PREVIEW: HĽADANIE KRAJINY-NEKRAJINY |
PREVIEW: HĽADANIE KRAJINY-NEKRAJINY |
Londýn, 1904. Škótsky dramaturg James Mathew Barrie je literárnym géniom svojej doby, ale je tiež znudený stále rovnakými námetmi hier edvardovského Anglicka. Nutne potrebuje ozajstnú inšpiráciu, ktorá dodá jeho práci humor, lesk a osvieženie. Nečakane ju nájde pri jednej zo svojich pravidelných prechádzok so svojím psom Porthosom v londýnskych Kensingtonských záhradách. Tam Barrie stretne rodinu Llewelyn Daviesových: štyroch chlapcov s ich krásnou matkou (otec im nedávno zomrel).
Navzdory nesúhlasu tvrdej babičky chlapcov Emmy du Maurierovej a nesúhlasu jeho vlastnej ženy Mary Ansell Barrieovej sa James s chlapcami skamaráti. Zapojí ich do spoločných hier plných kúziel a fantázie. Záhrada za domom sa nečakane premení na divokú prériu, kovboji bojujú s indiánskym náčelníkom; na rozbúrenom mori sa plaví koráb, na ňom jednooký pirát drží pri kole štyroch drsných námorníkov.
Dobrodružstvo a napätie detského sveta sú silnými impulzmi, vďaka ktorým vznikne Barrieho najodvážnejšie a najznámejší dielo Peter Pan. Jeho divadelná spoločnosť je spočiatku skeptická. Zatiaľ čo sa jeho lojálny producent Charles Frohman začne obávať, aby kvôli tejto hre neprišiel aj o svoje gate, Barrie začína divadelné skúšky, na ktorých šokuje hercov takou nezvyčajnou požiadavkou, akou je lietanie nad javiskom. Hovorí o kostýmoch pre víly vytvorené zo svetla, o kostýmoch pre huňatého psa, či krokodíla.
Keď je Barrie pripravený predstaviť svetu Petra Pana, tragické hry osudu donútia spisovateľa a tých, ktorých má rád, spoznať, čo to skutočne znamená veriť.
Peter Pan - divadelná hra
Už dlhé roky sa svetoznáma hra J. M. Barrieho "Peter Pan, Or The Boy Who Wouldn't Grow Up", ktorá v decembri 2004 oslávi svoju storočnicu, zapisuje do sŕdc mnohých detí i dospelých. Legendárny príbeh uvádza dobrodružstvá Darlingových detí - Wendy, Johna a Michaela - na ceste do ďalekej zeme, kde existujú víly a škriatkovia, kde každý vie lietať a čarovať, a kde sa čas zastavil. Hovorí sa, že na premiére Petra Pana diváci (väčšinou dospelí) venovali hercom taký ohromný aplauz, že hlavná predstaviteľka Petra Pana sa rozplakala. Opona sa dvíhala až do polnoci.
Hneď od začiatku necháva Barrie divákov pri vedomí, že všetko sa deje preludom, keď predstavuje ústrednú rodinu, ktorá má psa ako slúžku, ktorý ustiela postele! Zrazu Darlingove deti prekvapí nečakaná návšteva: chlapec menom Peter Pan, ktorý hľadá svoj stratený tieň, a ktorý naprosto odmieta vyrásť. Rovnako ako jeho kamarátka víla Tinker Bell, vie Peter lietať a túto vzrušujúcu zručnosť učí aj Darlingove deti. Akonáhle sa to naučia, odletia s Petrom do jeho ostrovného raja: do Zeme Nezeme.
Na ostrove stretnú Petrovu partiu detských bojovníkov ("stratené deti"), ktoré bojujú proti pirátovi, kapitánovi Hookovi. Hook však čoskoro zajme Wendy a v jednej z najznámejších scén tejto hry ju Peter zachráni. Kapitána Hooka zožerie jeho odveký nepriateľ, tikajúci krokodíl, ktorý kedysi zhltol hodiny; triumf dobra nad zlom. Wendy, Johnovi a Michaelovi sa začne cnieť za domovom a i napriek Petrovým protestom sa vrátia k rodičom. Vo svete ľudí potom vyrastú a zostarnú, ale zázrak a kúzlo tejto skúsenosti si ponesú so sebou navždy.
Od svojho prvého uvedenia v divadle Duke of York 27. decembra 1904, sa stal Peter Pan stálym fenoménom a získava si obdiv pre svoje inovačné a nevídané predstavenie a stále očarúva celý rad divákov. Marc Forster k filmu Hľadanie Krajiny-nekrajiny hovorí: "Tento ohromný príbeh môže divákov zaviesť tak ďaleko, ako im to ich predstavivosť dovolí".
Život a doba J. M. Barrieho
V roku 1904, keď sa Peter Pan po prvýkrát objavil v Londýne, vzal divákom dych. V tej dobe nikto niečo podobné nevidel - vzrušujúca a nezvyčajná oslava fantázie rinčiacich mečov a neobmedzenej detskej viery. Edvardovské Anglicko bola na svojom vrchole, tzv. zlatý vek elegancie a formality, kým Barrieho príbeh zachytil náladu mladej generácie. Barrieho Peter Pan sa stal symbolom zmeny v nahliadaní vtedajšej spoločnosti na detstvo. Viktoriánska koncepcia detí ako ikôn jednoduchej morálnej čistoty dlho nepretrvala. Na jej miesto nastúpila predstava detí, ktoré milujú zábavu, robia neplechu a prežívajú rôzne dobrodružstvá. Barrie dúfal, že tento pohľad na deti už zostane v mysliach ľudí na celom svete.
J. M. Barrie vždy túžil po svete, v ktorom by hravosť a vrtošivosť vždy zvíťazili nad vážnosťou a spôsobnosťou. (V memoároch o svojej matke Margaret Ogilvyovej píše: "Všetko, čo sa stane po 20. roku vášho veku, nič neznamená.") Možno to píše preto, lebo jeho detstvo bolo chaotické a narušené, čo rozjatrilo jeho fascináciu tým, ako a prečo ľudia vyrastajú. Narodil sa v r. 1860 a vyrastal v Škótsku. Po celý život bol otrasený smrťou svojho staršieho brata Davida, ktorý zomrel vo veku 13 rokov. Aby utešil svoju trúchliacu matku, snažil sa James zaujať rolu svojho staršieho brata, napodobňoval jeho držanie tela a jeho zvyk pískať si - a nosil aj jeho oblečenie. Dokonca túžil, akonáhle dosiahol vek, v ktorom jeho brat zomrel, prestať rásť.
Počas svojho života sa Barrie zdal byť permanentne zaklinený medzi detstvom a dospelosťou. Postavou bol drobný, mal chlapčenskú tvár a tichý, mladistvý hlas. Napriek tomu bol Barrie považovaný za seriózneho a váženého autora, známeho svojimi uštipačnými a ostrými poznámkami na účet triednej spoločnosti. Bol súčasťou známeho okruhu spisovateľov, akými boli napr. Rudyard Kipling, Thomas Hardy, H. G. Wells a Robert Louis Stevenson. Tento muž s detskou dušou a výzorom bol jedným z popredných intelektuálov svojej doby. Bol tiež najúspešnejším a najbohatším dramaturgom svojej generácie. Svoje hry uvádzal viac ako 40 rokov - väčšina z nich bola skutočnými hitmi londýnskej divadelnej scény. Hitmi sa stalo aj jeho 6 noviel, 7 diel literatúry faktu a celý rad zbierok.
Existujú určité pochybnosti, či sa Barrie lepšie cítil v spoločnosti detí ako dospelých. V našej postfreudovskej spoločnosti je Barrieho záujem o deti cudzích ľudí občas zle vysvetľovaný. Michael Emrys, riaditeľ spoločnosti J. M. Barrieho, poznamenáva: "Historici a autori biografií J. M. Barrieho sa zhodujú, že sa nesprával nijako nevhodne." Andrew Birkin, popredný autor biografie Barrieho (J. M. Barrie and The Lost Boys) verí, že priateľstvo Barrieho s chlapcami Llewelyn Daviesovými bolo naplnené jeho túžbou byť ich skutočným otcom a získať lásku ich matky.
Dôkaz tohto úprimného priateľstva podáva najmladší z piatich súrodencov Daviesových, Nico Davies, ktorý nakoniec s Barrieom žil a prijal ho za svojho otca. Ako Andrew Birkin uvádza v Barrieovej biografii, Nico k tejto polemike povedal: "Keby javil akékoľvek náznaky týchto symptómov, vedel by som o tom. Bol nevinný - čo je dôvod, prečo mohol napísať Petra Pana."
J. M. Barrie zomrel v júni 1937, vo veku 77 rokov, ale Peter Pan nikdy nezostarol. Inšpiroval už niekoľko filmov, televíznych seriálov a muzikálov. Tento príbeh bude stále obľúbený aj v 21. storočí.
Johnny Depp o osobe J. M. Barrieho hovorí: "Cítil sa totálne neprirodzene v spoločnosti dospelých. Keď bol s tými deťmi, s tými chlapcami, úplne sa rozžiaril, zrazu akoby ožil, pretože oni boli čistí, boli nevinní, neboli nijako skazení. Neboli ničím ovplyvnení, netúžili po peniazoch, či spoločenskom postavení, len sa chceli baviť, prosto a jednoducho. A on ich zbožňoval."
Spochybnenie Barrieho vzťahu s rodinou Daviesových odsudzuje aj Johnny Depp: "Keď sa naskytla príležitosť, ako by som mohol jeho meno opäť očistiť od týchto škaredých klebiet, tak som to urobil. Bol to muž, ktorý sa vzdal nároku na zisk z hry a knihy v prospech detskej nemocnice Great Ormond Street v Londýne. Nestáva sa často, že počujete o ľuďoch ako bol on, obzvlášť dnes. Myslím, že to bol veľký muž."
Realita sa stretáva s predstavivosťou
Ako chlapec, Marc Forster, nepoznal Petra Pana. Vyrastal vo Švajčiarsku a bol obklopený inými príbehmi. "Bola to Haidi, nie Peter Pan," smeje sa režisér. Nevedel nič o autorovi alebo udalostiach, ktoré J. M. Barrieho inšpirovali k napísaniu tejto nadčasovej klasiky o chlapcovi, ktorý nikdy nezostarol. "Myslím, že po prvýkrát som sa s Petrom Panom zoznámil, keď som sa presťahoval do Ameriky, mal som 20 rokov," hovorí Forster. "Je to skutočne nádherný, čarovný príbeh."
Potom, ako Marc dokončil svoj úspešný film Ples príšer, hľadal ďalší projekt, ktorý by zrealizoval. Pamätal si, že čítal scenár nazvaný Hľadanie Krajiny-nekrajiny, ktorý ho stále sprevádzal - príbeh o Sirovi Jamesovi Barrieovi, mužovi, ktorý napísal Petra Pana. "Čítal som ho vlastne ešte predtým ako som začal nakrúcať Ples príšer a zamiloval som si ho. Skutočne sa mi vryl do pamäti. Ale predpokladal som, že ho niekto už začal točiť. A potom mi môj agent povedal - Pozri, ten scenár, ktorý sa ti tak páčil, je stále voľný, zatiaľ pre neho nenašli režiséra…"
Môžeme to nazývať osudom, ale Marc bol pre tento film predurčený. Druhýkrát ho už nemohol minúť. Zavolal šéfovi Miramaxu Harveymu Weinsteinovi a dohodol si s ním schôdzku. "Natočili sme Ples príšer, ktorý sa Harveymu s touto témou vôbec nezhoduje, a potom sme sa zišli. Predniesol som mu svoji víziu a on ju prijal. Som taký vďačný, že to urobil. Bola to nádherná skúsenosť."
Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami a režisér verí, že aj keď boli niektoré historické fakty pre účely filmu pozmenené, film Hľadanie Krajiny-nekrajiny zostane v podstate verný duchu skutočnosti. Scenárista filmu David Magee k tomu dodáva: "Scenár, ktorý som napísal, nie je skutočným rozprávaním toho, čo sa udialo okolo Jamesa Barrieho, keď písal Petra Pana. Chcel som rozprávať príbeh o tom, čo znamená vyrásť a stať sa zodpovedným voči svojmu okoliu. Verím, že ľudia ten film budú vnímať ako hold Barrieovmu tvorcovskému géniovi a budú z kina odchádzať s pocitom, že môžeme zostarnúť bez toho, aby sme stratili všetky aspekty detskej nevinnosti a údivu."
"Videl som ten film ako príbeh o sile tvorivosti, ktorá vezme ľudí do iného sveta, o silnej ľudskej túžbe po ilúziách, snoch a viere, ktoré nás inšpirujú odolávať tragédiám," hovorí Forster. "Pre mňa to je o premennej sile predstavivosti - byť schopný premeniť sa na niečo väčšie než ste, dokonca aj keď vám nikto neverí."
David Magee adaptoval divadelnú hru Allana Kneea (držiteľa Oscara) "The Man Who Was Peter Pan", imaginárnu sériu dialógov medzi Barrieom a Daviesovými chlapcami. Producentka Nellie Bellflowerová tú hru videla na miestnom divadelnom workshope. Okamžite sa jej zapáčila a priniesla ju Mageeovi. Bellflowerová hovorí: "Hra Allana Kneea bola neuveriteľným príbehom muža, ktorý sa stane "náhradným otcom" pre týchto chlapcov a doprevádza ich počas ich hroznej tragédie. Vždy som milovala Petra Pana a Allanova hra bola skvelým odrazovým mostíkom k preskúmaniu vzniku Petra Pana."
Jedinečný dizajn filmu Hľadanie Krajiny-nekrajiny spája dva celkom rozdielne svety: spája konzervatívnu a presnú realitu Londýna na prelome storočia a vymyslený svet snov a nekonečných možností. Skrz každý kúsok výroby, kostýmov, kamery a osvetlenia sa tieto dva svety prelínajú. Niekedy medzi nimi vznikne ťahanica, avšak smerujú k jednotnému vzhľadu, ktorý síce prekračuje hranice všedného dňa, ale nie je nedosiahnuteľný.
Vedúci výroby Gemma Jackson vysvetľuje: "V príbehu sa prelína mnoho rozdielnych vecí, ale stále máme na pamäti veľmi silný kúzelný prvok prekrývajúci rovnako pôsobivú realitu. Marc bol v tomto ohľade tvrdý, pretože nechcel mať ťažkopádny dobový film, ktorý by zabŕdol do historických detailov. Tak sme sa snažili viac než len vytvoriť rok 1904, snažili sme sa zachytiť každý záchvev sveta, kde predstavivosť vytlačuje povrchnosť zo skutočného života."
Kostýmová dizajnérka, Alexandra Byrneová (nominovaná na Oscara), bola nadšená možnosťou vytvárať niečo také odlišné od svojich predchádzajúcich projektov. "Je to vzácnosť, keď kostýmér môže kombinovať realitu s fantáziou - väčšinou robíte jedno alebo druhé - je to také vzrušujúce," hovorí. "Pre inšpiráciu na tie skutočné, dobové kostýmy som si zašla do múzea, aby som preskúmala jednotlivé časti odevov a obrázky z tej doby a získala správnu predstavu pre výber látok. Na druhej strane vytváranie kostýmov pre Hľadanie Krajiny-nekrajiny znamenalo odbočiť z presnej línie a vytvoriť niečo z detských snov. Je to číra fantázia, ale zároveň ovplyvnená edvardovským Anglickom."
Byrneová vychádzala tak z konzervatívnejšej módy vtedajšieho Anglicka - hlavne pri kostýmoch pre Kate Winsletovú a Radhu Mitchellovú, ktoré museli nosiť nepohodlné korzety - ako aj z voľnejšieho štýlu pokrokovej rodiny, ako boli Llewelyn Daviesoví. Tu chlapci športovali vo voľných košeliach, veselých baretkách a pumpkách. V scénach, kde sa chlapci s Jamesom hrajú na pirátov a Indiánov, hodila Byrneová realitu za hlavu a vytvárala vílie krídla, pirátske nohavice a indiánske čelenky.
Kameraman, Roberto Schaefer, sa tiež snažil prepliesť svet reality so svetom, ktorý nemôže byť z praktického hľadiska zachytený kamerou: svet vnútornej predstavivosti. Schaefer hovorí: "Marc Forster mi ponechal dostatok voľnosti pri nahliadaní do predstavivosti človeka a to som skutočne ocenil."
Schaefer na filme úzko spolupracoval s Kevinom Todom Haugeom, výtvarníkom vizuálnych efektov. "Začali sme myšlienkou, že skúsime ukázať, ako život vyzerá očami nápaditého spisovateľa, ktorý žije niekde vo svojich predstavách!" Haug vysvetľuje: "Chceli sme okolo Barrieho vytvoriť určitý nádych niečoho fantastického i trocha zvláštneho. V scénach s prvkom fantázie sme kombinovali trocha animácie, počítačových efektov a fotiek skutočných hercov, aby sme vytvorili niečo ako sen."
Film sa nakrúcal v Anglicku, často na autentických miestach vrátane známych londýnskych Kensingtonských záhrad, historického miesta Seville Club a Bromptonského cintorína. Scény v divadle Duke of York boli nakrúcané v historickom divadle Richmond v Surrey, rozsiahlom divadle, ktoré bolo vystavané v roku 1899 a zrenovované do svojej pôvodnej nádhery v 90. rokoch 20. storočia. Ale najzaujímavejšou prácou bolo vytvorenie sveta, ktorý nikdy neexistoval, avšak mnohí cítia, že ho už navštívili: Zem Nezem, okúzľujúci ostrov idylických lesov a zátok, ktoré boli vytvorené v priestoroch filmového štúdia Shepperton.
Pri vytváraní tohto sveta kúziel bol celý filmový tím podporovaný Marcom Forsterom k experimentovaniu podľa svojho uváženia. "Nikdy neexistovali nejaké príručky, ako by čo malo byť urobené - bolo iba na nás, aby sme prišli s nápadmi, čo bola vynikajúca príležitosť," vysvetľuje Gemma Jacksonová. "Návrhy, s ktorými som prišla, vychádzali čisto z mojej fantázie a spomienok z detstva, spôsob zachytenia určitého nekonečného sveta, ktorý nikdy neskončí."
Kostýmová dizajnérka Alexandra Byrneová tiež stavala na mýtoch a rozprávkach - ale s nádychom reality. "Náčrty pre rozprávky sú plné nálad a mystickosti, ale sú tiež založené na neobvyklých večerných šatách tej doby, ktorú som si prechádzala," vysvetľuje Byrne. "To je to, čím sme prechádzali: vychádzali sme z tej doby a rozšírili to do rozmerov oblasti predstáv."