tu žijú alebo nežijú, neznamená mesto len palmy v Malibu, ale L. A. hlavne ako stredisko komercie, Wilmington, South Central, East L. A., centrum... A práve tu je jedinečná atmosféra v noci, okolo tretej hodiny rannej. Pouličné svetlá sa odrážajú od mrakov. Aj v tme vidieť siluety paliem oproti tmavej oblohe... Chcel som ukázať mesto v noci, evokovať tú trojdimenzionálnu atmosféru L. A."
Mann si uvedomil, že štandardná 35 mm kamera nie je schopná zachytiť nočné L. A spôsobom, akým chcel mesto prezentovať divákom. Preto sa stal jedným z prvých režisérov, ktorí natočili väčšinu filmov digitálne a ako prvý použil modifikovanú kameru Thomson Grass Valley Viper FilmStream, k zachyteniu mesta medzi súmrakom a úsvitom - a podarilo sa mu to, snáď ako nikomu predtým.
"Film nezachytáva nič, čo sami nemôžeme voľným okom vidieť," potvrdzuje Mann. "Preto som sa rozhodol natáčať digitálne, aby sme videli noc a všetko, čo s ňou súvisí tak, ako to môže zachytiť ľudské oko. Vidíte tú zvláštnu krajinu s pahorkami a stromami a zvláštne obrazce, ktoré vytvárajú osvetlenie. Chceli sme proste ukázať svet, v ktorom sa pohybujú Vincenta a Max."
Režisér Mann úzko spolupracoval s co-producentom Bryanom H. Carollom na modifikácii kamery Viper, aby ju optimálne prispôsobili pre natáčanie filmu. "Collateral sa skutočne stal multimediálnym filmovým projektom, ktorý bol približne na 80 percent snímaný digitálne, pričom bolo použité niekoľko rôznych typov kamier, vrátane Viper Stream a Sony CineAlta High Definiton Camera a rovnako tradičný spôsob snímania filmu.
Režisér vysvetľuje, že primárnou výhodou využitia kamery Viper FilmStream bol spôsob, akým zaznamenávala rozdielnu paletu farieb, ktoré charakterizujú mesto v noci. "Viper zachytáva farby celkom iným spôsobom, najviac vníma oranžovú, žltú a červenú." Režisér poznamenáva: "Pre mňa je to všetko o pocitoch, ako okolie ovplyvňuje charaktery, dej a pôsobí svojou atmosférou. Myslím, že práve Los Angeles v noci vytvára veľmi pôsobivú scenériu. Chcel som rozprávať príbeh, ktorý pripomína niečo z divočiny, ktorá je ukrytá pod povrchom."
Táto divočina sa náhle pripomenie v krátkom stretnutí Maxa a Vincenta s tromi vlkmi, ktoré prebehnú cez ulicu pred taxíkom. Scéna vyplynula z Mannovej osobnej skúsenosti, ako sám pripomína. "Išiel som domov, neskoro v noci a zastavil som na červenú a tu prechádzali naprieč križovatkou traja vlci absolútne v kľude, akoby sem patrili. Bol to zážitok, na ktorý nezabudnem. Nešlo len o pripomienku divočiny a divokých zvierat uprostred mesta, bolo to skôr ako by nám chceli naznačiť, že sem patria a že civilizácia je tu len dočasne."
Cruise v tejto scéne vnímal jej "hypnotickú kvalitu". V tej chvíli sú títo dvaja chlapíci v taxíku ľuďmi, ktorí patria do iného sveta a ten ich spája. Ak už vo vnútri cítia čokoľvek, podnikajú túto cestu spoločne."